Čechy (okres Nové Zámky)
| Čechy (okres Nové Zámky) | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky | |
| Okres | Nové Zámky | |
| Región | Podunajsko | |
| Nadmorská výška | 162 m n. m. | |
| Rozloha | 11,85 km² (1 185 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 274 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 23,12 obyv./km² | |
| Starosta | Ing.Jozef Baranovič | |
| PSČ | 941 32 (pošta Semerovo) | |
| ŠÚJ | 503118 | |
| EČV (do r. 2022) | NZ | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Čechy 135 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Čechy (Nové Zámky District) | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Čechy sú obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1735.
Poloha
Obec Čechy leží v juhovýchodnej časti Novozámockého okresu včlenená do vŕškov Pohronskej pahorkatiny, ktoré sa k severu zvažujú ku kláštoru Mariánska Čeľaď a na juhu k obci Semerovo. Jej nadmorská výška je v priemere 240 metrov. Východná strana okolia obce je z väčšej časti zalesnená. Pahorkatinové okolie vytvára malebný pohľad na dedinu. Hlavne v letných mesiacoch tvorí nádhernú kulisu pre každého návštevníka obce.
Samotná obec z geologického hľadiska leží na pôdnom zlome sprašových vrstiev. Kopcovité zrázy nasvedčujú tomu, že sa tu stretá hronská sprašová tabuľa so žitavskou.
Na prelome geologických období treťohôr a štvrtohôr boli priestory dnešnej obce zaplavené najskôr Tortónskym a neskôr Sarmatským morom. I v neogénnom období treťohôr, keď ustupovali vody Sarmatského mora, južné časti obce zostali morskou lagúnou až niekde k dnešnej obci Semerovo. Túto skutočnosť potvrdzujú reliéfy okolia (Slimásky jarok, vstupné reliéfy z hradskej do Semerova) a pôdne zlomy, ktoré sa vytvorili vplyvom lagúnových močiarov (povyše i poniže obce). Okolité pahorky, ktoré tvoria veniec okolo obce, taktiež pochádzajú z horotvornej vulkanickej činnosti neogénu (mladšia doba treťohôr). Tento vulkanický podklad sopečných hornín posiatych úrodnou štvrtohornou sprašou sa stal ideálnym miestom pre neskoršie zakladanie ovocných sadov a úrodných viníc.
Morská lagúna sa po ukončení horotvornej činnosti postupne vyparovala a strácala. Sladké vody potôčikov pritekajúcich z blízkeho okolia nevedeli nahradiť vyparovanie morskej vody, ale ani celkom pretvoriť jej chemickú štruktúru. Preto časť z nej vsiakla do hornín. Tieto sú zrejmé v štruktúre pôdy i v súčasnosti vo forme „slancov“, najmä v priestoroch od dnešného rybníka proti prúdu potoka až pod budovu Obecného úradu. Naopak - severne od obce smerom na Mariánsku Čeľaď, sú pôdy sladké, čo spôsobili prítoky sladkých vôd potokov premiešaných vápencom. Napriek neogénnej morskej činnosti nie sú v priestoroch obce zistené tekuté piesky, hojne sa vyskytujúce v okolitých obciach ako Semerovo, Kolta, Veľké Lovce
Existenciu morskej lagúny dokumentujú i nájdené odtlačky nižších foriem živočíchov, napríklad ulít mäkkýšov v hliníkoch. Vo vykopávkach realizovaných v obci sa nenašli pozostatky kostier živočíchov vyššieho typu.
Dejiny
„...noví osadníci v semerovskej farnosti patria vierou ku kacírstvu. Prišli z Bohémie (Čechy) a vieru svoju dali si vyvrátiť a odobrať pomýleným kňazom Joanessom Hussom. Sú však vytrvalí, pracovití, vyznajú sa v remeslách, sami si vystavali príbytky a ako sa hovorí medzi pospolitým ľudom, že vraj v Čechách (Bohémií) stavali z nich veľké domy v mestách. Vynikajú svornosťou a ostatnými osadníkmi kresťanskej viery sa nehašteria...“ (opísané v Ostrihome v r. 1947)
Súčasnosť
I napriek skutočnosti, že koncom 60. rokov 20. storočia bola obec zaradená do skupiny dedín určených na zánik, podarilo sa jej prežiť. Vekový priemer 45 rokov sa postupne znižoval a v súčasnosti s vekovým priemerom 38 rokov patrí medzi „najmladšie“ v okrese Nové Zámky. Postupne sa podarilo zastaviť aj úpadok počtu obyvateľov a momentálne tu žije 320 Češanov (Čahanov - slangovo). Historicky najnižší počet obyvateľov zaznamenali v roku 1992 - 297. Odvtedy sa tento ukazovateľ síce pomaly ale predsa zvyšuje.
Pekná prírodná scenéria, blízkosť kúpaliska v Podhájskej s celoročnou prevádzkou spolu s možnosťou pestovania turistiky, letných i zimných športov (lyžovanie, sánkovanie, korčuľovanie) vytvárajú pre budúcnosť veľké šance na rozvoj vidieckej turistiky.
Externé odkazy
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.