Šiitizmus: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: vrátené vizuálny editor: prepnuté |
bez zdroja Značky: manuálne vrátenie odstránenie sekcie odstránenie referencie |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
[[Súbor:Islam by country.png|Rozšírenie jednotlivých vetiev islamu: červenou farbou sú vyznačené krajiny s väčšinou šiitov, zelené s väčšinou [[Sunniti|sunnitov]]. Modrou je znázornená [[ibádíja]] v Ománe.|náhľad]] |
[[Súbor:Islam by country.png|Rozšírenie jednotlivých vetiev islamu: červenou farbou sú vyznačené krajiny s väčšinou šiitov, zelené s väčšinou [[Sunniti|sunnitov]]. Modrou je znázornená [[ibádíja]] v Ománe.|náhľad]] |
||
== Vetvy šiítskeho islamu == |
|||
Jestvujú tri hlavné vetvy šiítskeho islamu |
|||
* '''Zajdíja''' alebo tiež '''Piatnici ("Fiver Shia")''' (podľa piatich uznaných imámov) majú z hľadiska opbradov celkovo najbližšie k sunnitskému islamu. Sú dominantnou formou šiítizmu v Jemene |
|||
* '''Ismailíja''' alebo tiež '''Sedmíci ("Sevener Shia")''' podľa siedmich uznaných imámov tvoria menšinovú vetvu šiítov, V minulosti k nim partili Karmatovci v Perzskom Zálive, Fátimovcská dynastia v Káhire či legendárni Asasíni. Z hľadiska obradov vstrebali množstvo neoplatónskych a ďalších ezoterických prvkov, a majú najbližšie k [[Drúzi|Drúz]]<nowiki/>om, [[Alaviti|Alavit]]<nowiki/>om a [[Aleviti|Alevit]]<nowiki/>om, ktorých príslušnosť k islamu je sporná. Jestvujúce komunity nájdeme predovšetkým v hornatých oblastiach Tadžikistanu, Afganistanu a Kašmíru, ale taktiež v niektorých častiach Sýrie. |
|||
* '''Isna Ašáfaríja, Imámija ,'''alebo tiež '''Dvanaástnci,''' ('''"Twelver Shia"''') podľa dvanástich uznaných imámov je najrozšírenejšia vetva šiítskeho islamu. Túto formu islamu vyznáva väčšina moslimov v [[Irán]]<nowiki/>e, [[Azerbajdžan]]<nowiki/>e, a taktiež šiítske komunity v [[Irak]]<nowiki/>u, [[Bahrajn]]<nowiki/>em [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]] a horských oblastiach stredného [[Afganistan]]<nowiki/>u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Izady|meno=Michael|titul=Dr.|url=https://gulf2000.columbia.edu/images/maps/Shia_Denoms_Worldwide_lg.png|dátum vydania=2014|dátum prístupu=06-11-2020|vydavateľ=Columbia University}}</ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Aktuálna revízia z 10:48, 5. november 2020
| Súčasť série článkov na tému |
| Islam |
 |
| Viera a praktiky |
| Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
| Hlavné osobnosti |
| Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
| Texty a zákony |
| Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
| Vetvy islamu |
| Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
| Sociopolitické aspekty |
| Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
| Pozri aj |
| Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Šiitizmus (iné názvy: šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam[1]; arab. شيعة – šía/iný prepis ší’a; pôvodne z شيعة علي – ší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Prívrženec šiitizmu sa nazýva šiita (iné názvy: šíita, šiitský/šíitsky moslim), po arabsky šíí (presnejšie: ší’í), resp. kolektívne šía (presnejšie: ší’a).
Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a kalifom sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratranca Alího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra as-Siddíka. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a sunnitmi sa tým však neskončili.
Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v Iráne. Väčšinovým náboženstvom je tiež v Azerbajdžane, Bahrajne a v Iraku, početné menšiny šiitov žijú aj v Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách.
Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20 % všetkých moslimov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ V slovenskom preklade Slovníka cudzích slov akademického, ktorý je online, je (okrem dvoch výskytov mimo titulných slov hesiel) namiesto tvarov na šíi- uvedené šií-, ale ide veľmi pravdepodobne o tlačovú chybu, pretože jednak v českom origináli je šíi- a jednak napr. slovo šíita pozostáva z arabského základu ší- a slovenskej prípony vyjadrujúcej prívrženectvo, ktorá znie -ita (porov. Kultúra slova http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1991/10/ks1991-10.lq.pdf), nie -íta.