Luna 24: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ja:ルナ24号 |
jazyk, aktualizácia, wikilinky Značka: odkazy na rozcestníky |
||
| (6 medziľahlých úprav od 5 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
názov=Luna 24| |
názov=Luna 24| |
||
katalóg=| |
katalóg=| |
||
obrázok = Луна-24 3 (24432633921) cropped.jpg| |
|||
obrázok = 1976. Станция «Луна-24» на поверхности Луны и Государственный знак станции. ЦФА 4661.jpg| |
|||
veľkosť_obrázku = 230px| |
veľkosť_obrázku = 230px| |
||
popis = |
popis = Model pristávacieho modulu sondy Luna 24| |
||
štart=[[9. august]] [[1976]], 15:04 UT| |
štart=[[9. august]] [[1976]], 15:04 UT| |
||
kozmodróm=[[Bajkonur]]| |
kozmodróm=[[Bajkonur]]| |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
hmotnosť=4800 kg |
hmotnosť=4800 kg |
||
}} |
}} |
||
| ⚫ | |||
| ⚫ | '''Luna 24''' bola [[ZSSR|sovietska]] automatická [[kozmická sonda]], ktorá v roku [[1976]] odobrala vzorky z povrchu [[Mesiac]]a a vrátila sa s nimi úspešne na [[Zem]]. Dlho išlo o poslednú misiu [[program Luna|programu Luna]], ale 47 rokov po jej štarte odštartovala ešte sonda označená ako [[Luna 25]]. |
||
| ⚫ | Sonda typu ''E-8-5M'' vyvinutá v konštrukčnej kancelárii [[OKB Lavočkina]] sa skladala z dvoch hlavných častí - pristávacieho a štartovacieho modulu. Pristávacia časť sa skladala z motorového bloku, palivových nádrží, prístrojového úseku, amortizátorov pre mäkké pristátie a antén rádiového komplexu. Štartovací (návratový) stupeň využíva pristávací stupeň ako základňu pri štarte z Mesiaca. Tiež sa skladá z motorového bloku s pohonnými nádržami a prístrojového úseku. Na jeho vrchole je umiestnené 35 kilogramové guľové puzdro na vzorky pokryté ochranným ablatívnym štítom. Najdôležitejším prístrojom sondy je vŕtačka zložená z troch samostatných časti - z vlastného vrtáku s motorom, z ramena umožňujúceho premiestňovanie vrtáku (od návratového puzdra na povrch Mesiaca a späť) a z ovládacích mechanizmov. |
||
| ⚫ | Sonda typu ''E-8-5M'' vyvinutá v konštrukčnej kancelárii [[OKB Lavočkina]] sa skladala z dvoch hlavných častí - pristávacieho a štartovacieho modulu. Pristávacia časť sa skladala z motorového bloku, palivových nádrží, prístrojového úseku, amortizátorov pre mäkké pristátie a [[anténa|antén]] rádiového komplexu. Štartovací (návratový) stupeň využíva pristávací stupeň ako základňu pri štarte z Mesiaca. Tiež sa skladá z motorového bloku s pohonnými nádržami a prístrojového úseku. Na jeho vrchole je umiestnené 35 kilogramové guľové puzdro na vzorky pokryté ochranným [[Ablácia|ablatívnym]] [[tepelný štít|štítom]]. Najdôležitejším prístrojom sondy je vŕtačka zložená z troch samostatných časti - z vlastného vrtáku s motorom, z ramena umožňujúceho premiestňovanie vrtáku (od návratového puzdra na povrch Mesiaca a späť) a z ovládacích mechanizmov. |
||
| ⚫ | Sonda odštartovala z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] pomocou nosnej rakety [[Proton-K (nosná raketa)|Proton-K]] [[9. augusta]] [[1976]]. [[13. augusta]] zakotvila na [[Selenocentrická dráha|selenocentrickej obežnej dráhe]] a korekciami postupne znižovala svoju dráhu. [[18. augusta]] o 06:36 UT sonda úspešne pristála na povrchu Mesiaca v oblasti Mora kríz (Mare Crisium), len niekoľko stoviek metrov od podobnej, no neúspešnej sondy [[Luna 23]]. Hneď po pristátí bolo spustené odoberanie mesačnej vzorky, pričom vrták sa zavŕtal do hĺbky až 260 cm a odobral vzorku mesačnej horniny |
||
| ⚫ | Sonda odštartovala z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] pomocou nosnej rakety [[Proton-K (nosná raketa)|Proton-K]] [[9. augusta]] [[1976]]. [[13. augusta]] zakotvila na [[Selenocentrická dráha|selenocentrickej obežnej dráhe]] a korekciami postupne znižovala svoju dráhu. [[18. augusta]] o 06:36 UT sonda úspešne pristála na [[Povrch Mesiaca|povrchu Mesiaca]] v oblasti Mora kríz (''Mare Crisium''), len niekoľko stoviek metrov od podobnej, no neúspešnej sondy [[Luna 23]]. Hneď po pristátí bolo spustené odoberanie mesačnej vzorky, pričom vrták sa zavŕtal do hĺbky až 260 cm a odobral vzorku mesačnej horniny s hmotnosťou 170 gramov, následne ju premiestnil do návratového puzdra. Návratová časť sondy odštartovala z mesačného povrchu [[19. augusta]] o 05:25 UT a zamierila k Zemi. [[22. augusta]] sa pred vstupom do [[Atmosféra Zeme|atmosféry]] oddelilo návratové puzdro od zvyšku sondy a o 17:55 UT pristálo v bažinatej oblasti asi 200 kilometrov juhovýchodne od mesta [[Surgut]] v Západnej [[Sibír]]i. Išlo o tretí úspešný návrat vzoriek z Mesiaca pomocou bezpilotnej sondy (po misiách [[Luna 16]] a [[Luna 20]]). |
