Preskočiť na obsah

PROM: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
oprava slova preprogramovateľná
 
(29 medziľahlých úprav od 20 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
'''PROM''' (user-Programmable Read-Only Memory) je používateľom preprogramovaťeľná [[ROM]].
'''PROM''' (user-Programmable Read-Only Memory) je používateľom preprogramovateľná [[ROM]].


Základom pamäte je matica prepaľovacích spojok (NiCr) alebo tzv. „antifuse“, spojok z polykryštalického kremíka ktoré sú normálne nevodivé a pri pretavení sa stanú vodivými.
Základom pamäte je matica prepaľovacích spojok (NiCr) alebo tzv. „antifuse“, spojok z polykryštalického kremíka ktoré sú normálne nevodivé a pri pretavení sa stanú vodivými.
Riadok 14: Riadok 14:
[[Kategória:Polovodičové pamäte]]
[[Kategória:Polovodičové pamäte]]
[[Kategória:Počítačová pamäť]]
[[Kategória:Počítačová pamäť]]

[[en:Programmable read-only memory]]

Aktuálna revízia z 12:15, 27. december 2023

PROM (user-Programmable Read-Only Memory) je používateľom preprogramovateľná ROM.

Základom pamäte je matica prepaľovacích spojok (NiCr) alebo tzv. „antifuse“, spojok z polykryštalického kremíka ktoré sú normálne nevodivé a pri pretavení sa stanú vodivými. Matica je doplnená diódami a dekodérmi pre adresáciu.

Používateľ môže zmeniť obsah takejto pamäti pomocou špeciálneho zariadenia, nazývaného programátor. Nevýhodou je, že raz uložený obsah nie je možné ďalej meniť. Čas prístupu je typicky menej ako 100 ns.

Typicky ide o pamäte vyrobené bipolárnou technológiou a kvôli nízkej možnej hustote integrácie, vysokým nárokom na programátor, pomalým programovacím postupom, a najmä existenciou lepších druhov (EPROM, EEPROM/FLASH) ich vývoj ustrnul v osemdesiatych rokoch.

Tento druh pamätí sa v súčasnosti v praxi takmer vôbec nepoužíva.