Caudron C.440 Goéland

Caudron C. 445 GOELAND bolo šesťmiestne dvojmotorové viacúčelové lietadlo vyvinuté vo Francúzsku v polovici 30. rokov 20. storočia.

Vývoj a popis

Stroj vznikol na základe požiadavku na rýchle, ekonomické a pohodlné dopravné lietadlo. Prvý C.440 vzlietol 17. júna 1935 a už prvé skúšky potvrdili jeho mimoriadne podarenú konštrukciu. Bolo to osemmiestne dvojmotorové lietadlo s kabínou pre dvoch pilotov, so zaťahovacím podvozkom a pohonom dvomi innvertnými radovými vzduchom chladenými šesťválcovými motormi Renault Bengali Six s výkonom 132 kW/180 k.

Nasledovali tri kusy C.441 výkonnejšími motormi Renault 6Q-01 (162 kW/220 k), ktoré boli s protibežným zmyslom otáčania inštalované aj do nasledujúcej civilnej dopravnej verzie C.444. Sériové C.444 lietali napríklad pre Air France. Prototyp najrozšírenejšej verzie C.445 vzlietol v roku 1936 tiež s motorom 6Q. Základná koncepcia C.445 sa ďalej vyvýjala, objavovali sa rôzne verzie pohonných jednotiek (6Q-10/11, 6Q-20/21 atď.), iné verize interiéru aj tvary chvostových plôch. Po epizódnych verziach C.445R (súťažná diaľková) a C.448 (výkonnejšie motory 6Q-02 a 6Q-03 s výkonom 176 kW, ľavotočivý aj pravotočivý, vzletová hmotnosť sa zvýšila z 3500 kg na 3700 kg ) začala firma aj s dodávkou čisto vojenských transportných, cvičných a sanitných verzií C.445M (M ako Militaire).

C.445M našli široké uplatnenie nielen vo francúzskej Armée de l’Air, ale používali ho aj letecké zložky francúzskeho námorníctva. Stroje boli tiež exportované - prvý krst v bojových podmienkach sa C.445M podaril už v španielskej občianskej vojne. Po kapitulácii Francúzska v roku 1940 sa asi 60 kusov dostalo do rúk Nemcom a v Luftwaffe (Wehrmacht) lietali ako školské, kuriérne, ľahké dopravné aj sanitné (v tejto verzii sa hojne vyskytovali aj v Protektoráte). Dvanásť C.445M bolo predaných Slovenským vzdušným zbraniam (slúžili ako dopravné, sanitné aj fotogrammetrické). Niekoľko strojov slúžilo v talianskej Regia Aeronautica, dva uleteli do Británie (RAF ich zaradili do svojho stavu s imatrikuláciou AX775 a AX776). Väčšina strojov však ostala vo vychistickom Francúzsku, ale objavili sa aj v službách Slobodných Francúzov (spočiatku v Afrike). Počas vojny továreň Caudron-Renault pokračovala v sériovej výrobe základného typu C.445M. Vznikli však aj špeciálne verzie. Napríklad sanitný C.447 s inak usporiadaným interiérom a okienkami na trupe, dopravný C.448, C.446 so zosilneným krídlom a posledná verzia s radom úprav C.449 (mali motory 6Q-02/03 - ľavotočivý a pravotočivý). Pre výcvik navigátorov a bombometčíkov vznikla verzia C.449.4 s presklennou prednou časťou trupu.

Lietadlo bolo vyrábané v relatívne veľkých počtoch a to pred 2. svetovou vojnou, počas nej a dokonca aj po jej skončení.

Bol to konvenčný dvojmotorový dolnoplošník s pevným zadným kolieskom. Hlavný podvozok sa zaťahoval do motorových gondol na krídlach. Spočiatku boli použité motory Bengali 6 s výkonom 164 kW/ 220 k, neskôr stroje poháňali motory Renault 6Q. Lietadlo malo celodrevenú konštrukciu a drevený poťah okrem hornej a prednej časti trupu, ktoré boli potiahnuté plechom. Drevené krídlo bolo skonštruované ako dvojnosníkové s krídelkami a vztlakovými klapkami na odtokovej hrane. Chvostové plochy mali pevné časti potiahnuté preglejkou a pohyblivé časti plátnom.

