Preskočiť na obsah

Kauza Interblue: Rozdiel medzi revíziami

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 701 editací
update: už boli potrestaní a vedie sa konanie...
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 701 editací
posledné moje opravy
Riadok 17: Riadok 17:
[[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) na základe nových dôkazov začala znovu v roku 2021 vyšetrovať túto kauzu, v ktorej už bola škoda vyčíslená na 66 miliónov eur.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svedkyňa o emisnom superkšefte: Je to urážajúca zlodejina a hrubá drzosť|url=https://www.aktuality.sk/clanok/873146/svedkyna-o-kauze-emisie-je-to-urazajuca-zlodejina-a-hruba-drzost/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS [[Ján Slota|Jána Slotu]] exminister [[Ján Počiatek]] na [[Marian Kočner|Kočnerovej]] nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslova Trnku]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slota si zaň vyslúžil prezývku „úplný kráľ“. Emisný superkšeft opäť vyšetrujú|url=https://www.aktuality.sk/clanok/869630/zo-slotu-spravil-uplneho-krala-emisny-superkseft-sa-opat-vysetruje/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> Prokuratúra sa ku kauze vrátila po 8 rokoch, kedy vyšetrovateľ zastavil stíhanie s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom a znaleckým posudkom nie je možné zistiť výšku škody. Uznesenie však obsahovalo informácie z piatich štátov, ktoré potvrdili výrazne vyššie ceny ako „slovenských“ 5,05 eur.<ref name=":4" />
[[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) na základe nových dôkazov začala znovu v roku 2021 vyšetrovať túto kauzu, v ktorej už bola škoda vyčíslená na 66 miliónov eur.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svedkyňa o emisnom superkšefte: Je to urážajúca zlodejina a hrubá drzosť|url=https://www.aktuality.sk/clanok/873146/svedkyna-o-kauze-emisie-je-to-urazajuca-zlodejina-a-hruba-drzost/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS [[Ján Slota|Jána Slotu]] exminister [[Ján Počiatek]] na [[Marian Kočner|Kočnerovej]] nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslova Trnku]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slota si zaň vyslúžil prezývku „úplný kráľ“. Emisný superkšeft opäť vyšetrujú|url=https://www.aktuality.sk/clanok/869630/zo-slotu-spravil-uplneho-krala-emisny-superkseft-sa-opat-vysetruje/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> Prokuratúra sa ku kauze vrátila po 8 rokoch, kedy vyšetrovateľ zastavil stíhanie s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom a znaleckým posudkom nie je možné zistiť výšku škody. Uznesenie však obsahovalo informácie z piatich štátov, ktoré potvrdili výrazne vyššie ceny ako „slovenských“ 5,05 eur.<ref name=":4" />


V októbri 2022 obvinili tri osoby, P.H., P.S. a N.H., za obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou. Bola tým spôsobená škoda najmenej 47 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V kauze emisie obvinili tri osoby. Mali spôsobiť škodu najmenej 45 miliónov eur|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/644032-naka-zasahuje-na-viacerych-miestach-stredneho-a-zapadneho-slovenska/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-10-18|dátum prístupu=2022-10-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Dvaja z tria sa v lete 2023 na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez [[paragraf 363]], ale neuspeli. Norbert Havalec bol najprv neoficiálnym poradcom ministra životného Izáka, neskôr sa stal projektovým manažérom Interblue Group. Pavla Tehlár je vtedajší generálny riaditeľ sekcie kvality životného prostredia a Peter Solčanský je vtedajší šéf odboru ochrany ovzdušia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slotovi ľudia v emisnom kšefte sa chceli zbaviť obvinení. U Žilinku neuspeli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/SFlHMFL/slotovi-ludia-v-emisnom-ksefte-sa-chceli-zbavit-obvineni-u-zilinku-neuspeli/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2023-06-19|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref>
V októbri 2022 obvinili tri osoby, P.H., P.S. a N.H., za obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou. Bola tým spôsobená škoda najmenej 47 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V kauze emisie obvinili tri osoby. Mali spôsobiť škodu najmenej 45 miliónov eur|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/644032-naka-zasahuje-na-viacerych-miestach-stredneho-a-zapadneho-slovenska/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-10-18|dátum prístupu=2022-10-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Dvaja z tria sa v lete 2023 na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez [[paragraf 363]], ale neuspeli. Norbert Havalec bol najprv neoficiálnym poradcom ministra životného Izáka, neskôr sa stal projektovým manažérom Interblue Group. Pavel Tehlár je vtedajší generálny riaditeľ sekcie kvality životného prostredia a Peter Solčanský je vtedajší šéf odboru ochrany ovzdušia.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slotovi ľudia v emisnom kšefte sa chceli zbaviť obvinení. U Žilinku neuspeli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/SFlHMFL/slotovi-ludia-v-emisnom-ksefte-sa-chceli-zbavit-obvineni-u-zilinku-neuspeli/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2023-06-19|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref>


== Samotný predaj emisií v roku 2008 ==
== Samotný predaj emisií v roku 2008 ==
Riadok 44: Riadok 44:
}}</ref>
}}</ref>


== Počiatočná kritika predaja (2008, 2009) ==
== Počiatočné podozrenia a kritika predaja (2008, 2009) ==
V [[december 2008|decembri 2008]] sa v médiách objavili prvé kritické hlasy spochybňujúce transparentnosť predaja emisií firme [[Interblue Group]]<ref name="etrend.sk"/>. [[Aliancia Fair-play]] upozornila, že firma má až do roku [[2012]] právo kúpiť od Slovenska emisie za nevýhodných podmienok pre štát<ref name="fair play">{{Citácia elektronického dokumentu
V [[december 2008|decembri 2008]] sa v médiách objavili prvé kritické hlasy spochybňujúce transparentnosť predaja emisií firme [[Interblue Group]]<ref name="etrend.sk"/>. [[Aliancia Fair-play]] upozornila, že firma Interblue má až do roku [[2012]] právo kúpiť od Slovenska emisie za nevýhodných podmienok pre štát<ref name="fair play">{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Aliancia Fair-play
| autor = Aliancia Fair-play
| titul = TS: Vláda by mala konečne začať od Interblue účinne vymáhať peniaze
| titul = TS: Vláda by mala konečne začať od Interblue účinne vymáhať peniaze
Riadok 55: Riadok 55:
}}</ref>.
}}</ref>.


