Suňogovci

Suňogovci (základný tvar Suňog, historické slovenské písanie Suneg, Sunek, po maďarsky Szunyogh) bol uhorský šľachtický rod. Delil sa na vetvu budatínsku, ktorej členovia sa zaradili do magnátskeho stavu a získali tituly barón a neskôr gróf, a vetvu jasenickú, ktorej členovia patrili k zemanom.

Suňogovci pochádzali z Abova. Abovský podžupan Mikuláš Suňog získal v roku 1394 za 50 mariek považskú obec Jasenica. Jeho syn Matej bol v roku 1458 zapísaný ako kráľovský človek hradu Bystrica, v roku 1462 Košece, v roku 1472 sa uvádza ako sused obce Ladce. Matej mal synov Gašpara a Bartolomeja, ktorí v roku 1487 získali od kráľa Mateja Visolaje a Sverepec.

Gašpar založil magnátsku vetvu rodu, ktorej hlavným sídlom bol Budatínsky zámok, ďalším sídlom bol kaštieľ v Radoli, Bartolomej založil zemiansku vetvu, ktorej sídlom bol kaštieľ v Jasenici a kaštieľ v Divinke. Magnátska vetva vymrela v mužskej línii na konci 18.storočia, zemianska vetva žila v Divinke a Jasenici ešte v prvej tretine 19.storočia, neskôr sa Suňogovci z oboch obcí odsťahovali.

Zdroje

• PARÁČOVÁ, Andrea: Suňogovci z Jasenice a Budatína. In: Pindur, D. - Turoci, M.: Šľachta na Kysuciach a jej susedia. Zborník z vedeckej konferencie. Čadca 2012, 38-53.
• FEDERMAYER, Frederik - PONGRÁCZ, Denis: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I. Trenčianska stolica. Bratislava 2000, s. 241.