||
| ⚫ | |||
| ⚫ | Táto misia programu Luna dopravila na Zem z vesmíru najväčšie množstvo vzoriek získané sovietskou sondou a nasledujúcich viac ako 37 rokov (do pristátia čínskej sondy [[Čchang-e 3]] v roku [[2013]]) bola poslednou sondou, ktorá uskutočnila na Mesiaci mäkké pristátie. Do návratu sondy [[Čchang-e 5]] v roku [[2020]] bola tiež držiteľkou rekordu v najväčšej prinesenej vzorke hornín z povrchu Mesiaca. |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
| Riadok 31: | Riadok 32: | ||
[[Kategória:Program Luna]] |
[[Kategória:Program Luna]] |
||
[[Kategória:Mesačné sondy]] |
[[Kategória:Mesačné sondy]] |
||
[[Kategória:Kozmonautika v 1976]] |
|||
[[Kategória:Neaktívne sondy]] |
|||
[[bg:Луна 24]] |
|||
[[Kategória:Návratové sondy]] |
|||
[[cs:Luna 24]] |
|||
[[Kategória:Úspešné sondy]] |
|||
[[en:Luna 24]] |
|||
[[es:Luna 24]] |
|||
[[fa:لونا ۲۴]] |
|||
[[fi:Luna 24]] |
|||
[[fr:Luna 24]] |
|||
[[hu:Luna–24]] |
|||
[[it:Luna 24]] |
|||
[[ja:ルナ24号]] |
|||
[[nl:Loena 24]] |
|||
[[oc:Luna 24]] |
|||
[[ru:Луна-24]] |
|||
[[tg:Луна-24]] |
|||
[[zh:月球24号]] |
|||
Aktuálna revízia z 10:52, 5. október 2023
| Luna 24 | |
|---|---|
_cropped.jpg) Model pristávacieho modulu sondy Luna 24 | |
| Prevádzkovateľ | ZSSR, OKB-1 |
| Výrobca | ZSSR, OKB Lavočkina |
| Typ misie | mesačná sonda |
| Dátum štartu | 9. august 1976, 15:04 UT |
| Kozmodróm | Bajkonur |
| Nosná raketa | Proton-K |
| Zánik | 22. august 1976 |
| COSPAR ID | 1976-081A |
| Hmotnosť | 4800 kg |
Luna 24 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá v roku 1976 odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem. Dlho išlo o poslednú misiu programu Luna, ale 47 rokov po jej štarte odštartovala ešte sonda označená ako Luna 25.
Sonda typu E-8-5M vyvinutá v konštrukčnej kancelárii OKB Lavočkina sa skladala z dvoch hlavných častí - pristávacieho a štartovacieho modulu. Pristávacia časť sa skladala z motorového bloku, palivových nádrží, prístrojového úseku, amortizátorov pre mäkké pristátie a antén rádiového komplexu. Štartovací (návratový) stupeň využíva pristávací stupeň ako základňu pri štarte z Mesiaca. Tiež sa skladá z motorového bloku s pohonnými nádržami a prístrojového úseku. Na jeho vrchole je umiestnené 35 kilogramové guľové puzdro na vzorky pokryté ochranným ablatívnym štítom. Najdôležitejším prístrojom sondy je vŕtačka zložená z troch samostatných časti - z vlastného vrtáku s motorom, z ramena umožňujúceho premiestňovanie vrtáku (od návratového puzdra na povrch Mesiaca a späť) a z ovládacích mechanizmov.
Sonda odštartovala z kozmodrómu Bajkonur pomocou nosnej rakety Proton-K 9. augusta 1976. 13. augusta zakotvila na selenocentrickej obežnej dráhe a korekciami postupne znižovala svoju dráhu. 18. augusta o 06:36 UT sonda úspešne pristála na povrchu Mesiaca v oblasti Mora kríz (Mare Crisium), len niekoľko stoviek metrov od podobnej, no neúspešnej sondy Luna 23. Hneď po pristátí bolo spustené odoberanie mesačnej vzorky, pričom vrták sa zavŕtal do hĺbky až 260 cm a odobral vzorku mesačnej horniny s hmotnosťou 170 gramov, následne ju premiestnil do návratového puzdra. Návratová časť sondy odštartovala z mesačného povrchu 19. augusta o 05:25 UT a zamierila k Zemi. 22. augusta sa pred vstupom do atmosféry oddelilo návratové puzdro od zvyšku sondy a o 17:55 UT pristálo v bažinatej oblasti asi 200 kilometrov juhovýchodne od mesta Surgut v Západnej Sibíri. Išlo o tretí úspešný návrat vzoriek z Mesiaca pomocou bezpilotnej sondy (po misiách Luna 16 a Luna 20).
Táto misia programu Luna dopravila na Zem z vesmíru najväčšie množstvo vzoriek získané sovietskou sondou a nasledujúcich viac ako 37 rokov (do pristátia čínskej sondy Čchang-e 3 v roku 2013) bola poslednou sondou, ktorá uskutočnila na Mesiaci mäkké pristátie. Do návratu sondy Čchang-e 5 v roku 2020 bola tiež držiteľkou rekordu v najväčšej prinesenej vzorke hornín z povrchu Mesiaca.