Interblue Group bola firma, ktorá vznikla v [[jún 2008|júni 2008]] a sídlila v americkom meste [[Snohomish]] v štáte [[Washington (štát USA)|Washington]]. Mala štatút [[Limited liability company]] – čo je zhruba ekvivalent slovenskej [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s.r.o.]] Konateľkou firmy bola dánska občianka [[Jana Lütken]], narodená v Česku spolu so Švajčiarom [[Hans Grob|Hansom Grobom]]. O podozrivú firmu sa začala po niekoľkých mesiacoch zaujímať [[Federal Bureau of Investigation|FBI]].<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu
Firma Interblue Group vznikla len pol roka pred samotnou kúpou v [[jún 2008|júni 2008]] a sídlila v garáži<ref name=":13" /> v americkom meste [[Snohomish]] v štáte [[Washington (štát USA)|Washington]]. Mala štatút [[Limited liability company]] – čo je zhruba ekvivalent slovenskej [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s.r.o.]] Konateľkou firmy bola dánska občianka [[Jana Lütken]], narodená v Česku spolu so Švajčiarom [[Hans Grob|Hansom Grobom]]. O podozrivú firmu sa začala po niekoľkých mesiacoch zaujímať [[Federal Bureau of Investigation|FBI]].<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Ruttkayová
| priezvisko = Ruttkayová
| meno = M
| meno = M
Riadok 83: Riadok 83:
| dátum prístupu = 16.3.2010
| dátum prístupu = 16.3.2010
| vydavateľ = pravda.sk
| vydavateľ = pravda.sk
}}</ref> ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od [[Marek Pleyer|Mareka Pleyera]] <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EMISIE: Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer|url=https://www.aktuality.sk/clanok/159681/emisie-jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-03|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>.
}}</ref> ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od skutočného vlastníka – privátneho bankára, lobistu a golfového trénera [[Marek Pleyer|Mareka Pleyera]] <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EMISIE: Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer|url=https://www.aktuality.sk/clanok/159681/emisie-jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-03|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref name=":13" />.


== Odhalenie pozadia, súčet ziskov a strát ==<!-- V apríli 2008 cena tony emisií dosahovala 20 eur. podľa http://www.izurnal.sk/index.php?Itemid=89&id=2213&option=com_content&task=view -->
== Odhalenie pozadia, súčet ziskov a strát ==<!-- V apríli 2008 cena tony emisií dosahovala 20 eur. podľa http://www.izurnal.sk/index.php?Itemid=89&id=2213&option=com_content&task=view -->
Riadok 96: Riadok 96:
}}</ref> až 75 miliónov eur<ref name="fair play" />, keď kvóty predalo približne o polovicu lacnejšie ako [[Česko]] a [[Ukrajina]], ktoré ich predali za približne 10 eur za tonu, či [[Maďarsko]], ktoré ich predalo za 13 eur za tonu<!-- ale zase drahšie ako iné krajiny ako argumentoval Bilas -->.
}}</ref> až 75 miliónov eur<ref name="fair play" />, keď kvóty predalo približne o polovicu lacnejšie ako [[Česko]] a [[Ukrajina]], ktoré ich predali za približne 10 eur za tonu, či [[Maďarsko]], ktoré ich predalo za 13 eur za tonu<!-- ale zase drahšie ako iné krajiny ako argumentoval Bilas -->.


Naopak, Interblue získala účtovne približne 45 miliónov eur pretože predala slovenské emisie do Japonska za “tesne” viac ako osem eur za tonu (spolu za 120 miliónov eur).<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|titul=Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer - Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2010-03-24|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.webnoviny.sk/jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|dátum prístupu=2017-03-27|jazyk=sk-SK}}</ref> (Až neskôr<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emisná kauza|url=https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/emisna-kauza/|dátum vydania=2010-10-05|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=Nadácia Zastavme korupciu}}</ref> bola odhalená presná cena 8,20€ a celkový príjem Interblue 127 miliónov €). Novinárom to v marci 2010 na tlačovej konferencii povedal niekdajší projektový manažér [[Interblue Group Washington]] a Interblue Group Europe [[Rastislav Bilas]], ktorý pre firmu pracoval od 2. septembra 2008 do 14. januára 2010.<ref name=":0" />  Jeho vystúpenie malo média i verejnosť presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu, že sa pozná s predsedom SNS [[Ján Slota|Slotom]]. Bilas tvrdil, že za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a [[Norbert Havalec]].<ref name=":0" /> Podľa Bilasa obchod prebehol transparentne a ministerstvo zverejnilo ponuku na predaj na svojom internete a Interblue na ňu zareagovala, tak ako mohol urobiť hocikto iný. Podľa Bilasa Slovensko a rezort životného prostredia nevedeli emisie predať priamo štátom pre absolútnu neschopnosť a nepripravenosť zelených projektov.<ref name=":3" />
Naopak, Interblue získala účtovne približne 45 miliónov eur pretože predala slovenské emisie do Japonska za “tesne” viac ako osem eur za tonu (spolu za 120 miliónov eur).<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|titul=Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer - Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2010-03-24|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.webnoviny.sk/jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|dátum prístupu=2017-03-27|jazyk=sk-SK}}</ref> (Až neskôr<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emisná kauza|url=https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/emisna-kauza/|dátum vydania=2010-10-05|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=Nadácia Zastavme korupciu}}</ref> bola odhalená presná cena 8,20€ a celkový príjem Interblue 127 miliónov €). Novinárom to v marci 2010 na tlačovej konferencii povedal niekdajší projektový manažér [[Interblue Group Washington]] a Interblue Group Europe [[Rastislav Bilas]], ktorý pre firmu pracoval od 2. septembra 2008 do 14. januára 2010.<ref name=":0" />  Jeho vystúpenie malo média i verejnosť presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu, že sa pozná s predsedom SNS [[Ján Slota|Slotom]]. Bilas tvrdil, že za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a [[Norbert Havalec]].<ref name=":0" /> Až neskôr vyšlo najavo, že Bilas a Havalec boli vraj dlhoročnými kamarátmi a majiteľ Interblue Group Pleyer bol zas Bilasovým golfovým trénerom a kamarátom.<!-- ČO z toho vyplýva, bez toho aby to bolo explicitne napísané: Jana Lütken bola len nastrčená osoba vystupujúca v záujmoch Peyera. Havalec teda za ministerstvo pripravil predaj sám sebe za nízku cenu a kryl ho potom kamarát Bilas a s tretím Pleyer (a ďalšími kamarátmi napr. si tykal so SLotom) kamarátom, ktorý ich kryl oboch sa podelili. Interblue nemala iné ďalšie významnejšie obchody aj ked sa o to pokúsila a aj preto bola nakoniec predaná. --><ref name=":13" />
Podľa Bilasa obchod prebehol transparentne a ministerstvo zverejnilo ponuku na predaj na svojom internete a Interblue na ňu zareagovala, tak ako mohol urobiť hocikto iný. Podľa Bilasa Slovensko a rezort životného prostredia nevedeli emisie predať priamo štátom pre absolútnu neschopnosť a nepripravenosť zelených projektov.<ref name=":3" />


