Preskočiť na obsah

Šiitizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
RibotBOT (diskusia | príspevky)
bez zdroja
Značky: manuálne vrátenie odstránenie sekcie odstránenie referencie
 
(45 medziľahlých úprav od 23 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Islam}}
{{Islam}}
'''Ší’a''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|شيعة}} ''ší’a'', pôvodne z {{ar|شيعة علي}} ''ší’at ’Alí'' – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev [[islam]]u. Jej prívrženci sa nazývajú '''šiiti''' (niekde tiež ''šíiti'', ''šiíti'', správne foneticky ''šííti'').
'''Šiitizmus''' (iné názvy: '''šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam'''<ref>V slovenskom preklade Slovníka cudzích slov akademického, ktorý je online, je (okrem dvoch výskytov mimo titulných slov hesiel) namiesto tvarov na šíi- uvedené '''šií-''', ale ide veľmi pravdepodobne o tlačovú chybu, pretože jednak v českom origináli je šíi- a jednak napr. slovo šíita pozostáva z arabského základu ší- a slovenskej prípony vyjadrujúcej prívrženectvo, ktorá znie -ita (porov. Kultúra slova http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1991/10/ks1991-10.lq.pdf), nie -íta. </ref>; [[arabčina|arab.]] {{ar|شيعة}} – ''šía''/iný prepis ''ší’a''; pôvodne z {{ar|شيعة علي}} ''ší’atu ’Alí'' – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev [[islam]]u. Prívrženec šiitizmu sa nazýva '''šiita''' (iné názvy: '''šíita, šiitský/šíitsky moslim'''), po arabsky ''šíí'' (presnejšie: ''ší’í''), resp. kolektívne ''šía'' (presnejšie: ''ší’a'').


Šiíti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka [[Mohamed]]a. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti tvrdila, že nástupcom proroka a [[kalif]]om sa môže stať iba jeho pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho synovca [[Alí ibn Abí Tálib|Alího ibn Abí Táliba]] ({{ar|علي ابن ابي طالب}}). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra As-Siddiqa. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí.
Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu [[islam]]u už v prvých rokoch po smrti proroka [[Mohamed]]a. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a [[kalif]]om sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratranca [[Alí ibn Abí Tálib|Alího ibn Abí Táliba]] ({{ar|علي ابن ابي طالب}}). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila [[Abú Bakr as-Siddík|Abú Bakra as-Siddíka]]. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a [[sunnitský islam|sunnitmi]] sa tým však neskončili.


Rozpory medzi šiítmi a sunnitmi sa tým však neskončili. Šiitský smer islamu je dnes oficiálnym náboženstvom v [[Irán]]e, väčšinovým v [[Bahrajn]]e, [[Azerbajdžan]]e a v [[Irak]]u, a početné menšiny šiitov žijú aj [[Sýria|Sýrii]], [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Libanon]]e a iných krajinách. Tvoria asi 15 % moslimov.
Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v [[Irán]]e. Väčšinovým náboženstvom je tiež v [[Azerbajdžan]]e, [[Bahrajn]]e a v [[Irak]]u, početné menšiny šiitov žijú aj v [[Sýria|Sýrii]], [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Libanon]]e a iných krajinách.


Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20 % všetkých moslimov.
[[Kategória:Islam]]


[[Súbor:Islam by country.png|Rozšírenie jednotlivých vetiev islamu: červenou farbou sú vyznačené krajiny s väčšinou šiitov, zelené s väčšinou [[Sunniti|sunnitov]]. Modrou je znázornená [[ibádíja]] v Ománe.|náhľad]]
[[ace:Nasyid]]

[[an:Xiismo]]
== Referencie ==
[[ar:الشيعة]]
{{referencie}}
[[ast:Chiita]]

[[az:Şiə]]
[[Kategória:Šiitizmus| ]]
[[bg:Шиитски ислям]]
[[bn:শিয়া ইসলাম]]
[[bs:Šiitski islam]]
[[ca:Xiisme]]
[[cs:Ší'itský islám]]
[[cy:Shia]]
[[da:Shiisme]]
[[de:Schia]]
[[dv:ޝީޢީ މަޛްހަބު]]
[[el:Σιίτες]]
[[en:Shia Islam]]
[[eo:Ŝijaismo]]
[[es:Chiismo]]
[[et:Šiiidid]]
[[eu:Xiismo]]
[[fa:شیعه]]
[[fi:Šiialaisuus]]
[[fr:Chiisme]]
[[he:שיעה]]
[[hi:शिया]]
[[hr:Šijiti]]
[[hu:Síita iszlám]]
[[id:Syi'ah]]
[[is:Sjía]]
[[it:Sciismo]]
[[ja:シーア派]]
[[ko:시아파]]
[[ku:Şiîtî]]
[[la:Secta Siitica]]
[[lt:Šiizmas]]
[[ml:ഷിയാ ഇസ്ലാം]]
[[ms:Syiah]]
[[nl:Sjiisme]]
[[nn:Sjiaislam]]
[[no:Sjiaislam]]
[[os:Шииттæ]]
[[pl:Szyizm]]
[[ps:تشيع]]
[[pt:Xiismo]]
[[ro:Shi'a]]
[[ru:Шииты]]
[[scn:Sciismu]]
[[sh:Šiiti]]
[[simple:Shi'a Islam]]
[[sl:Šiizem]]
[[sr:Шиити]]
[[sv:Shia]]
[[sw:Washia]]
[[ta:ஷியா முஸ்லிம்]]
[[te:షియా ఇస్లాం]]
[[th:ชีอะหฺ]]
[[tl:Islam na Shia]]
[[tr:Şiilik]]
[[uk:Шиїти]]
[[ur:اہل تشیع]]
[[war:Shia Islam]]
[[yi:שיאיטן]]
[[zh:什叶派]]
[[zh-yue:什葉派]]

Aktuálna revízia z 10:48, 5. november 2020

Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u

Šiitizmus (iné názvy: šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam[1]; arab. شيعةšía/iný prepis ší’a; pôvodne z شيعة عليší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Prívrženec šiitizmu sa nazýva šiita (iné názvy: šíita, šiitský/šíitsky moslim), po arabsky šíí (presnejšie: ší’í), resp. kolektívne šía (presnejšie: ší’a).

Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a kalifom sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratranca Alího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra as-Siddíka. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a sunnitmi sa tým však neskončili.

Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v Iráne. Väčšinovým náboženstvom je tiež v Azerbajdžane, Bahrajne a v Iraku, početné menšiny šiitov žijú aj v Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách.

Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20 % všetkých moslimov.

Rozšírenie jednotlivých vetiev islamu: červenou farbou sú vyznačené krajiny s väčšinou šiitov, zelené s väčšinou sunnitov. Modrou je znázornená ibádíja v Ománe.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. V slovenskom preklade Slovníka cudzích slov akademického, ktorý je online, je (okrem dvoch výskytov mimo titulných slov hesiel) namiesto tvarov na šíi- uvedené šií-, ale ide veľmi pravdepodobne o tlačovú chybu, pretože jednak v českom origináli je šíi- a jednak napr. slovo šíita pozostáva z arabského základu ší- a slovenskej prípony vyjadrujúcej prívrženectvo, ktorá znie -ita (porov. Kultúra slova http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1991/10/ks1991-10.lq.pdf), nie -íta.