Zobrazenie zdroja stránky Izotopomér

{{Nezamieňať|izomér|izotopológ}}
[[Súbor:PSIA Wiki1.png|náhľad|450x450bod|Príklad izotopomérov etanolu. Vľavo sú tri <sup>2</sup>H izotopoméry (v rámčeku), ktoré sa líšia polohou atómu <sup>2</sup>H v molekule. Vpravo sú dva <sup>13</sup>C izotopoméry (v rámčeku), ktoré sa líšia polohou atómu <sup>13</sup>C v molekule.]]
'''Izotopoméry'''<ref>{{Citácia periodika|titul=Koncept formálneho oxidačného čísla IX a návrh valenčných prípon pre oxidačné čísla vyššie ako VIII|url=http://www.w.chemicke-listy.cz/ojs3/index.php/chemicke-listy/article/view/54|periodikum=Chemické listy|dátum=2017-08-15|dátum prístupu=2022-05-04|ročník=111|číslo=8|strany=509–515|issn=1213-7103|jazyk=cs|meno=L.|priezvisko=Krivosudský|meno2=M.|priezvisko2=Galamboš|meno3=J.|priezvisko3=Levická}}</ref> alebo '''izotopické izoméry''' sú [[izomér]]y, ktoré majú rovnaký počet [[atóm]]ov každého [[izotop]]u, ale majú ich na rôznych miestach vo svojom [[molekulárna geometria|priestorovom usporiadaní]]. V princípe sú to [[konštitučný izomér|konštitučné izoméry]] alebo [[stereoizomér]]y, v ktorých sa líši len pozícia jednotlivých izotopov. Napríklad CH<sub>3</sub>CHDCH<sub>3</sub> a CH<sub>3</sub>CH<sub>2</sub>CH<sub>2</sub>D sú konštitučné izotopoméry [[propán]]u, pretože sa líšia pozíciou atómu deutéria (D). (''R'')- a (''S'')-CH<sub>3</sub>CHDOH sú izotopické stereoméry [[etanol]]u a (''Z'')- a (''E'')-CH<sub>3</sub>CH=CHD sú izotopické stereoméry [[propén]]u.<ref>{{GoldBookRef|title=isotopomer|file=I03352}}</ref> Názov „izotopomér“ prvýkrát použili Seeman a Paine v roku 1992 na rozlíšenie izotopických izomérov od [[izotopológ]]ov (izotopických homológov).<ref name="Seeman">{{cite journal|last1=Seeman|first1=Jeffrey I.|last2=Secor|first2=Henry V.|last3=Disselkamp|first3=R.|last4=Bernstein|first4=E. R.|title=Conformational analysis through selective isotopic substitution: supersonic jet spectroscopic determination of the minimum energy conformation of o-xylene|journal=Journal of the Chemical Society, Chemical Communications|date=1992|issue=9|page=713|doi=10.1039/C39920000713|url=https://pubs.rsc.org/-/content/articlelanding/1992/c3/c39920000713/unauth#!divAbstract|accessdate=25 March 2019}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210304014427/https://pubs.rsc.org/-/content/articlelanding/1992/c3/c39920000713/unauth#!divAbstract |date=2021-03-04 }}</ref><ref>{{cite journal|last1=Seeman|first1=Jeffrey I.|last2=Paine, III|first2=J. B.|title=Letter to the Editor: 'Isotopomers, Isotopologs'|journal=Chemical & Engineering News|date=December 7, 1992|publisher=American Chemical Society|volume=70|issue=2|doi=10.1021/cen-v070n049.p002|url=https://pubs.acs.org/doi/pdf/10.1021/cen-v070n049.p002|accessdate=28 August 2020|doi-access=free}}</ref>

== <sup>13</sup>C-NMR ==
{{Main|13C nukleárna magnetická rezonancia}}
V [[nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia|nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopii]] neprodukuje bežný izotop uhlíka <sup>12</sup>C žiadny signál. Relatívne vzácny izotop <sup>13</sup>C je však ľahko detegovateľný. Vďaka tomu je možné pomocou <sup>13</sup>C NMR študovať uhlíkové izotopoméry, vďaka čomu je možné zistiť viac o rôznych uhlíkových atómoch v danej štruktúre. Všetky jednotlivé štruktúry, ktoré obsahujú jediný <sup>13</sup>C izotop, poskytujú informácie o štruktúre v tesnej blízkosti tohto atómu. Veľké vzorky obsahujú zmes všetkých izotopomérov, takže jedno spektrum poskytne dáta ohľadne všetkých uhlíkov v zlúčenine. Takmer všetok uhlík prítomný v bežných vzorkách je  <sup>12</sup>C a asi len 1 % atómov uhlíka tvorí izotop <sup>13</sup>C, takže izotopológy s <sup>13</sup>C tvoria asi len 1 % celej vzorky. Množstvo molekúl, ktoré obsahuje dva a viac takýchto atómov uhlíka, klesá exponenciálne. Výnimočný prípad, kde sa nachádzajú dva atómy <sup>13</sup>C hneď vedľa seba v jednej štruktúre, vykazuje merateľné vzájomné ovplyvnenie (coupling) medzi týmito atómami a takisto signály pre každý z nich samostatne. Pri korelačných experimentoch s metódou [[Dvojdimenzionálna nukleárna magnetická rezonančná spektroskopia|INADEQUATE]] sa využíva tento efekt na určenie toho, ktoré atómy sú na seba naviazané, čo je užitočné pre zistenie skutočnej štruktúry neznámej chemikálie.

== Reakčná kinetika ==
V [[chemická kinetika|reakčnej kinetike]] je občas vidieť rôzne reakčné rýchlosti u rôznych izotopomérov danej molekuly. Tento [[kinetický izotopový efekt]] sa dá použiť na študovanie reakčných mechanizmov, pretože umožňuje sledovať, ako sa tieto atómy s rôznou hmotnosťou účastnia reakčného procesu.<ref>{{Cite journal|doi=10.1021/ja0213672|pmid=12785789|title=A ''m''-Benzyne to ''o''-Benzyne Conversion through a 1,2-Shift of a Phenyl Group|journal=Journal of the American Chemical Society|volume=125|issue=21|pages=6485–6490|year=2003|last1=Blake|first1=Michael E.|last2=Bartlett|first2=Kevin L.|last3=Jones|first3=Maitland|url=http://www.princeton.edu/~mjjr/mech.pdf}}</ref>

V biochémii sú rozdiel y medzi izotopomérmi rôznych biomolekúl, napríklad [[škrob]]ov, užitočné napríklad v [[Archeológia|archeológii]]. Umožňujú zistiť, akú stravu konzumovali prehistorickí ľudia, ktorí žili v [[paleolit]]e.{{Bez citácie}} To umožňuje [[oxid uhličitý]], ktorý obsahuje <sup>12</sup>C i <sup>13</sup>C. [[Jednoklíčnolisté rastliny]] (ako sú ryža a ovos) sa totiž líšia od [[Dvojklíčnolistové|dvojklíčnolistých rastlín]] (ako sú zemiaky a ovocné stromy) v relatívnych množstvách <sup>12</sup>CO<sub>2</sub> and <sup>13</sup>CO<sub>2</sub>, ktoré zabudovávajú do svojich pletív v procese [[Fotosyntéza|fotosyntézy]]. Keď sa nájdu pozostatky, napríklad kosti alebo zuby, relatívny izotopický obsah môže naznačiť, akou stravou sa prehistorickí ľudia živili.

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Isotopomers|1057255855}}
[[Kategória:Fyzikálna chémia]]
[[Kategória:Izoméria]]