Novinár [[Tom Nicholson]] v roku 2010 spájal Bilasa nielen s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] ale aj so [[SMER – sociálna demokracia|Smerom]].<ref name=":10" /> Toto vyvracal na nahrávke z roku 2009 bývalý minister [[Ján Počiatek]] v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslava Trnku]], ktorý tvrdil, že fantastický kšeft s emisiami vymyslel šéf koaličnej SNS Ján Slota a obišiel pri tom premiéra Roberta Fica.<ref name=":11" /> Bilas bol nájdený mŕtvy v apríly 2022 vo svojom rodinnom dome v bratislavskom Starom Meste v dňoch, keď poslanci rozhodujú o tom či Roberta Fica vydajú na väzobné stíhanie.<ref name=":12" />
Novinár [[Tom Nicholson]] v roku 2010 spájal Bilasa nielen s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] ale aj so [[SMER – sociálna demokracia|Smerom]].<ref name=":10" /> Toto vyvracal na nahrávke z roku 2009 bývalý minister [[Ján Počiatek]] v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslava Trnku]], ktorý tvrdil, že fantastický kšeft s emisiami vymyslel šéf koaličnej SNS Ján Slota a obišiel pri tom premiéra Roberta Fica.<ref name=":11" /> Bilas bol nájdený mŕtvy v apríly 2022 vo svojom rodinnom dome v bratislavskom Starom Meste v dňoch, keď poslanci rozhodujú o tom či Roberta Fica vydajú na väzobné stíhanie.<ref name=":12" />
Riadok 113: Riadok 115:
}}</ref> s Interblue Group a bol neskôr v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Viliam Turský]], ktorému sa nepodarilo zmluvu s Interblue Group zrušiť, pre čo bol v auguste tiež odvolaný. Ministerstvo krátko viedol poverený [[Dušan Čaplovič]] a neskôr bol za ministra vymenovaný [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]].
}}</ref> s Interblue Group a bol neskôr v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Viliam Turský]], ktorému sa nepodarilo zmluvu s Interblue Group zrušiť, pre čo bol v auguste tiež odvolaný. Ministerstvo krátko viedol poverený [[Dušan Čaplovič]] a neskôr bol za ministra vymenovaný [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]].


Z výpovedí, ktoré poskytli predstavitelia japonských spoločností v roku 2012 vyplýva, že už vo februári 2008 rokoval zástupca Asuka Green Investment spolu so zástupcom firmy Tokyo Electric Power s predstaviteľmi slovenského [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstva životného prostredia]] (MŽP). Okrem oficiálnych činiteľov bol na stretnutí aj „neoficiálny“ poradca ministra Norbert Havalec. Vtedy sa kupujúci s predstaviteľmi štátu dohodli, že „budú viesť konštruktívne rokovania vedúce k tomu, aby uzavreli kúpno-predajnú zmluvu“. V septembri 2008 im oficiálny predstaviteľ ministerstva oznámil, že „slovenské emisné kvóty sa budú predávať cez spoločnosť Interblue Group LLC., a preto ďalšie rokovania sa majú viesť cez túto spoločnosť“, čo znamená, že zodpovední pracovníci MŽP od februára 2008 disponovali informáciou, že vážny záujem o nákup slovenských emisných kvót majú tri japonské elektrárne a v ich záujme konajúca japonská agentúra. Namiesto toho, aby so spoločnosťou Asuka Green Investment ďalej rokovali ako predstavitelia štátu, agentúre Asuka oznámili, že o kúpe štátnych emisií musí rokovať so súkromnou spoločnosťou Interblue Group. Samotná skutočnosť, že agentúra Asuka Green Investment prejavila o emisné kvóty seriózny záujem, sa neobjavila v žiadnom materiáli MŽP. Vláda tak v októbri 2008 odsúhlasila falošné odporúčanie, že najvýhodnejšiu ponuku predložila spoločnosť Interblue Group (a tak vzala na vedomie predaj zorganizovaný MŽP).<ref>Uznesenie vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, ČVS: PPZ-243/NKA-PK-BA-2012, str. 16</ref><ref name=":2" />
⚫
Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenského emisné kvóty nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.<ref name=":2" /> Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]] si vyžiadal vyšetrovací spis. V lete 2014 J. Čižnár oficiálne potvrdil, že zastavenie trestného stíhania v tejto veci je dôvodné a zákonné.<ref name=":2" /> Až potom [[Aliancia Fair-play]] získala uznesenia švajčiarskej prokuratúry, týkajúce sa predaja emisií, z ktorých vyplynulo, že na jar roku 2009 sa v švajčiarskej banke [[Credit Suisse]] identifikoval ako ekonomický beneficient (konečný prijímateľ) finančného prospechu vo výške 3,8 milióna dolárov vysokopostavený úradník Ministerstva životného prostredia SR. V septembri 2014 sa predstavitelia Aliancie Fair-play stretli so špeciálnym prokurátorom [[Dušan Kováčik|Dušan Kováčikom]], ktorý im oznámil, že podľa zistení slovenských orgánov, osoba, ktorú Švajčiari identifikovali, keď sa v banke prihlásila k účtom spojeným s kauzou, nepôsobila v čase kauzy na Ministerstve životného prostredia, ale mala politickú minulosť. Viac informácií neposkytol, čo odôvodnil tým, že v tomto prípade ešte stále stále prebieha vyšetrovanie pre podozrenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.<ref name=":2" />

Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenského emisné kvóty nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.<ref name=":2" /> Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]] si vyžiadal vyšetrovací spis. V lete 2014 J. Čižnár oficiálne potvrdil, že zastavenie trestného stíhania v tejto veci je dôvodné a zákonné.<ref name=":2" /> Havalec za svoju prácu dostal od Interblue pol milióna eur. Pred policajtmi sa podľa zápisnice z roku 2012 Havalec bránil tvrdením, že ako neoficiálny poradca ministra nepodpísal žiadnu zmluvu o mlčanlivosti, takže v tomto biznise nemohol zneužiť žiadne informácie.<ref name=":13" />

