Šiitizmus

Súčasť série článkov na tému

Islam

Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita

Hlavné osobnosti

Mohamed Abú Bakr as-Siddík Umar ibn al-Chattáb Utmán ibn Affán Alí ibn Abí Tálib Mohamedovi súčasníci Členovia Mohamedovej domácnosti Proroci islamu

Texty a zákony

Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)

Sociopolitické aspekty

Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus

Pozri aj

Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame

Ší’a (arab. شيعة ší’a, pôvodne z شيعة علي ší’at ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Jej prívrženci sa nazývajú šiiti (niekde tiež šíiti, šiíti, správne foneticky šííti).

Šiíti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti tvrdila, že nástupcom proroka a kalifom sa môže stať iba jeho pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho synovca Alího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra As-Siddiqa. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí.

Rozpory medzi šiítmi a sunnitmi sa tým však neskončili. Šiitský smer islamu je dnes oficiálnym náboženstvom v Iráne, väčšinovým v Bahrajne, Azerbajdžane a v Iraku, a početné menšiny šiitov žijú aj Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách. Tvoria asi 15 % moslimov.