Scholastika (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
to je nová móda, jednoducho zmazať "Pracuje sa"? |
|||
(18 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Pracuje sa}} |
|||
[[Súbor:Laurentius de Voltolina 001.jpg|thumb|200px|Obraz školy v [[14. storočie|14. storočí]]]] |
[[Súbor:Laurentius de Voltolina 001.jpg|thumb|200px|Obraz školy v [[14. storočie|14. storočí]]]] |
||
'''Scholastika''' bola [[stredovek]]ý [[filozofia|filozofický]] smer pestovaný na školách Západu a v [[Byzantská ríša|Byzancii]] v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[15. storočie|15. storočia]]. Základné pravdy preberá hlavne od [[Aristoteles|Aristotela]], upravuje ich a rozvíja v kresťanskom duchu a používa pritom deduktívnu metódu. Spája sa v nej aristotelovský rozum, tradícia svätých otcov a kresťanská viera. Vo svojom rozvíjaní uplatňuje dialektickú metódu. |
'''Scholastika''' bola [[stredovek]]ý [[filozofia|filozofický]] smer pestovaný na školách Západu a v [[Byzantská ríša|Byzancii]] v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[15. storočie|15. storočia]]. Základné pravdy preberá hlavne od [[Aristoteles|Aristotela]], upravuje ich a rozvíja v kresťanskom duchu a používa pritom deduktívnu metódu. Spája sa v nej aristotelovský rozum, tradícia svätých otcov a kresťanská viera. Vo svojom rozvíjaní uplatňuje dialektickú metódu. |
||
Riadok 41: | Riadok 40: | ||
scholasticko-teologické vedenie doby. Je to obdobie prijatia [[Aristoteles|Aristotela]] do scholastickej filozofie (recepcia [[Aristotelizmus|aristotelizmu]]). |
scholasticko-teologické vedenie doby. Je to obdobie prijatia [[Aristoteles|Aristotela]] do scholastickej filozofie (recepcia [[Aristotelizmus|aristotelizmu]]). |
||
=== Predstavitelia === |
|||
Do vrcholného obdobia scholastiky patria aj myslitelia ako napr. [[Adam z Marshu]], [[Albert Veľký]], [[Alexander Neckham]], [[Alexander z Halesu]], [[Roger Bacon]], [[Bonaventura]], [[Bartolomej Angličan]], [[John Duns Scotus]], [[Egídius Riman]], [[Henrich z Gentu]], [[Hugo zo Saint Cher]], [[Robert Grosseteste]] a ďalší. |
|||
* [[Viliam z Auvergne]] |
|||
* [[Richard Rufus]] |
|||
* [[Filip Kancelár]] |
|||
* [[Adam z Marshu]] |
|||
* [[Albert Veľký|Albert z Bollstädtu zvaný Veľký]] |
|||
* [[Alexander Neckham]] |
|||
* [[Alexander z Halesu]] |
|||
* [[Roger Bacon]] |
|||
* [[Bonaventura]] |
|||
* [[Bartolomej Angličan]] |
|||
* [[John Duns Scotus]] |
|||
* [[Egídius Riman]] |
|||
* [[Henrich z Gentu]] |
|||
* [[Hugo zo Saint Cher]] |
|||
* [[Ján Rupella]] |
|||
* [[Ján Pointlasne]] |
|||
* [[Alexander Neckham]] |
|||
* [[Inocent V.|Peter z Tarentaise]] |
|||
* [[Richard Fisacre]] |
|||
* [[Richard z Cornwallu]] |
|||
* [[Tomáš z Yorku]] |
|||
* [[Tomáš zo Chantimpré]] a ďalší |
|||
== Neskorá scholastika == |
== Neskorá scholastika == |
||
Neskorá scholastika je posledná etapa stredovekej scholastiky spadajúca do [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočia]] Jej predstavitelia (napr. [[John Duns Scotus]]) vystupujú proti [[tomizmus|tomizmu]] a namiesto neho vyzdvihujú [[teória dvojakej pravdy|teóriu dvojakej pravdy]]. Ďalší predstavitelia |
Neskorá scholastika je posledná etapa stredovekej scholastiky spadajúca do [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočia]] Jej predstavitelia (napr. [[John Duns Scotus]]) vystupujú proti [[tomizmus|tomizmu]] a namiesto neho vyzdvihujú [[teória dvojakej pravdy|teóriu dvojakej pravdy]].<br /> |
||
Ďalší predstavitelia: |
|||
* [[Albert Saský (filozof)|Albert Saský]] |
|||
* [[Jean Buridan]] |
|||
* [[Mikuláš z Oresme]] |
|||
* [[Viliam z Ockhamu]] |
|||
* [[Peter Aureoli]] |
|||
* [[Peter z Ailly]] |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
* [[Stredoveká filozofia]] |
* [[Stredoveká filozofia]] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
* {{filit|fvs/scholastika.html}} |
* {{filit|fvs/scholastika.html}} |
||
* {{filit|fvs/scholastika_rana.html}} |
* {{filit|fvs/scholastika_rana.html}} |
||
* {{filit|fvs/scholastika_rana_-_predstavitelia.html}} |
|||
* {{filit|fvs/scholastika_neskora.html}} |
* {{filit|fvs/scholastika_neskora.html}} |
||
* {{filit|fvs/scholastika_neskora_-_predstavitelia.html}} |
|||
* {{filit|fvs/scholastika_vrcholna.html}} |
* {{filit|fvs/scholastika_vrcholna.html}} |
||
* {{filit|fvs/scholastika_vrcholna_-_predstavitelia.html}} |
|||
* {{filit|fvf/filozofia_scholasticka.html}} |
* {{filit|fvf/filozofia_scholasticka.html}} |
||
{{Filozofia}} |
{{Filozofia}} |
Aktuálna revízia z 10:29, 12. október 2015
Scholastika bola stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii v období od 9. storočia do 15. storočia. Základné pravdy preberá hlavne od Aristotela, upravuje ich a rozvíja v kresťanskom duchu a používa pritom deduktívnu metódu. Spája sa v nej aristotelovský rozum, tradícia svätých otcov a kresťanská viera. Vo svojom rozvíjaní uplatňuje dialektickú metódu.
