Šiitizmus: Rozdiel medzi revíziami
komplexná revízia |
Alí je Mohamedov bratranec, nie synovec! |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Ší’a''' alebo '''šiitizmus''' alebo '''šiitstvo''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|شيعة}} ''ší’a'', pôvodne z {{ar|شيعة علي}} ''ší’atu ’Alí'' – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev [[islam]]u. Jej prívrženci sa nazývajú '''šiiti''' (niekedy tiež ''šíiti'' alebo ''šiíti''; [[jednotné číslo|sg.]] ''šiita''). |
'''Ší’a''' alebo '''šiitizmus''' alebo '''šiitstvo''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|شيعة}} ''ší’a'', pôvodne z {{ar|شيعة علي}} ''ší’atu ’Alí'' – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev [[islam]]u. Jej prívrženci sa nazývajú '''šiiti''' (niekedy tiež ''šíiti'' alebo ''šiíti''; [[jednotné číslo|sg.]] ''šiita''). |
||
Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu [[islam]]u už v prvých rokoch po smrti proroka [[Mohamed]]a. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a [[kalif]]om sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho |
Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu [[islam]]u už v prvých rokoch po smrti proroka [[Mohamed]]a. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a [[kalif]]om sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratranca [[Alí ibn Abí Tálib|Alího ibn Abí Táliba]] ({{ar|علي ابن ابي طالب}}). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila [[Abú Bakr as-Siddík|Abú Bakra as-Siddíka]]. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a [[sunnitský islam|sunnitmi]] sa tým však neskončili. |
||
Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v [[Irán]]e. Väčšinovým náboženstvom je tiež v [[Azerbajdžan]]e, [[Bahrajn]]e a v [[Irak]]u, početné menšiny šiitov žijú aj v [[Sýria|Sýrii]], [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Libanon]]e a iných krajinách. |
Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v [[Irán]]e. Väčšinovým náboženstvom je tiež v [[Azerbajdžan]]e, [[Bahrajn]]e a v [[Irak]]u, početné menšiny šiitov žijú aj v [[Sýria|Sýrii]], [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Libanon]]e a iných krajinách. |
||
Verzia z 21:01, 31. máj 2012
| Súčasť série článkov na tému |
| Islam |
 |
| Viera a praktiky |
| Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
| Hlavné osobnosti |
| Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
| Texty a zákony |
| Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
| Vetvy islamu |
| Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
| Sociopolitické aspekty |
| Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
| Pozri aj |
| Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Ší’a alebo šiitizmus alebo šiitstvo (arab. شيعة ší’a, pôvodne z شيعة علي ší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Jej prívrženci sa nazývajú šiiti (niekedy tiež šíiti alebo šiíti; sg. šiita).
Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a kalifom sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratranca Alího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra as-Siddíka. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a sunnitmi sa tým však neskončili.
Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v Iráne. Väčšinovým náboženstvom je tiež v Azerbajdžane, Bahrajne a v Iraku, početné menšiny šiitov žijú aj v Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách.
Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20 % všetkých moslimov.