Maamme

Štátne hymny sveta
	Európa Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán Ázia Afganistan - Bhután - Čína - Izrael - Kórea - Mongolsko - Sýria - Turkménsko - Vietnam Severná Amerika Kanada - USA - Dominikánska republika - Jamajka - Kuba Južná Amerika Brazília Afrika Benin - Kamerun - Južná Afrika - Sv. Tomáš a Princov ostrov Austrália a Oceánia Nauru - Tuvalu Ďalšie Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz Táto lišta: zobraz • diskusia • uprav

	Maamme - Vårt land;
	; Predná strana Vårt land od Johana Ludviga Runeberga
Hymna	Fínsko
Iné názvy	Vårt land
Slová	Johan Ludvig Runeberg, 1848
Hudba	Fredrik Pacius, 1848
Prijaté	1867
	Maamme Inštrumentálna verzia

Maamme alebo Vårt Land (“Naša zem”) je názov národnej hymny Fínska. Vo Fínsku Maamme nie je oficiálne ustanovená zákonom, no je pevne ukotvená tradíciou.

Hudbu hymny zložil nemecký prisťahovalec Fredrik Pacius, pôvodne švédsky text hymny napísal Johan Ludvig Runeberg. Po prvýkrát hymna zaznela 13. mája roku 1848. Pôvodná báseň, napísaná v roku 1846 a uverejnená v roku 1848, mala 11 strof a tvorila prológ ku rozsiahlemu veršovanému cyklu Fänrik Ståhls Sägner ("Príbehy práporčíka Stahla"), ktorý bol veľdielom obdobia s názvom Vlastenecký romantizmus. Súčasný fínsky text sa síce obvykle pripisuje Paavovi Cajanderovi, ktorého preklad Príbehov práporčíka Stahla vyšiel v roku 1889, no v skutočnosti pochádza už z prekladu Juliusa Krohna z roku 1867.

Príbehy práporčíka Stahla zožali veľký úspech v celej Škandinávii. Až do príchodu nezávislosti Fínska v rokoch 1917–1918, odkedy bola pieseň už výlučne rozpoznávaná v spojitosti s Fínskom, sa Paciova melódia a Runebergov text tiež často spievali v Dánsku, Nórsku a Švédsku. Za poznámku stojí, že v pôvodnom švédskom texte nie je jediná zmienka o Fínsku (s výnimkou veršov 4 a 10, ktoré sa spievajú zriedka), iba o krajine na severe, no text vo fínčine sa už zjavne vzťahuje k Fínsku. Tematika básne je navyše nápadne podobná tematike národnej hymny Švédska s názvom Du gamla, Du fria ("Ty pradávna, Ty slobodná") a národnej hymny Nórska Ja, vi elsker dette landet ("Áno, milujeme túto zem").

Niektorí Fíni namiesto Maamme navrhovali za národnú hymnu Fínska skladbu Finlandia od skladateľa Jeana Sibelia, s textom od Fína V. A. Koskenniemiho a Švéda Joela Rundta. Sú aj takí, ktorí jednoducho preferujú Finlandiu, ako hudobné dielo, hoci kritika ju pokladá za náročnú na spev.

Povráva sa, že Pacius zložil melódiu len za pätnásť minút, netušiac, že by sa mohla stať pre fínsky národ natoľko dôležitou, že ju časom povýšia na svoju národnú hymnu.

Melódia hymny Maamme sa podobá nemeckej pijackej piesni Papst und Sultan (“Pápež a sultán”). Mnohí veria, že Fredrik Pacius, či už zámerne alebo nie, z nej skopíroval časti melódie. Ďalšia fínska vlastenecká pieseň, Sotilaspoika (“Chlapec-vojak”), zložená Paciom, obsahuje takisto podobné prvky ako Papst und Sultan.

Melódiu hymny Maamme používa ako národnú hymnu, s podobne zameraným textom, tiež Estónsko, s názvom hymny Mu isamaa, mu õnn ja rõõm (“Moja otčina, moje šťastie a radosť”). Je tiež považovaná za národnú hymnu Livonska, s názvom Min izāmō, min sindimō (“Moja otčina, moja vlasť”).

Maamme

Oi maamme, Suomi, synnyinmaa,

soi, sana kultainen!

Ei laaksoa, ei kukkulaa,

ei vettä, rantaa rakkaampaa

kuin kotimaa tää pohjoinen,

maa kallis isien.

Sun kukoistukses kuorestaan

kerrankin puhkeaa;

viel' lempemme saa nousemaan

sun toivos, riemus loistossaan,

ja kerran laulus, synnyinmaa

korkeemman kaiun saa.

Nasleduje slovenský preklad národnej hymny Fínska Maamme.

O zem naša, Fínsko,
zem naša rodná,
znej, ty zlaté slovo!

Údolia, kopca nieto,
vody ani brehu milšieho
než domovina táto severná,
otcov našich zem drahá!

Zem naša biedna je
pre tých, čo túžia po zlate.
Cudzinec opustí ju určite,
nám ale najdrahšou zemou je –
divočina, ostrovy, pevnina jej
nám javia sa zlaté.

Nám sú milé
naše bystriny búrlivé,
borovíc večných šumenie,
noci naše hviezdne, letá jasné,
i všetky ich obrazy a piesne
srdcu sú blízke.

Tu pluhmi, mečmi, myšlienkami
otcovia naši bojovali,
keď deň sa skryl za mrakmi
či žiaril lúčmi šťastnými,
tu národ fínsky najťažšie
obdobia prežil svoje.

Kto iný pozná národa tohto zápasy,
kto?
Keď vojna údoliami našimi znela
a hladomor mráz priniesol,
kto krv a útrapy Fínska
vyvážil?

Tu krv jeho
aj za nás tiekla,
tu sa on šťastiu svojmu radoval
i v obavách svojich vzdychal –
ten národ, ktorý za nás nesie
bremeno najdávnejšie.

Tu cítime sa výborne
a všetko nám naklonené,
hoc by to bolo len šťastie veľké,
zem-otčina je to, čo Maamme.
Čo na svete milšie
a čo drahšie je?

A tu zem táto je,
tu vidia ju oči naše.
Môžeme vystrieť ruku
a ukázať k vode, brehu
a riecť: tamto je, hľa,
zem otcov našich najdrahšia.

Čo by nás aj ku sláve doviedli
či až k oblakom zlatým,
kde by sme nenariekali,
radosť najväčšiu by duša cítila
návratom do skromného domova –
taká vôľa naša by bola.

Pravdy domov, básní,
zem jazier tisícich,
kde sa životu nášmu dostáva ochrany,
ty, zem spomienok a nádejí,
buď spokojná so šťastím svojim vždy,
slobodná a plná radosti.

Raz blahobyt tvoj zo skrýše
vyjaví sa svojej,
a láskou našou povstanie
nádej tvoja, radosť, v celej nádhere,
a raz, zemi rodná, piesni tvojej
ozveny veľkej sa dostane.