Luna 24: Rozdiel medzi revíziami
d Revízia Andrej-airliner používateľa 95.102.49.220 (diskusia) bola vrátená Značky: vrátenie SWViewer [1.4] |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
názov=Luna 24| |
názov=Luna 24| |
||
katalóg=| |
katalóg=| |
||
obrázok = Луна-24 3 (24432633921) cropped.jpg| |
|||
obrázok = 1976. Станция «Луна-24» на поверхности Луны и Государственный знак станции. ЦФА 4661.jpg| |
|||
veľkosť_obrázku = 230px| |
veľkosť_obrázku = 230px| |
||
popis = |
popis = Model pristávacieho modulu sondy Luna 24| |
||
štart=[[9. august]] [[1976]], 15:04 UT| |
štart=[[9. august]] [[1976]], 15:04 UT| |
||
kozmodróm=[[Bajkonur]]| |
kozmodróm=[[Bajkonur]]| |
Verzia z 20:39, 5. november 2022
Luna 24 | |
---|---|
Model pristávacieho modulu sondy Luna 24 | |
Prevádzkovateľ | ZSSR, OKB-1 |
Výrobca | ZSSR, OKB Lavočkina |
Typ misie | mesačná sonda |
Dátum štartu | 9. august 1976, 15:04 UT |
Kozmodróm | Bajkonur |
Nosná raketa | Proton-K |
Zánik | 22. august 1976 |
COSPAR ID | 1976-081A |
Hmotnosť | 4800 kg |
Luna 24 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá v roku 1976 odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem. Išlo o poslednú misiu programu Luna.
Sonda typu E-8-5M vyvinutá v konštrukčnej kancelárii OKB Lavočkina sa skladala z dvoch hlavných častí - pristávacieho a štartovacieho modulu. Pristávacia časť sa skladala z motorového bloku, palivových nádrží, prístrojového úseku, amortizátorov pre mäkké pristátie a antén rádiového komplexu. Štartovací (návratový) stupeň využíva pristávací stupeň ako základňu pri štarte z Mesiaca. Tiež sa skladá z motorového bloku s pohonnými nádržami a prístrojového úseku. Na jeho vrchole je umiestnené 35 kilogramové guľové puzdro na vzorky pokryté ochranným ablatívnym štítom. Najdôležitejším prístrojom sondy je vŕtačka zložená z troch samostatných časti - z vlastného vrtáku s motorom, z ramena umožňujúceho premiestňovanie vrtáku (od návratového puzdra na povrch Mesiaca a späť) a z ovládacích mechanizmov.
Sonda odštartovala z kozmodrómu Bajkonur pomocou nosnej rakety Proton-K 9. augusta 1976. 13. augusta zakotvila na selenocentrickej obežnej dráhe a korekciami postupne znižovala svoju dráhu. 18. augusta o 06:36 UT sonda úspešne pristála na povrchu Mesiaca v oblasti Mora kríz (Mare Crisium), len niekoľko stoviek metrov od podobnej, no neúspešnej sondy Luna 23. Hneď po pristátí bolo spustené odoberanie mesačnej vzorky, pričom vrták sa zavŕtal do hĺbky až 260 cm a odobral vzorku mesačnej horniny o hmotnosti 170 gramov, následne ju premiestnil do návratového puzdra. Návratová časť sondy odštartovala z mesačného povrchu 19. augusta o 05:25 UT a zamierila k Zemi. 22. augusta sa pred vstupom do atmosféry oddelilo návratové puzdro od zvyšku sondy a o 17:55 UT pristálo v bažinatej oblasti asi 200 kilometrov juhovýchodne od mesta Surgut v Západnej Sibíri. Išlo o tretí úspešný návrat vzoriek z Mesiaca pomocou bezpilotnej sondy (po misiách Luna 16 a Luna 20).
Táto posledná misia programu Luna dopravila na Zem z vesmíru dosiaľ najväčšie množstvo vzoriek získané bezpilotnou sondou a nasledujúcich viac ako 37 rokov (do pristátia čínskej sondy Čchang-e 3 v roku 2013) bola poslednou sondou, ktorá uskutočnila na Mesiaci mäkké pristátie.