⚫
Až potom [[Aliancia Fair-play]] získala uznesenia švajčiarskej prokuratúry, týkajúce sa predaja emisií, z ktorých vyplynulo, že na jar roku 2009 sa v švajčiarskej banke [[Credit Suisse]] identifikoval ako ekonomický beneficient (konečný prijímateľ) finančného prospechu vo výške 3,8 milióna dolárov vysokopostavený úradník MŽP SR. V septembri 2014 sa predstavitelia Aliancie Fair-play stretli so špeciálnym prokurátorom [[Dušan Kováčik|Dušan Kováčikom]], ktorý im oznámil, že podľa zistení slovenských orgánov, osoba, ktorú Švajčiari identifikovali, keď sa v banke prihlásila k účtom spojeným s kauzou, nepôsobila v čase kauzy na MŽP, ale mala politickú minulosť. Viac informácií neposkytol, čo odôvodnil tým, že v tomto prípade ešte stále stále prebieha vyšetrovanie pre podozrenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.<ref name=":2" />

== Časový priebeh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza predaj emisií CO2|url=https://www.trend.sk/spravy/kauza-predaj-emisii-co2|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2009-05-05|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> ==
== Časový priebeh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza predaj emisií CO2|url=https://www.trend.sk/spravy/kauza-predaj-emisii-co2|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2009-05-05|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> ==


* Už vo februári 2008 rokoval zástupca Asuka Green Investment spolu so zástupcom firmy Tokyo Electric Power s predstaviteľmi MŽP SR. Okrem oficiálnych činiteľov bol na stretnutí aj „neoficiálny“ poradca ministra Norbert Havalec. V septembri 2008 im oficiálny predstaviteľ ministerstva oznámil, že „slovenské emisné kvóty sa budú predávať cez spoločnosť Interblue Group LLC.“<ref name=":2" />
* Po článku z konca júla 2008 v Trende, ktorý upozornil na "prešľapy J. Izáka vidno najmä pri prideľovaní kvót emisií oxidu uhličitého na roky 2008 až 2012"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák odišiel pre milióny, nie pre miliardy|url=https://www.trend.sk/spravy/izak-odisiel-pre-miliony-nie-pre-miliardy|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-07-29|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> bol 18. augusta 2008 premiérom [[Robert Fico|Fico]] (Smer) odvolalaný na vlastnú žiadosť.
* Článok z konca júla 2008 v Trende upozornil na "prešľapy J. Izáka najmä pri prideľovaní kvót emisií oxidu uhličitého na roky 2008 až 2012".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák odišiel pre milióny, nie pre miliardy|url=https://www.trend.sk/spravy/izak-odisiel-pre-miliony-nie-pre-miliardy|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-07-29|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> Izák bol 18. augusta 2008 premiérom [[Robert Fico|Fico]] (Smer) odvolaný na vlastnú žiadosť.
* Koncom roku 2008 Ministerstvo ŽP, ako jedno z prvých, predalo 15 miliónov ton emisných kvót firme [[Interblue Group]] v cene 5,05 eura za tonu (spolu za cenu 75,75 milióna eur). Malo by ísť globálne o jednu z najväčších transakcií v rámci Kjótskeho protokolu vôbec.
* Koncom roku 2008 Ministerstvo ŽP, ako jedno z prvých, predalo 15 miliónov ton emisných kvót firme [[Interblue Group]] v cene 5,05 eura za tonu (spolu za cenu 75,75 milióna eur). Malo by ísť globálne o jednu z najväčších transakcií v rámci Kjótskeho protokolu vôbec.
* V apríly 2009 Trend zistil, že kupujúca spoločnosť má viacero preojení na Česko- Slovensko. ''"Zástupkyňa americkej schránkovej firmy Interblue Group nemá problém komunikovať (česko-)slovensky, narýchlo vytvorená webová stránka je registrovaná u českej firmy a jej autorom je mladý slovenský študent."''<!-- Jeho otec Miloš Šušoliak pôsobil v spoločnosti WMJ Company, ktorá obchoduje s emisiami oxidu uhličitého. Patrí do zoskupenia istrokapitalistickej vetvy Braňa Prieložného. Firma akékoľvek prepojenie s Interblue Group odmietla. -->Rezort životného prostredia tvrdil, že na zverejnenie zmluvy – hoci ide o nakladanie s majetkom štátu – potrebuje súhlas obchodného partnera. A Interblue Group sa vyjadrila, že je proti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záhadný kupec emisií prehovoril|url=https://www.trend.sk/spravy/zahadny-kupec-emisii-prehovoril|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2009-04-28|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref>
* V apríly 2009 Trend zistil, že kupujúca spoločnosť má viacero prepojení na Česko- Slovensko. ''"Zástupkyňa americkej schránkovej firmy Interblue Group nemá problém komunikovať (česko-)slovensky, narýchlo vytvorená webová stránka je registrovaná u českej firmy a jej autorom je mladý slovenský študent."''<!-- Jeho otec Miloš Šušoliak pôsobil v spoločnosti WMJ Company, ktorá obchoduje s emisiami oxidu uhličitého. Patrí do zoskupenia istrokapitalistickej vetvy Braňa Prieložného. Firma akékoľvek prepojenie s Interblue Group odmietla. -->Rezort životného prostredia tvrdil, že na zverejnenie zmluvy – hoci ide o nakladanie s majetkom štátu – potrebuje súhlas obchodného partnera. A Interblue Group sa vyjadrila, že je proti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záhadný kupec emisií prehovoril|url=https://www.trend.sk/spravy/zahadny-kupec-emisii-prehovoril|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2009-04-28|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref>
* [[Ján Chrbet]] (SNS), ktorý zmluvu uzavrel bol v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Viliam Turský]].
* [[Ján Chrbet]] (SNS), ktorý zmluvu uzavrel bol v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Viliam Turský]].
* Turský v máji 2009 zverejnil zmluvu avšak nie celú. Nedalo sa zistiť, koľko emisií pri akej cene rezort životného prostredia predával. Kontrakt obsahoval klauzulu, podľa ktorej môže Interblue kúpiť od ministerstva aj kvóty, ktoré nie sú predmetom zmluvy. Opcia na kúpu ďalších štátnych emisií platí do konca roka 2012.
* Turský v máji 2009 zverejnil zmluvu avšak nie celú. Nedalo sa zistiť, koľko emisií pri akej cene rezort životného prostredia predával. Kontrakt obsahoval klauzulu, podľa ktorej môže Interblue kúpiť od ministerstva aj kvóty, ktoré nie sú predmetom zmluvy. Opcia na kúpu ďalších štátnych emisií platí do konca roka 2012.
Riadok 126: Riadok 134:
* [[29. december|29. decembra]] [[2009]] bola Interblue Group zrušená<ref name=":8" /> a jej práva boli prevedené na firmu [[Interblue Group Europe]]. K vlastníctvu firmy Interblue Group Europe sa neskôr prihlásil český podnikateľ [[Milan Růžička]],<ref name=":9" /> ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od [[Marek Pleyer|Mareka Pleyera]] <ref name=":3" />.
* [[29. december|29. decembra]] [[2009]] bola Interblue Group zrušená<ref name=":8" /> a jej práva boli prevedené na firmu [[Interblue Group Europe]]. K vlastníctvu firmy Interblue Group Europe sa neskôr prihlásil český podnikateľ [[Milan Růžička]],<ref name=":9" /> ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od [[Marek Pleyer|Mareka Pleyera]] <ref name=":3" />.
* 24. marca 2010 na tlačovej konferencii povedal niekdajší projektový manažér [[Interblue Group Washington]] a Interblue Group Europe [[Rastislav Bilas]]. Jeho vystúpenie malo presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu že sa pozná s predsedom SNS [[Ján Slota|Slotom]] a za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a [[Norbert Havalec]].
* 24. marca 2010 na tlačovej konferencii povedal niekdajší projektový manažér [[Interblue Group Washington]] a Interblue Group Europe [[Rastislav Bilas]]. Jeho vystúpenie malo presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu že sa pozná s predsedom SNS [[Ján Slota|Slotom]] a za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a [[Norbert Havalec]].
* Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenského emisné kvóty nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.<ref name=":2" /> S tým súhlasil dozurujúci prokurátor ŠP v júni 2014, po preskúmaní spisov aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár v lete 2014 a v septembri 2014 aj špeciálny prokurátor [[Dušan Kováčik|Dušan Kováčikom]].
* Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenského emisné kvóty nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.<ref name=":2" /> S tým súhlasil dozorujúci prokurátor ŠP v júni 2014, po preskúmaní spisov aj generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]] v lete 2014 a v septembri 2014 aj špeciálny prokurátor [[Dušan Kováčik|Dušan Kováčikom]].
* V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG žalovala Ministerstvo životného prostredia o 34 miliónov eur.<ref name=":5" />
* V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG žalovala MŽP o 34 miliónov eur.<ref name=":5" />
* Okresný súd Bratislava I v decembri 2020 (po voľbách a zmene vlády) rozhodol v prospech štátu, keď žalobu o zaplatenie 34 miliónov 643 tisíc eur v celom rozsahu zamietol.<ref name=":6" />
* Okresný súd Bratislava I v decembri 2020 (po voľbách a zmene vlády) rozhodol v prospech štátu, keď žalobu o zaplatenie 34 miliónov 643 tisíc eur v celom rozsahu zamietol.<ref name=":6" />
* NAKA v roku 2021, na základe nových dôkazov, začala znovu vyšetrovať túto kauzu, v ktorej bola škoda vyčíslená na 66 miliónov eur.<ref name=":4" /> S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS [[Ján Slota|Jána Slotu]] exminister [[Ján Počiatek]] na [[Marian Kočner|Kočnerovej]] nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslova Trnku]].<ref name=":7" />
* NAKA v roku 2021, na základe nových dôkazov, začala znovu vyšetrovať túto kauzu, v ktorej bola škoda vyčíslená na 66 miliónov eur.<ref name=":4" /> S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS [[Ján Slota|Jána Slotu]] exminister [[Ján Počiatek]] na [[Marian Kočner|Kočnerovej]] nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslova Trnku]].<ref name=":7" />
Riadok 145: Riadok 153:
| dátum prístupu = 2022-10-18
| dátum prístupu = 2022-10-18
}}</ref>
}}</ref>
* Norbert Havalec a Pavol Tehlár sa na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez paragraf 363.<ref name=":13" />