Zvyčajne malo lietadlo usporiadanie pre šesť cestujúcich a priestor pre batožinu v prednej a zadnej časti trupu a s toaletou v zadnej časti. Posádka bola dvojčlenná so sedadlami vedľa seba a mala k dispozícii zdvojené riadenie.

Operačná história

Pred vypuknutím 2.svetovej vojny bola vyrábaná hlavne verzia C.445, ktorá bola prijatá do Armée de l’Air ako C.445M. Stroje boli zaradené aj vo francúzskom námornom letectve Aéronavale (napr. v Escadrille 55S). Ozbrojené sily používali tieto stroje ako kuriérne a na výcvik osádok. Medzi civilných používateľov patrila Air France, ktorá v roku 1936 prevzala dva stroje (F-AOYP a F-AOYY), Air Bleu ktorá od mája 1939 používala tri stroje C.445 a jeden C.444 ako nočné poštové na spoji Paríž-Bordeaux-Mont de Marsan-Pau a Régie Air Afrique využívajúca vo francúzskych kolóniach šesť strojov C.445 (počas vojny a po jej skončení boli stroje tejto spoločnosti upravené na verziu C.449). V západnej Afrike pôsobila spoločnosť Chargeurs Réunis s dvomi strojmi a ďalšie štyri lietali na Madagaskare. Strojmi C.445 C.445M disponovalo aj letectvo Slobodných Francúzov.

Stroje boli aj exportované. Dva stroje boli dodané Bulharsku, dva kúpila Juhoslávia pre dopravnú spoločnosť Aeroput. Ďalšie odobrali Argentína a Španielsko. Tri republikánske C.445 slúžili v Lineas Aereas Postales Espanolas (LAPE), ostatné stroje lietali ako vojenské transportné. Nacionalistické letectvo ich zaradilo do 26 Grupo de Caza. Dva stroje C.445M boli dodané aj belgickému vojenskému letectvu Aeronautique Militaire.

Výroba lietadiel C.440 a odvodených verzií pokračovala aj po vypuknutí 2. svetovej vojny. V tomto období bolo množstvo týchto strojov zaradených do služby v ozbrojených silách. Po páde Francúzska v roku 1940 lietalo asi 60 strojov v Luftwaffe v Afrike, na Balkáne aj na východnom fronte a v službách nemeckej spoločnosti Deutsche Luft Hansa.

Výroba verzií C.445M, C.446 so zosilneným krídlom a C.449 s pohonnými jednotkami 6Q-20/21 pokračovala aj počas nemeckej okupácie v závodoch v Billancourte a v Issy-les-Moulineaux. Pre výcvik navigátorov a bombometčíkov vznikla verzia C.449.4 s presklennou prednou časťou trupu. Výroba v Billancourte v roku 1943 podstatne poklesla po úspešnom nálete RAF. Na odsun ranených boli používané sanitné C.447 s odlišne usporiadaným interiérom a okienkami na trupe.

Ďalšie stroje slúžili v letectve vichystického Francúzska a vo francúzskych kolóniach v Section civile de liasons aériennes métropolitaines (SLCAM) a v Aéronavale (napr. v jednotke Escadrille 4F). Dva stroje uleteli do Veľkej Británie, kde ich Royal Air Force zaradili do služby s imatrikuláciou AX775 a AX776. Ďalším užívateľom boli Slovenské vzdušné zbrane, ktoré objednali 12 strojov C.445M v roku 1942. Niekoľko C.445M používala aj talianska Regia Aeronautica.

Po skončení vojny bola výroba obnovená pre civilných aj vojenských používateľov, pričom stroje boli využívané ako transportné aj ako cvičné. Počas povojnovej reorganizácie francúzskeho leteckého priemyslu sa spoločnosť Caudron stala súčasťou spoločnosti Société Nationale de Constructions Aéronautiques du Nord (SNCAN) a lietadlo bolo premenované na Nord Goeland (v rokoch 1944-1948 bolo vyrobených 325 kusov). Medzi povojnových komerčných používateľov patrili spoločnosti Air France, Sabena (tri stroje), Aigle Azur a Compagnie Air Transport (CAT).

