Preskočiť na obsah

Scholastika (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
to je nová móda, jednoducho zmazať "Pracuje sa"?
 
(18 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Súbor:Laurentius de Voltolina 001.jpg|thumb|200px|Obraz školy v [[14. storočie|14. storočí]]]]
[[Súbor:Laurentius de Voltolina 001.jpg|thumb|200px|Obraz školy v [[14. storočie|14. storočí]]]]
'''Scholastika''' bola [[stredovek]]ý [[filozofia|filozofický]] smer pestovaný na školách Západu a v [[Byzantská ríša|Byzancii]] v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[15. storočie|15. storočia]]. Základné pravdy preberá hlavne od [[Aristoteles|Aristotela]], upravuje ich a rozvíja v kresťanskom duchu a používa pritom deduktívnu metódu. Spája sa v nej aristotelovský rozum, tradícia svätých otcov a kresťanská viera. Vo svojom rozvíjaní uplatňuje dialektickú metódu.
'''Scholastika''' bola [[stredovek]]ý [[filozofia|filozofický]] smer pestovaný na školách Západu a v [[Byzantská ríša|Byzancii]] v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[15. storočie|15. storočia]]. Základné pravdy preberá hlavne od [[Aristoteles|Aristotela]], upravuje ich a rozvíja v kresťanskom duchu a používa pritom deduktívnu metódu. Spája sa v nej aristotelovský rozum, tradícia svätých otcov a kresťanská viera. Vo svojom rozvíjaní uplatňuje dialektickú metódu.
Riadok 41: Riadok 40:
scholasticko-teologické vedenie doby. Je to obdobie prijatia [[Aristoteles|Aristotela]] do scholastickej filozofie (recepcia [[Aristotelizmus|aristotelizmu]]).
scholasticko-teologické vedenie doby. Je to obdobie prijatia [[Aristoteles|Aristotela]] do scholastickej filozofie (recepcia [[Aristotelizmus|aristotelizmu]]).


=== Predstavitelia ===
Do vrcholného obdobia scholastiky patria aj myslitelia ako napr. [[Adam z Marshu]], [[Albert Veľký]], [[Alexander Neckham]], [[Alexander z Halesu]], [[Roger Bacon]], [[Bonaventura]], [[Bartolomej Angličan]], [[John Duns Scotus]], [[Egídius Riman]], [[Henrich z Gentu]], [[Hugo zo Saint Cher]], [[Robert Grosseteste]] a ďalší.
* [[Viliam z Auvergne]]
* [[Richard Rufus]]
* [[Filip Kancelár]]
* [[Adam z Marshu]]
* [[Albert Veľký|Albert z Bollstädtu zvaný Veľký]]
* [[Alexander Neckham]]
* [[Alexander z Halesu]]
* [[Roger Bacon]]
* [[Bonaventura]]
* [[Bartolomej Angličan]]
* [[John Duns Scotus]]
* [[Egídius Riman]]
* [[Henrich z Gentu]]
* [[Hugo zo Saint Cher]]
* [[Ján Rupella]]
* [[Ján Pointlasne]]
* [[Alexander Neckham]]
* [[Inocent V.|Peter z Tarentaise]]
* [[Richard Fisacre]]
* [[Richard z Cornwallu]]
* [[Tomáš z Yorku]]
* [[Tomáš zo Chantimpré]] a ďalší


== Neskorá scholastika ==
== Neskorá scholastika ==
Neskorá scholastika je posledná etapa stredovekej scholastiky spadajúca do [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočia]] Jej predstavitelia (napr. [[John Duns Scotus]]) vystupujú proti [[tomizmus|tomizmu]] a namiesto neho vyzdvihujú [[teória dvojakej pravdy|teóriu dvojakej pravdy]]. Ďalší predstavitelia [[Roger Bacon]], [[Mikuláš z Oresme]], [[Egídius Riman]].
Neskorá scholastika je posledná etapa stredovekej scholastiky spadajúca do [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočia]] Jej predstavitelia (napr. [[John Duns Scotus]]) vystupujú proti [[tomizmus|tomizmu]] a namiesto neho vyzdvihujú [[teória dvojakej pravdy|teóriu dvojakej pravdy]].<br />
Ďalší predstavitelia:
* [[Albert Saský (filozof)|Albert Saský]]
* [[Jean Buridan]]
* [[Mikuláš z Oresme]]
* [[Viliam z Ockhamu]]
* [[Peter Aureoli]]
* [[Peter z Ailly]]


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
* [[Stredoveká filozofia]]
* [[Stredoveká filozofia]]
⚫
== Zdroje ==

⚫
== Zdroj ==
* {{filit|fvs/scholastika.html}}
* {{filit|fvs/scholastika.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_rana.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_rana.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_rana_-_predstavitelia.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_neskora.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_neskora.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_neskora_-_predstavitelia.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_vrcholna.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_vrcholna.html}}
* {{filit|fvs/scholastika_vrcholna_-_predstavitelia.html}}
* {{filit|fvf/filozofia_scholasticka.html}}
* {{filit|fvf/filozofia_scholasticka.html}}



{{Filozofia}}
{{Filozofia}}

Aktuálna revízia z 10:29, 12. október 2015

Obraz školy v 14. storočí

Scholastika bola stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii v období od 9. storočia do 15. storočia. Základné pravdy preberá hlavne od Aristotela, upravuje ich a rozvíja v kresťanskom duchu a používa pritom deduktívnu metódu. Spája sa v nej aristotelovský rozum, tradícia svätých otcov a kresťanská viera. Vo svojom rozvíjaní uplatňuje dialektickú metódu.

