Preskočiť na obsah

Rudolf Pálfi: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
prídomok
 
Riadok 1: Riadok 1:
{{na úpravu}}
{{na úpravu}}
Gróf '''Rudolf (I.)''' Jozef Joachim Ján Vilibald Adrián Júda Tadeáš '''Pálfi''' z Erdődu
'''Rudolf (I.)''' Jozef Joachim Ján Vilibald Adrián Júda Tadeáš gróf '''Pálfi''' - prídomok "Pálffy de Erdőd" ( * [[4. marec]] [[1719]], [[Viedeň]] – † [[1. apríl]] [[1768]], [[Bratislava]]) bol uhorský šľachtic, politik a zberateľ.
( * [[4. marec]] [[1719]], [[Viedeň]] – † [[1. apríl]] [[1768]], [[Bratislava]]) bol uhorský šľachtic, politik a zberateľ.


Bol najmladším synom grófa Leopolda Jozefa Pálfiho (1681 – 1720) a Márie Antónie Ratuit de Souches (1683 – 1750). Študoval vo Viedni, bol majiteľom panstiev [[Pezinok]] a [[Svätý Jur]] a od roku 1732 sa stal spolumajiteľom hradného panstva [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]]. Rudolf I. Pálfi je zakladateľom červenokamenskej línie, ktorá sa stala počtovo najsilnejšou v rámci celého pálfiovského rodu, vďaka čomu jej potomkovia žijú dodnes.
Bol najmladším synom grófa Leopolda Jozefa Pálfiho (1681 – 1720) a Márie Antónie Ratuit de Souches (1683 – 1750). Študoval vo Viedni, bol majiteľom panstiev [[Pezinok]] a [[Svätý Jur]] a od roku 1732 sa stal spolumajiteľom hradného panstva [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]]. Rudolf I. Pálfi je zakladateľom červenokamenskej línie, ktorá sa stala počtovo najsilnejšou v rámci celého pálfiovského rodu, vďaka čomu jej potomkovia žijú dodnes.

Aktuálna revízia z 14:32, 20. september 2023

Rudolf (I.) Jozef Joachim Ján Vilibald Adrián Júda Tadeáš gróf Pálfi - prídomok "Pálffy de Erdőd" ( * 4. marec 1719, Viedeň – † 1. apríl 1768, Bratislava) bol uhorský šľachtic, politik a zberateľ.

Bol najmladším synom grófa Leopolda Jozefa Pálfiho (1681 – 1720) a Márie Antónie Ratuit de Souches (1683 – 1750). Študoval vo Viedni, bol majiteľom panstiev Pezinok a Svätý Jur a od roku 1732 sa stal spolumajiteľom hradného panstva Červený Kameň. Rudolf I. Pálfi je zakladateľom červenokamenskej línie, ktorá sa stala počtovo najsilnejšou v rámci celého pálfiovského rodu, vďaka čomu jej potomkovia žijú dodnes.

Oženil sa v Brne 24. novembra 1742 s grófkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou (1723 - 1776), ktorá mu porodila desať detí: troch synov a sedem dcér. Mária Eleonóra Pálfiová bola sestrou kancelára kráľovnej Márie Terézie, kniežaťa Václava Antona Kaunitz-Rietberga. Rudolf Pálfi mal teda na viedenskom dvore vynikajúce postavenie nielen vďaka svojim neskorším zásluhám v bojoch o rakúske dedičstvo a sedemročnej vojne, ale i vďaka príbuzenským vzťahom s kancelárom Kaunitzom.

Od roku 1759 vlastnil Rudolf Pálfi bývalý károliovský husársky pluk, ktorý za záujmy kráľovnej Márie Terézie bojoval vo Vojne o rakúske dedičstvo a v Sedemročnej vojne a získal hodnosť podmaršala a kráľovského komorníka. Rudolf Pálfi sa preslávil ako zberateľ starožitností a kuriozít, ktoré počas svojho života nazhromaždil vo svojom kunstkabinete.

Rudolf sa nevenoval politickej kariére ako mnohí jeho predkovia, ale preslávil sa ako vojak a zberateľ umeleckých predmetov, mecén umenia a stavebník. Rudolf pristúpil k rozsiahlym stavebným úpravám rodového sídla na Červenom kameni, ktoré sa sústredili na juhozápadné krídlo a oba trakty juhovýchodného krídla. Počas tejto prestavby boli dve z hradných bášt – južná a východná – zvýšené o jedno podlažie a podkrovie s manzardovou strechou a na druhom poschodí juhovýchodného krídla boli zmodernizované priestory a tak vznikol rad hosťovských izieb. Rudolfovi hrad vďačí za kamenný most, ktorý nahradil starší padací, obnovu stajní a jazdiarne, revitalizáciu hradných záhrad.

Rudolf zomrel v Bratislave a pochovaný je v rodinnej krypte pod františkánskym kostolom v Malackách, Mária Eleonóra ho prežila o osem rokov a jej telo spočinulo tiež v Malackách po boku manžela.