Aparteid: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 94.136.134.164 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bubamara |
d wikilink |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:DurbanSign1989.jpg|250px|náhľad|Táto pláž je „len pre bielych“]] |
[[Súbor:DurbanSign1989.jpg|250px|náhľad|Táto pláž je „len pre bielych“]] |
||
'''Apartheid''' je výraz označujúci najmä rasistickú politiku takzvaného oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Výraz pochádza z [[holandčina|holandčiny]] a znamená oddelenie alebo odlúčenie. Prvé doložené použitie tohto slova pochádza z prejavu [[Jan Smuts|Jana Smutsa]] z roku [[1917]]. |
'''Apartheid''' je výraz označujúci najmä rasistickú politiku takzvaného oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Výraz pochádza z [[holandčina|holandčiny]] a znamená oddelenie alebo odlúčenie. Prvé doložené použitie tohto slova pochádza z prejavu [[Jan Christiaan Smuts|Jana Smutsa]] z roku [[1917]]. |
||
== Apartheid v Juhoafrickej republike == |
== Apartheid v Juhoafrickej republike == |
Verzia z 15:50, 28. február 2013
Apartheid je výraz označujúci najmä rasistickú politiku takzvaného oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Výraz pochádza z holandčiny a znamená oddelenie alebo odlúčenie. Prvé doložené použitie tohto slova pochádza z prejavu Jana Smutsa z roku 1917.
Apartheid v Juhoafrickej republike
V Juhoafrickej republike bol apartheid oficiálnou štátnou politikou v rokoch 1948 až 1990, neoficiálne sa táto politika uplatňovala už skôr. Prejavoval sa oddelením dopravných prostriedkov pre belošských a takzvaných „farebných“ obyvateľov. Černošské obyvateľstvo malo zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláži, škôl, nemocníc a iných zariadení a verejne prístupných miest určených belochom.
Nemocnice a školy určené pre pôvodné obyvateľstvo boli podstatne menej vybavené než tie, ktoré mohli využívať belosi.
Na približne 13% územia Juhoafrickej únie (neskôr JAR) boli zriadené takzvané bantustany - černošské rezervácie s určitou mierou samosprávy. Bantustany juhoafrická vláda zriaďovala ako „nezávislé“ (avšak medzinárodne nikým neuznané) štáty s vlastným „občianstvom“, aby ich obyvateľstvo mohla zbaviť juhoafrickej štátnej príslušnosti a urobiť z nich bezprávnych robotníkov, cestujúcich za prácou do zvyšku JAR. Juhoafrické vojsko však túto „suverenitu“ aj tak príliš nerešpektovalo a zasahovalo kedykoľvek sa v rámci bantustanu začali prejavovať známky odporu voči ústrednej vláde.
21. marca 1960, sa zhromaždilo 20 000 černošských demonštrantov v Sharpeville aby vyjadrili nesúhlas s novým zákonom, ktorý nariaďoval černochom, aby pri sebe nosili tzv. Dompas, identifikačné preukazy s odtlačkami prstov, údajmi o zamestnavateľovi, povolenky na vstupu do určitých oblastí ai. Pri demonštrácii bolo 69 demonštrantov zastrelených a 180 zranených.
V reakcii na túto udalosť bol zakázaný Africký národný kongres a Panafrický kongres. Zároveň však v roku 1962 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu 1761 odsudzujúcu juhoafrickú politiku apartheidu a vyzývajúci členské štáty OSN k prerušeniu obchodných a vojenských stykov s JAR.
Rastúci medzinárodný tlak prinútil JAR politiku apartheidu v 80. rokoch zmierňovať. F. W. de Klerk, juhoafrický prezident od roku 1989, ihneď po nástupe do úradu, apartheid odsúdil, dal z väzenia prepustiť Nelsona Mandelu, uväzneného roku 1964 na doživotie a umožnil obnovenie politickej činnosti ANK. Kvôli politickej nestabilite a násilným zrážkám na začiatku 90. rokov však zomrelo viac osôb než v predchádzajúcich 42 rokoch. Nástupom N. Mandelu do prezidentského úradu v roku 1994 bol juhoafrický apartheid definitívne odstránený. 15. apríla 2003 prezident Thabo Mbeki prisľúbil rozdeliť 660 miliónov randov ako odškodnenie 22 000 občanom, ktorí boli uväznení, mučení či stratili z dôvodu apartheidu svojich príbuzných.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aparteid
Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA