Šiitizmus
Súčasť série článkov na tému |
Islam |
Viera a praktiky |
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
Hlavné osobnosti |
Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
Texty a zákony |
Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
Vetvy islamu |
Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
Sociopolitické aspekty |
Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
Pozri aj |
Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Šiitizmus (iné názvy: šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam[1]; arab. شيعة - šía/iný prepis ší’a, pôvodne z شيعة علي ší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Prívrženec šiitizmus sa nazýva šiita (iné názvy: šíita, šiitský/šíitsky moslim) .
Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a kalifom sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratranca Alího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra as-Siddíka. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a sunnitmi sa tým však neskončili.
Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v Iráne. Väčšinovým náboženstvom je tiež v Azerbajdžane, Bahrajne a v Iraku, početné menšiny šiitov žijú aj v Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách.
Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20 % všetkých moslimov.
- ↑ V slovenskom preklade Slovníka cudzích slov akademického, ktorý je online, je (okrem jedného výskytu) namiesto šíi- uvedené šií-, ide veľmi pravdepodobne o tlačovú chybu, pretože jednak v českom origináli je šíi- a jednak napr. slovo šíita pozostáva z arabského základu ší- a slovenskej prípony vyjadrujúcej prívrženectvo, ktorá znie -ita (porov. Kultúra slova http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1991/10/ks1991-10.lq.pdf), nie -íta