Milón z Krotónu: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
d wikilinky |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Milón''' ({{v jazyku|grc|''Μίλων''}}{{--}}''Milón''), syn [[Diotimos (otec Milóna)|Diotima]] z [[Crotone|Krotónu]], bol najslávnejší zápasník starovekého [[Staroveké Grécko|Grécka]]. V [[Olympia (Grécko)|Olympii]] dosiahol v 6. stororočí pred Kr. až šesť víťazstiev.<ref name="str.459">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|isbn= 66-602-22-8.6|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=459}}</ref><ref name="Olympijská sláva">{{Citácia knihy | autor = [[Vojtech Zamarovský]] | titul = Vzkriesenie Olympie | isbn = 77-043-86 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Šport | rok = 1986| strany = 178-179}}</ref><ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Kronika'' 2,193.[http://www.attalus.org/translate/eusebius2.html]</ref> |
'''Milón''' ({{v jazyku|grc|''Μίλων''}}{{--}}''Milón''), syn [[Diotimos (otec Milóna)|Diotima]] z [[Crotone|Krotónu]], bol najslávnejší zápasník starovekého [[Staroveké Grécko|Grécka]]. V [[Olympia (Grécko)|Olympii]] dosiahol v 6. stororočí pred Kr. až šesť víťazstiev.<ref name="str.459">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|isbn= 66-602-22-8.6|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=459}}</ref><ref name="Olympijská sláva">{{Citácia knihy | autor = [[Vojtech Zamarovský]] | titul = Vzkriesenie Olympie | isbn = 77-043-86 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Šport | rok = 1986| strany = 178-179}}</ref><ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Kronika'' 2,193.[http://www.attalus.org/translate/eusebius2.html]</ref> |
||
Milón zaujíma medzi legendárnymi športovcami starovekého Grécka prvé miesto.<ref name="Herodotovy dějiny">[[Jan Kvíčala]], ''Herodotovy dějiny'', poznámky, str. 353.[https://books.google.sk/books?id=lHdMAAAAYAAJ&printsec=frontcover&dq=Jan+Kv%C3%AD%C4%8Dala+Herodotovy+d%C4%9Bjiny&hl=sk&sa=X&ei=A6zQVPzpIMTuUrSKgJAJ&ved=0CB4Q6AEwAA#v=onepage&q&f=false]</ref> Tento obor, ktorého súčastníci zrovnávali s mýtickým [[Herakles (mytológia)|Heraklom]], zvíťazil v zápasení už ako dorastenec na 60. [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hrách]] v roku [[540 pred Kr.]], ako dospelý muž si ďalšie olivové ratolesti odniesol z Olympie na 62. až 66. hrách v rokoch [[532 pred Kr.|532]], [[528 pred Kr.|528]], [[524 pred Kr.|524]], [[520 pred Kr.|520]] a [[516 pred Kr.]], na [[ |
Milón zaujíma medzi legendárnymi športovcami starovekého Grécka prvé miesto.<ref name="Herodotovy dějiny">[[Jan Kvíčala]], ''Herodotovy dějiny'', poznámky, str. 353.[https://books.google.sk/books?id=lHdMAAAAYAAJ&printsec=frontcover&dq=Jan+Kv%C3%AD%C4%8Dala+Herodotovy+d%C4%9Bjiny&hl=sk&sa=X&ei=A6zQVPzpIMTuUrSKgJAJ&ved=0CB4Q6AEwAA#v=onepage&q&f=false]</ref> Tento obor, ktorého súčastníci zrovnávali s mýtickým [[Herakles (mytológia)|Heraklom]], zvíťazil v zápasení už ako dorastenec na 60. [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hrách]] v roku [[540 pred Kr.]], ako dospelý muž si ďalšie olivové ratolesti odniesol z Olympie na 62. až 66. hrách v rokoch [[532 pred Kr.|532]], [[528 pred Kr.|528]], [[524 pred Kr.|524]], [[520 pred Kr.|520]] a [[516 pred Kr.]], na [[Pýthijské hry|pythijských hrách]] vyhral sedemkrát, deväťkrát na [[Nemejské hry|nemejských]] hrách, desaťkrát na [[Isthmijské hry|isthmiských]] hrách.<ref name="Olympijská sláva"/><ref name="Eusebios"/> Svojho premožiteľa si našiel už ako takmer štyridsaťpäťročný muž na olympijských hrách v roku [[512 pred Kr.]], kde ho porazil jeho mladší rodák [[Timasitheos z Krotónu|Timasitheos]].<ref name="str.459"/> Zápasnícke súboje (''palé'') trvali v starovekom Grécku tak dlho, pokým bol súper trikrát zvalený na zem, alebo dovtedy, kým sa jeden z účastníkov súboja nevzdal.<ref name="Atletika">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=438}}</ref> |
||
Antický autor [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] sa v druhom storočí zastavil v olympijkej ''Altide'' pri jeho kolosálnej soche, ktorú zhotovil [[Dameas z Krotónu]], a zaznamenal, čo sa o ňom hovorilo. O Milónovi kolovalo mnoho historiek, nevedno do akej miery pravdivých. Údajne si vraj Milón do Altidy sám dopravil svoju sochu, granátové jablko držal v ruke tak pevne, že mu ho nevedeli vytrhnúť a pritom ho stiskom nepoškodil. Keď sa postavil na naolejovaný železný disk, tým čo ho chceli sácaním z neho zhodiť, sa iba smial. Strunu, uviazanú okolo čela, zadžaním dychu, navretím žíl roztrhol. Do rámca týchto historiek patrí aj správa o jeho smrti, zaznamenaná Pausaniom. Keď sa Milón prechádzal po krotónskej krajine, zazrel v poli dub rozštiepený klínmi a spoliehajúc sa na svoju silu strčil do škáry ruky a chcel ho roztrhnúť. Uvolnené klíny ale vypadli a kmeň mu ruky uväznil. Milón bol tak vydaný napospas vlkom, ktorí sa v krotónskej krajine zdržiavali vo veľkom množstve.<ref name="str.459"/><ref name="Strabón">[[Strabón]], ''Geographica'' 6,12.</ref> |