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 12:10, 20. jún 2023

Kauza predaja emisných kvót je podozrivý predaj slovenských emisných kvót na CO2 (skleníkové plyny) firme Interblue Group v rámci obchodovania s emisiami koncom roku 2008. Prípad vzbudil pozornosť najmä po tom, čo vyšlo najavo, že Slovensko tieto kvóty predalo podstatne nevýhodnejšie ako okolité krajiny, ktoré predávali emisie priamo štátom a tiež, že Interblue Group má podozrivé vlastnícke pozadie.[1]

Právne dôsledky podozrivého predaja

Kvôli zmluve prišli o funkciu dvaja ministri za SNS – Ján Chrbet (SNS), ktorý zmluvu uzavrel a neskôr aj Viliam Turský. Ministerstvo životného prostredia bolo následne odobraté z kompetencie SNS a jeho vedením bol neskôr poverený nestraník Jozef Medveď. Prípad bol vyšetrovaný políciou. Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Verejnosť sa vtedy nedozvedela kto z celej transakcie profitoval.

V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG, ktorá sa považuje za nástupcu Interblue, podala žalobu na súd, v ktorej Ministerstvo životného prostredia žalovala o 34 miliónov eur. Doteraz sa konali dve pojednávania. Tretie má byť začiatkom septembra 2019, a úroky z omeškania k tomuto termínu predstavovali viac ako 15 miliónov eur.[2] Okresný súd Bratislava I v decembri 2020 (po voľbách a zmene vlády) rozhodol v prospech štátu. Súd žalobu spoločnosti Interblue Group (Europe) AG o zaplatenie 34 miliónov 643 tisíc eur v celom rozsahu zamietol. "Som rád, že v rozsudku sa preukázala špekulatívna povaha žaloby,“ povedal minister Ján Budaj.[3]

Národná kriminálna agentúra (NAKA) na základe nových dôkazov začala znovu v roku 2021 vyšetrovať túto kauzu, v ktorej už bola škoda vyčíslená na 66 miliónov eur.[4] S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS Jána Slotu exminister Ján Počiatek na Kočnerovej nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslova Trnku.[5] Prokuratúra sa ku kauze vrátila po 8 rokoch, kedy vyšetrovateľ zastavil stíhanie s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom a znaleckým posudkom nie je možné zistiť výšku škody. Uznesenie však obsahovalo informácie z piatich štátov, ktoré potvrdili výrazne vyššie ceny ako „slovenských“ 5,05 eur.[4]