Obdobné fenomény ako v európskej scholastike nachádzame aj v čínskej, indickej a arabskej filozofii. Scholastika kresťanského Západu sa vyznačovala tým, že základom vedy a filozofie boli kresťanské pravdy fixované v dogmách. Popri tom sa však dostávali k slovu aj nekresťanské myšlienky, najmä pod ochranou učenia o dvojakej pravde.
Na stredovekú scholastiku nadväzuje novoveká scholastika (15. storočie až polovica 19. storočia) a po nej súčasná scholastika (od polovice 19. storočia dodnes).
Významnou udalosťou pre rozvoj scholastiky bolo založenie falckej školy Karolom Veľkým. V 8. a 9. storočí výrazne stúpol význam vzdelanosti a filozofie. Ako jediný jazyk vzdelancov sa presadila latinčina, a tak sa stala predpokladom internacionality vied. K štúdiu patrili aj knižnice, ktoré sa postupne zriaďovali usilovným opisovaním starých kníh a spisov.
Pod stredovekým názvom dialektika sa už aj v teologických otázkach čoraz častejšie používa logika. V 11. storočí dochádza k vážnemu sporu medzi dialektikmi a antidialektikmi.
Raná scholastika
[upraviť | upraviť zdroj]Raná scholastika je prvé obdobie vo vývine scholastiky (9. st. - 12. st.). Vyznačuje sa vypracovávaním metódy sic et non, ktorá spočíva v tom, že pri každej preberanej otázke sa uvádzajú citáty autorov, ktorí sú proti, a citáty autorov, ktorí sú za, a z týchto protikladov sa napokon vyvodzuje konečné riešenie. Metódu sic et non dotiahol do jej zrelej podoby Pierre Abélard. Metóda sic et non cvičila scholastikov v disputačnej pohotovosti.
Vo filozofii sa zvyknú vyčleňovať tri prúdy:
- najskorší a najpočetnejší, ktorý založil Alcuin,
- prúd, ktorého hlavným predstaviteľom bol Eriugena,
- 3. prúd pochádzajúci zo školy v Auxerre.
Každé z týchto zoskupení hľadá predovšetkým metódu, ktorá by umožnila pochopiť a v súlade s cirkevnou dogmatikou interpretovať a vysvetľovať problém jestvovania Boha a jeho spojenie s človekom. Tým sa vysvetľuje metodologický charakter koncepcie filozofie u každého z týchto troch prúdov.
Myslitelia ranej scholastiky (do polovice 12. storočia) boli do značnej miery zamestnaní otázkou tzv. univerzálií. Ján Scotus Eriugena, sv. Anzelm Canterburský (autor ontologického dôkazu Božej existencie) a Viliam zo Champeaux patrili k realistom, prisudzujúcim vyššiu reálnosť všeobecnostiam, Roscelin z Compiégne bol významným zástupcom nominalistov, ktorí naopak za skutočné považovali skôr jednotlivosti. Do sporu sa zapojil aj významný kresťanský mysliteľ Abélard, ktorý ako odpoveď ponúkol umiernený realizmus.
Predstavitelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Adelard z Bathu
- Alcuin
- Ján Scotus Eriugena
- Fotios
- Gerbert z Aurillacu
- Henrich z Auxerre
- Konštantín Filozof
- Notker z Liege
- Odon de Cluny
- Remigius z Auxerre
Vrcholná scholastika
[upraviť | upraviť zdroj]Spadá do 13. storočia. Bolo to obdobie rozkvetu škôl a vznikania univerzít. Vznikali tiež nové rehole, zaujímaví sú najmä dominikáni a františkáni. Prví menovaní mali blízko skôr k aristotelizmu, františkáni k platonizmu. Najvýznamnejšími dominikánskymi mysliteľmi boli sv. Tomáš Akvinský a jeho učiteľ Albert Veľký. John Duns Scotus a Bonaventura boli zas dôležitými predstaviteľmi františkánskej rehole. Najmä Tomáš si zachoval najtrvalejší vplyv v katolíckej teológii. Budovali sa obrovské encyklopédie (teologické sumy) zahrňujúce celé scholasticko-teologické vedenie doby. Je to obdobie prijatia Aristotela do scholastickej filozofie (recepcia aristotelizmu).
Predstavitelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Viliam z Auvergne
- Richard Rufus
- Filip Kancelár
- Adam z Marshu
- Albert z Bollstädtu zvaný Veľký
- Alexander Neckham
- Alexander z Halesu
- Roger Bacon
- Bonaventura
- Bartolomej Angličan
- John Duns Scotus
- Egídius Riman
- Henrich z Gentu
- Hugo zo Saint Cher
- Ján Rupella
- Ján Pointlasne
- Alexander Neckham
- Peter z Tarentaise
- Richard Fisacre
- Richard z Cornwallu
- Tomáš z Yorku
- Tomáš zo Chantimpré a ďalší
Neskorá scholastika
[upraviť | upraviť zdroj]Neskorá scholastika je posledná etapa stredovekej scholastiky spadajúca do 14. a 15. storočia Jej predstavitelia (napr. John Duns Scotus) vystupujú proti tomizmu a namiesto neho vyzdvihujú teóriu dvojakej pravdy.
Ďalší predstavitelia:
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.