Antický autor [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] sa v druhom storočí zastavil v olympijkej ''Altide'' pri jeho kolosálnej soche, ktorú zhotovil [[Dameas z Krotónu]], a zaznamenal, čo sa o ňom hovorilo. O Milónovi kolovalo mnoho historiek, nevedno do akej miery pravdivých. Údajne si vraj Milón do Altidy sám dopravil svoju sochu, granátové jablko držal v ruke tak pevne, že mu ho nevedeli vytrhnúť a pritom ho stiskom nepoškodil. Keď sa postavil na naolejovaný železný disk, tým čo ho chceli sácaním z neho zhodiť, sa iba smial. Strunu, uviazanú okolo čela, zadžaním dychu, navretím žíl roztrhol. Do rámca týchto historiek patrí aj správa o jeho smrti, zaznamenaná Pausaniom. Keď sa Milón prechádzal po krotónskej krajine, zazrel v poli dub rozštiepený klínmi a spoliehajúc sa na svoju silu strčil do škáry ruky a chcel ho roztrhnúť. Uvolnené klíny ale vypadli a kmeň mu ruky uväznil. Milón bol tak vydaný napospas vlkom, ktorí sa v krotónskej krajine zdržiavali vo veľkom množstve.<ref name="str.459"/><ref name="Strabón">[[Strabón]], ''Geographica'' 6,12.</ref> |
||
Verzia z 15:23, 22. marec 2015
Milón (starogr. Μίλων – Milón), syn Diotima z Krotónu, bol najslávnejší zápasník starovekého Grécka. V Olympii dosiahol v 6. stororočí pred Kr. až šesť víťazstiev.[1][2][3]
Milón zaujíma medzi legendárnymi športovcami starovekého Grécka prvé miesto.[4] Tento obor, ktorého súčastníci zrovnávali s mýtickým Heraklom, zvíťazil v zápasení už ako dorastenec na 60. olympijských hrách v roku 540 pred Kr., ako dospelý muž si ďalšie olivové ratolesti odniesol z Olympie na 62. až 66. hrách v rokoch 532, 528, 524, 520 a 516 pred Kr., na pythijských hrách vyhral sedemkrát, deväťkrát na nemejských hrách, desaťkrát na isthmiských hrách.[2][3] Svojho premožiteľa si našiel už ako takmer štyridsaťpäťročný muž na olympijských hrách v roku 512 pred Kr., kde ho porazil jeho mladší rodák Timasitheos.[1] Zápasnícke súboje (palé) trvali v starovekom Grécku tak dlho, pokým bol súper trikrát zvalený na zem, alebo dovtedy, kým sa jeden z účastníkov súboja nevzdal.[5]
Antický autor Pausanias sa v druhom storočí zastavil v olympijkej Altide pri jeho kolosálnej soche, ktorú zhotovil Dameas z Krotónu, a zaznamenal, čo sa o ňom hovorilo. O Milónovi kolovalo mnoho historiek, nevedno do akej miery pravdivých. Údajne si vraj Milón do Altidy sám dopravil svoju sochu, granátové jablko držal v ruke tak pevne, že mu ho nevedeli vytrhnúť a pritom ho stiskom nepoškodil. Keď sa postavil na naolejovaný železný disk, tým čo ho chceli sácaním z neho zhodiť, sa iba smial. Strunu, uviazanú okolo čela, zadžaním dychu, navretím žíl roztrhol. Do rámca týchto historiek patrí aj správa o jeho smrti, zaznamenaná Pausaniom. Keď sa Milón prechádzal po krotónskej krajine, zazrel v poli dub rozštiepený klínmi a spoliehajúc sa na svoju silu strčil do škáry ruky a chcel ho roztrhnúť. Uvolnené klíny ale vypadli a kmeň mu ruky uväznil. Milón bol tak vydaný napospas vlkom, ktorí sa v krotónskej krajine zdržiavali vo veľkom množstve.[1][6]
Takýchto a podobných historiek sa o Milónovi popísalo v staroveku mnoho, ale Milóna si nesmieme predstaviť len ako horu mäsa, je hodnoverne doložené, že bol žiakom a prívržencom slávneho matematika Pytagora zo Samu,[7] ktorý na svoju školu upevnil nápis „Neznalý matematiky sem nevstupuj". Milón sa teda vyznal v matematike, ba čo viac, napísal vraj aj knihu O fyzike, ktorá sa stratila.[2] Podľa Diogena Laertského a iných antických autorov, Milón umrel potom, ako jeho dom zapálili politickí odporcovia Pytagora, vo chvíli, keď Pytagoras a jeho žiaci u neho večerali. Pytagorovi sa podarilo ujsť, ale Milón a väčšina pritomných padla za obeť ohňu a ozbrojencom.[7][6]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. ISBN 66-602-22-8.6 Chybné ISBN. S. 459.
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. ISBN 77-043-86 Chybné ISBN. S. 178-179.
- ↑ a b Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Jan Kvíčala, Herodotovy dějiny, poznámky, str. 353.[2]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 438.
- ↑ a b Strabón, Geographica 6,12.
- ↑ a b Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 307.