V októbri 2022 obvinili tri osoby, P.H., P.S. a N.H., za obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou. Bola tým spôsobená škoda najmenej 47 miliónov eur.[6] Dvaja z tria sa v lete 2023 na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez paragraf 363, ale neuspeli. Norbert Havalec bol najprv neoficiálnym poradcom ministra životného Izáka, neskôr sa stal projektovým manažérom Interblue Group. Pavel Tehlár je vtedajší generálny riaditeľ sekcie kvality životného prostredia a Peter Solčanský je vtedajší šéf odboru ochrany ovzdušia.[7]

Samotný predaj emisií v roku 2008

Od roku 2006, v súlade so záväzkami Európskej únie o znižovaní emisií CO2, krajiny EU začali obchodovať (angl. emissions trading scheme) s emisnými kvótami AAU (tzv. Assigned amount units) umožňujúcimi vypustiť skleníkové plyny, prerátané na CO2 na komoditných burzách. Po rozdelení kvót medzi slovenské podniky, zostala Slovensku nadbytočná časť kvót. V roku 2008 začalo s týmito zvyšnými emisnými kvótami Slovensko obchodovať[8]. Ministerstvo životného prostredia predalo koncom roka 2008, ako jedno z prvých, 15 miliónov ton emisných kvót firme Interblue Group v cene 5,05 eura za tonu (spolu za cenu 75,75 milióna eur).

Súčasťou zmluvy bola i dohoda, podľa ktorej kupujúci doplatí 1 euro za každú tonu, ak Slovensko odovzdá výročné správy a správy o použití prostriedkov z predaja emisií v súlade so zmluvou. Prostriedky mali byť použité na environmentálne projekty v rámci Zelenej investičnej schémy (tzv. GIS projekty). Tieto peniaze firmou Interblue dosiaľ vyplatené neboli.[chýba zdroj] Interblue vládny program zatepľovania nepovažovalo za relevantný environmentálny GIS projekt. Fakt, že ministerstvo nemalo žiadny takýto projekt pripravený, bol významným faktorom prečo Slovensko neuspelo pri predaji kvót AAU u ostatných zahraničných kupcov.[9]

Počiatočné podozrenia a kritika predaja (2008, 2009)

V decembri 2008 sa v médiách objavili prvé kritické hlasy spochybňujúce transparentnosť predaja emisií firme Interblue Group[8]. Aliancia Fair-play upozornila, že firma Interblue má až do roku 2012 právo kúpiť od Slovenska emisie za nevýhodných podmienok pre štát[10].

Firma Interblue Group vznikla len pol roka pred samotnou kúpou v júni 2008 a sídlila v garáži[7] v americkom meste Snohomish v štáte Washington. Mala štatút Limited liability company – čo je zhruba ekvivalent slovenskej s.r.o. Konateľkou firmy bola dánska občianka Jana Lütken, narodená v Česku spolu so Švajčiarom Hansom Grobom. O podozrivú firmu sa začala po niekoľkých mesiacoch zaujímať FBI.[11]

29. decembra 2009 bola Interblue Group zrušená[12] a jej práva boli prevedené na firmu Interblue Group Europe sídliacu v švajčiarskom meste Zug, ktorá bola registrovaná ako akciová spoločnosť. K vlastníctvu firmy Interblue Group Europe sa neskôr prihlásil český podnikateľ Milan Růžička,[13] ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od skutočného vlastníka – privátneho bankára, lobistu a golfového trénera Mareka Pleyera [14][7].

Odhalenie pozadia, súčet ziskov a strát

Slovensko pri tomto obchode prišlo zhruba o 66[15] až 75 miliónov eur[10], keď kvóty predalo približne o polovicu lacnejšie ako Česko a Ukrajina, ktoré ich predali za približne 10 eur za tonu, či Maďarsko, ktoré ich predalo za 13 eur za tonu.

Naopak, Interblue získala účtovne približne 45 miliónov eur pretože predala slovenské emisie do Japonska za “tesne” viac ako osem eur za tonu (spolu za 120 miliónov eur).[16] (Až neskôr[17] bola odhalená presná cena 8,20€ a celkový príjem Interblue 127 miliónov €). Novinárom to v marci 2010 na tlačovej konferencii povedal niekdajší projektový manažér Interblue Group Washington a Interblue Group Europe Rastislav Bilas, ktorý pre firmu pracoval od 2. septembra 2008 do 14. januára 2010.[16]  Jeho vystúpenie malo média i verejnosť presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu, že sa pozná s predsedom SNS Slotom. Bilas tvrdil, že za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a Norbert Havalec.[16] Až neskôr vyšlo najavo, že Bilas a Havalec boli vraj dlhoročnými kamarátmi a majiteľ Interblue Group Pleyer bol zas Bilasovým golfovým trénerom a kamarátom.[7]

Podľa Bilasa obchod prebehol transparentne a ministerstvo zverejnilo ponuku na predaj na svojom internete a Interblue na ňu zareagovala, tak ako mohol urobiť hocikto iný. Podľa Bilasa Slovensko a rezort životného prostredia nevedeli emisie predať priamo štátom pre absolútnu neschopnosť a nepripravenosť zelených projektov.[14]

Novinár Tom Nicholson v roku 2010 spájal Bilasa nielen s SNS ale aj so Smerom.[1] Toto vyvracal na nahrávke z roku 2009 bývalý minister Ján Počiatek v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý tvrdil, že fantastický kšeft s emisiami vymyslel šéf koaličnej SNS Ján Slota a obišiel pri tom premiéra Roberta Fica.[11] Bilas bol nájdený mŕtvy v apríly 2022 vo svojom rodinnom dome v bratislavskom Starom Meste v dňoch, keď poslanci rozhodujú o tom či Roberta Fica vydajú na väzobné stíhanie.[15]

Reportér Trendu Peter Marčan už pol roka pred predajom emisných kvót Interblue v júli 2008 zverejnil informácie, ktoré sa neskôr potvrdili. V roku 2010 vyšlo najavo, že ministerstvo životného prostredia pod vedením Jaroslava Izáka (SNS) už v lete 2008 netransparentne hľadalo kupca pre slovenské emisné kvóty. Svedčí o tom zachovaná korešpondencia medzi Pavlom Tehlárom, vtedajším generálnym riaditeľom sekcie kvality životného prostredia a Janou Lütken, vtedy predstaviteľkou spoločnosti Onyx Trust Services AG.[18] Premiér Fico odvolal Izáka, ktorý odstúpil 18. augusta 2008.[18][17]

Nasledovný minister Ján Chrbet viackrát odmietol zverejniť zmluvu[19] s Interblue Group a bol neskôr v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil Viliam Turský, ktorému sa nepodarilo zmluvu s Interblue Group zrušiť, pre čo bol v auguste tiež odvolaný. Ministerstvo krátko viedol poverený Dušan Čaplovič a neskôr bol za ministra vymenovaný Jozef Medveď.

Z výpovedí, ktoré poskytli predstavitelia japonských spoločností v roku 2012 vyplýva, že už vo februári 2008 rokoval zástupca Asuka Green Investment spolu so zástupcom firmy Tokyo Electric Power s predstaviteľmi slovenského ministerstva životného prostredia (MŽP). Okrem oficiálnych činiteľov bol na stretnutí aj „neoficiálny“ poradca ministra Norbert Havalec. Vtedy sa kupujúci s predstaviteľmi štátu dohodli, že „budú viesť konštruktívne rokovania vedúce k tomu, aby uzavreli kúpno-predajnú zmluvu“. V septembri 2008 im oficiálny predstaviteľ ministerstva oznámil, že „slovenské emisné kvóty sa budú predávať cez spoločnosť Interblue Group LLC., a preto ďalšie rokovania sa majú viesť cez túto spoločnosť“, čo znamená, že zodpovední pracovníci MŽP od februára 2008 disponovali informáciou, že vážny záujem o nákup slovenských emisných kvót majú tri japonské elektrárne a v ich záujme konajúca japonská agentúra. Namiesto toho, aby so spoločnosťou Asuka Green Investment ďalej rokovali ako predstavitelia štátu, agentúre Asuka oznámili, že o kúpe štátnych emisií musí rokovať so súkromnou spoločnosťou Interblue Group. Samotná skutočnosť, že agentúra Asuka Green Investment prejavila o emisné kvóty seriózny záujem, sa neobjavila v žiadnom materiáli MŽP. Vláda tak v októbri 2008 odsúhlasila falošné odporúčanie, že najvýhodnejšiu ponuku predložila spoločnosť Interblue Group (a tak vzala na vedomie predaj zorganizovaný MŽP).[20][17]

Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenského emisné kvóty nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.[17] Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár si vyžiadal vyšetrovací spis. V lete 2014 J. Čižnár oficiálne potvrdil, že zastavenie trestného stíhania v tejto veci je dôvodné a zákonné.[17] Havalec za svoju prácu dostal od Interblue pol milióna eur. Pred policajtmi sa podľa zápisnice z roku 2012 Havalec bránil tvrdením, že ako neoficiálny poradca ministra nepodpísal žiadnu zmluvu o mlčanlivosti, takže v tomto biznise nemohol zneužiť žiadne informácie.[7]

Až potom Aliancia Fair-play získala uznesenia švajčiarskej prokuratúry, týkajúce sa predaja emisií, z ktorých vyplynulo, že na jar roku 2009 sa v švajčiarskej banke Credit Suisse identifikoval ako ekonomický beneficient (konečný prijímateľ) finančného prospechu vo výške 3,8 milióna dolárov vysokopostavený úradník MŽP SR. V septembri 2014 sa predstavitelia Aliancie Fair-play stretli so špeciálnym prokurátorom Dušan Kováčikom, ktorý im oznámil, že podľa zistení slovenských orgánov, osoba, ktorú Švajčiari identifikovali, keď sa v banke prihlásila k účtom spojeným s kauzou, nepôsobila v čase kauzy na MŽP, ale mala politickú minulosť. Viac informácií neposkytol, čo odôvodnil tým, že v tomto prípade ešte stále stále prebieha vyšetrovanie pre podozrenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.[17]

Časový priebeh[21]

  • Už vo februári 2008 rokoval zástupca Asuka Green Investment spolu so zástupcom firmy Tokyo Electric Power s predstaviteľmi MŽP SR. Okrem oficiálnych činiteľov bol na stretnutí aj „neoficiálny“ poradca ministra Norbert Havalec. V septembri 2008 im oficiálny predstaviteľ ministerstva oznámil, že „slovenské emisné kvóty sa budú predávať cez spoločnosť Interblue Group LLC.“[17]
  • Článok z konca júla 2008 v Trende upozornil na "prešľapy J. Izáka najmä pri prideľovaní kvót emisií oxidu uhličitého na roky 2008 až 2012".[22] Izák bol 18. augusta 2008 premiérom Fico (Smer) odvolaný na vlastnú žiadosť.
  • Koncom roku 2008 Ministerstvo ŽP, ako jedno z prvých, predalo 15 miliónov ton emisných kvót firme Interblue Group v cene 5,05 eura za tonu (spolu za cenu 75,75 milióna eur). Malo by ísť globálne o jednu z najväčších transakcií v rámci Kjótskeho protokolu vôbec.
  • V apríly 2009 Trend zistil, že kupujúca spoločnosť má viacero prepojení na Česko- Slovensko. "Zástupkyňa americkej schránkovej firmy Interblue Group nemá problém komunikovať (česko-)slovensky, narýchlo vytvorená webová stránka je registrovaná u českej firmy a jej autorom je mladý slovenský študent."Rezort životného prostredia tvrdil, že na zverejnenie zmluvy – hoci ide o nakladanie s majetkom štátu – potrebuje súhlas obchodného partnera. A Interblue Group sa vyjadrila, že je proti.[23]
  • Ján Chrbet (SNS), ktorý zmluvu uzavrel bol v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil Viliam Turský.
  • Turský v máji 2009 zverejnil zmluvu avšak nie celú. Nedalo sa zistiť, koľko emisií pri akej cene rezort životného prostredia predával. Kontrakt obsahoval klauzulu, podľa ktorej môže Interblue kúpiť od ministerstva aj kvóty, ktoré nie sú predmetom zmluvy. Opcia na kúpu ďalších štátnych emisií platí do konca roka 2012.
  • V júni 2009 ministerstvo zverejnilo nevybielenú zmluvu. Na to novinári zistili, že Interblue nie je vo washingtonskom firemnom registri - nemá podnikateľskú licenciu.
  • V júli 2009 sa ukázalo, že slovenské emisie kúpili japonské firmy. Turský klamal o podmienkach uzatvorenia zmluvy napríklad o tom, že Interblue má právo na kontrolou použitia finančných prostriedkov na Slovensku. Pre túto podmienku po jedinom osobnom rokovaní na ministerstve pred uzavretím zmluvy vylúčili najserióznejšieho záujemcu japonskú štátnu agentúru NEDO. Turský mal zmluvu s Interblue Group zrušiť. Nepodarilo sa, pre čo bol v auguste 2009 tiež odvolaný. Premier Fico odobral rezort SNS.[24] Ministerstvo dočasne viedol poverený Dušan Čaplovič.
  • 29. októbra 2009 bol menovaný do funkcie ministra životného Jozef Medveď (SMER - sociálna demokracia). K 30. júnu 2010 bolo celé ministerstvo nakoniec zrušené; jeho agendu prevzalo ministerstvo poľnohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja.
  • 29. decembra 2009 bola Interblue Group zrušená[12] a jej práva boli prevedené na firmu Interblue Group Europe. K vlastníctvu firmy Interblue Group Europe sa neskôr prihlásil český podnikateľ Milan Růžička,[13] ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od Mareka Pleyera [14].
  • 24. marca 2010 na tlačovej konferencii povedal niekdajší projektový manažér Interblue Group Washington a Interblue Group Europe Rastislav Bilas. Jeho vystúpenie malo presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu že sa pozná s predsedom SNS Slotom a za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a Norbert Havalec.
  • Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenského emisné kvóty nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.[17] S tým súhlasil dozorujúci prokurátor ŠP v júni 2014, po preskúmaní spisov aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár v lete 2014 a v septembri 2014 aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčikom.
  • V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG žalovala MŽP o 34 miliónov eur.[2]
  • Okresný súd Bratislava I v decembri 2020 (po voľbách a zmene vlády) rozhodol v prospech štátu, keď žalobu o zaplatenie 34 miliónov 643 tisíc eur v celom rozsahu zamietol.[3]
  • NAKA v roku 2021, na základe nových dôkazov, začala znovu vyšetrovať túto kauzu, v ktorej bola škoda vyčíslená na 66 miliónov eur.[4] S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS Jána Slotu exminister Ján Počiatek na Kočnerovej nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslova Trnku.[5]
  • 18. októbra 2022 NAKA v súvislosti s kauzou vzniesla tri obvinenia voči trom osobám za zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou.[25]
  • Norbert Havalec a Pavol Tehlár sa na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez paragraf 363.[7]