Obdobné fenomény ako v európskej scholastike nachádzame aj v čínskej, indickej a arabskej filozofii. Scholastika kresťanského Západu sa vyznačovala tým, že základom vedy a filozofie boli kresťanské pravdy fixované v dogmách. Popri tom sa však dostávali k slovu aj nekresťanské myšlienky, najmä pod ochranou učenia o dvojakej pravde.

Na stredovekú scholastiku nadväzuje novoveká scholastika (15. storočie až polovica 19. storočia) a po nej súčasná scholastika (od polovice 19. storočia dodnes).

Významnou udalosťou pre rozvoj scholastiky bolo založenie falckej školy Karolom Veľkým. V 8. a 9. storočí výrazne stúpol význam vzdelanosti a filozofie. Ako jediný jazyk vzdelancov sa presadila latinčina, a tak sa stala predpokladom internacionality vied. K štúdiu patrili aj knižnice, ktoré sa postupne zriaďovali usilovným opisovaním starých kníh a spisov.

Pod stredovekým názvom dialektika sa už aj v teologických otázkach čoraz častejšie používa logika. V 11. storočí dochádza k vážnemu sporu medzi dialektikmi a antidialektikmi.

Raná scholastika

[upraviť | upraviť zdroj]
sv. Anzelm Canterburský

Raná scholastika je prvé obdobie vo vývine scholastiky (9. st. - 12. st.). Vyznačuje sa vypracovávaním metódy sic et non, ktorá spočíva v tom, že pri každej preberanej otázke sa uvádzajú citáty autorov, ktorí sú proti, a citáty autorov, ktorí sú za, a z týchto protikladov sa napokon vyvodzuje konečné riešenie. Metódu sic et non dotiahol do jej zrelej podoby Pierre Abélard. Metóda sic et non cvičila scholastikov v disputačnej pohotovosti.

Vo filozofii sa zvyknú vyčleňovať tri prúdy:

  • najskorší a najpočetnejší, ktorý založil Alcuin,
  • prúd, ktorého hlavným predstaviteľom bol Eriugena,
  • 3. prúd pochádzajúci zo školy v Auxerre.

Každé z týchto zoskupení hľadá predovšetkým metódu, ktorá by umožnila pochopiť a v súlade s cirkevnou dogmatikou interpretovať a vysvetľovať problém jestvovania Boha a jeho spojenie s človekom. Tým sa vysvetľuje metodologický charakter koncepcie filozofie u každého z týchto troch prúdov.

Myslitelia ranej scholastiky (do polovice 12. storočia) boli do značnej miery zamestnaní otázkou tzv. univerzálií. Ján Scotus Eriugena, sv. Anzelm Canterburský (autor ontologického dôkazu Božej existencie) a Viliam zo Champeaux patrili k realistom, prisudzujúcim vyššiu reálnosť všeobecnostiam, Roscelin z Compiégne bol významným zástupcom nominalistov, ktorí naopak za skutočné považovali skôr jednotlivosti. Do sporu sa zapojil aj významný kresťanský mysliteľ Abélard, ktorý ako odpoveď ponúkol umiernený realizmus.

Predstavitelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholná scholastika

[upraviť | upraviť zdroj]
sv. Tomáš Akvinský

Spadá do 13. storočia. Bolo to obdobie rozkvetu škôl a vznikania univerzít. Vznikali tiež nové rehole, zaujímaví sú najmä dominikáni a františkáni. Prví menovaní mali blízko skôr k aristotelizmu, františkáni k platonizmu. Najvýznamnejšími dominikánskymi mysliteľmi boli sv. Tomáš Akvinský a jeho učiteľ Albert Veľký. John Duns Scotus a Bonaventura boli zas dôležitými predstaviteľmi františkánskej rehole. Najmä Tomáš si zachoval najtrvalejší vplyv v katolíckej teológii. Budovali sa obrovské encyklopédie (teologické sumy) zahrňujúce celé scholasticko-teologické vedenie doby. Je to obdobie prijatia Aristotela do scholastickej filozofie (recepcia aristotelizmu).

Predstavitelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Neskorá scholastika

[upraviť | upraviť zdroj]

Neskorá scholastika je posledná etapa stredovekej scholastiky spadajúca do 14. a 15. storočia Jej predstavitelia (napr. John Duns Scotus) vystupujú proti tomizmu a namiesto neho vyzdvihujú teóriu dvojakej pravdy.
Ďalší predstavitelia:

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Scholastika_(filozofia)&oldid=6137563“