Referencie

  1. ↑ a b Slovák, K; Beer, G. Slovenské pozadie veľkého kšeftu [online]. etrend.sk, 22.4.2009, [cit. 2010-02-28]. Dostupné online.
  2. ↑ a b PORACKÝ, MAREK. Interblue sa sporí so štátom, pýta od neho milióny eur [online]. ekonomika.sme.sk, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Ministerstvo životného prostredia vyhralo v spore o desiatky miliónov eur s Interblue Group [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-08-24]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c DÖMEOVÁ, Annamária. Svedkyňa o emisnom superkšefte: Je to urážajúca zlodejina a hrubá drzosť [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-15]. Dostupné online.
  5. ↑ a b DÖMEOVÁ, Annamária. Slota si zaň vyslúžil prezývku „úplný kráľ“. Emisný superkšeft opäť vyšetrujú [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-15]. Dostupné online.
  6. ↑ V kauze emisie obvinili tri osoby. Mali spôsobiť škodu najmenej 45 miliónov eur [online]. Pravda.sk, 2022-10-18, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e f DÖMEOVÁ, Annamária. Slotovi ľudia v emisnom kšefte sa chceli zbaviť obvinení. U Žilinku neuspeli [online]. Aktuality.sk, 2023-06-19, [cit. 2023-06-20]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Slovák, K; Beer, G. Ďalší kšeft SNS: Horúci vzduch [online]. etrend.sk, 3.12.2008, [cit. 2010-02-28]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. ENVIRO: Emisné kvóty, ktoré kúpila Interblue Group, skončili v Japonsku (3) [online]. slovacivosvete.sk, 24.3.2010, [cit. 2010-03-25]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Aliancia Fair-play. TS: Vláda by mala konečne začať od Interblue účinne vymáhať peniaze [online]. fair-play.sk, 26.2.2010, [cit. 2010-02-28]. Dostupné online.
  11. ↑ a b RUTTKAYOVÁ, M. Interblue: Nepodplácali sme [online]. hnonline.sk, 24. 8. 2009, [cit. 2010-02-28]. Dostupné online.
  12. ↑ a b TASR. Jana Lütken bola aj vlastníkom Interblue Group [online]. aktualne.centrum.sk, 13.1.2010, [cit. 2010-02-28]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Burčík, M.; Miháliková, M. Tajomný majiteľ Interblue je český hotelier [online]. pravda.sk, 13.3.2010, [cit. 2010-03-16]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c EMISIE: Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online.
  15. ↑ a b SITA. Polícia začala trestné stíhanie v kauze emisie [online]. 24hod.sk, 17.12.2009, [cit. 2010-02-28]. Dostupné online.
  16. ↑ a b c SITA. Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer - Webnoviny.sk. Webnoviny.sk, 2010-03-24. Dostupné online [cit. 2017-03-27].
  17. ↑ a b c d e f g h Emisná kauza [online]. Nadácia Zastavme korupciu, 2010-10-05, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
  18. ↑ a b Aktér Jaroslav Izák [online]. Nadácia Zastavme korupciu, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Emisná zmluva [online]. scribd.com, [cit. 2010-03-29]. Dostupné online.
  20. ↑ Uznesenie vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, ČVS: PPZ-243/NKA-PK-BA-2012, str. 16
  21. ↑ Kauza predaj emisií CO2 [online]. www.trend.sk, 2009-05-05, [cit. 2021-08-24]. Dostupné online.
  22. ↑ Izák odišiel pre milióny, nie pre miliardy [online]. www.trend.sk, 2008-07-29, [cit. 2021-08-24]. Dostupné online.
  23. ↑ Záhadný kupec emisií prehovoril [online]. www.trend.sk, 2009-04-28, [cit. 2021-08-24]. Dostupné online.
  24. ↑ Fico: Turského nástupca musí zrušiť všetky sporné zmluvy [online]. Petit Press, [cit. 2021-08-24]. Dostupné online.
  25. ↑ TASR. Kauza emisie : V prípade obvinili tri osoby, bola spôsobená škoda 47 miliónov eur. Denník Postoj (Bratislava: Denník Postoj), 2022-10-18. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN 1336-720X.
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kauza_Interblue&oldid=7597671“