Verzie

Poznámka: Celkovo bolo vyrobených 1 702 strojov. V prehľade uvedenom nižšie je uvedených 1 446 strojov. Pri zvyšných 256 strojoch nie je možné z dochovaných záznamov zistiť presnú verziu. Množstvo starších strojov bolo tiež prestavaných do novších verzií.
C. 440

Prototypy s motormi Bengali 6. Postavené 2 stroje.

C. 441

Verzia s motormi Renault 6Q-01 s výkonom 164 kW (220 hp). Postavené 3 stroje.

C. 444

Prvá verzia s protibežnými vrtuľami, uplatnenými aj v nasledujúcich verziách. Boli použité motory Renault 6Q-00 a 6Q-01. Postavených 17 strojov.

C. 445

Lietadlá podobné verzii C.444 so zvýšeným prehnutím koncov krídel z 3° na 4°. Postavených 114 strojov.

• C. 445/1

Postavené 2 stroje.

• C. 445/2

Postavené 3 stroje.

• C. 445/3

Hlavná povojnová sériová verzia s motormi Renault 6Q-10 a 6Q-11. Postavených 510 strojov.

C. 445M

Vojenská verzia. Postavených 404 strojov.

C. 445R

Verzia s predĺženým doletom s prídavnými palivovými nádržami v kabíne pre cestujúcich. Postavený 1 stroj.

C. 446 Super Goéland

Postavený 1 stroj.

C. 447

Sanitná verzia so štyrmi lehátkami. Postavených 31 strojov.

C. 448

Verzia s preplňovanými motormi Renault 6Q-02 a 6Q-03 s výkonom 179 kW (240 koní). Postavených 7 strojov.

C. 449

Posledná sériová verzia. Postavených 349 strojov vrátane podverzí uvedených nižšie.

• C. 449/1
• C. 449/2
• C. 449/3
• C. 449/4

Fotogrammetrické verzie.

• C. 449/5

Technické údaje pochádzajú z publikácie „Jane's Encyclopedia of Aviation“.

Technické údaje

• Posádka: 2 piloti
• Kapacita: až 6 cestujúcich podľa usporiadania
• Užitočné zaťaženie: ? kg
• Rozpätie: 17,59 m
• Dĺžka: 13,68 m
• Výška: 3,40 m
• Nosná plocha: 42 m2
• Plošné zaťaženie: ? kg/m2
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 292 kg
• Vzletová hmotnosť: 3 500 kg
• Pohonná jednotka: 2× radový motor Renault 6Q-00/01
• Výkon pohonnej jednotky: 220 hp (164 kW)

Výkony

• Cestovná rýchlosť: 261 km/h vo výške ? m
• Maximálna rýchlosť: 300 km/h (186 mph) vo výške ? m
• Rozsah: 1 000 km
• Služby strop: 7 000 m (22 965 ft)
• Rýchlosť stúpania: 3,3 m/s (650 ft/min)

Užívatelia

Belgicko

• Belgická air force
• Sabena

Bulharsko

• Bulharské vzdušné sily

Francúzsko

• Air Bleu
• Aéromaritime
• Francúzske námorné letectvo
• Aigle Azur
• Air France
• Francúzske letectvo
• Compagnie Air Transport (CAT)
• Règie Air Afrique

Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov

• Aeroput
• Juhoslovanské kráľovské letectvo

Nacistické Německo Nacistické Nemecko

• Deutsche Luft Hansa
• Luftwaffe

Slovenská republika (1939–1945) Slovenská republika (1939-1945)

• Slovenské vzdušné zbrane

Španielsko

• LAPE
• Španielske republikánske letectvo

Odkazy

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Caudron C.440 na anglickej Wikipédii.

Literatúra

• Encyklopedie letadel světa. [s.l.] : [s.n.], 1999. ISBN 80-7181-230-7. Kapitola Caudron C.440 Goéland, s. 237-238. (česky)
• The World's Fighting Planes. [s.l.] : [s.n.], 1954. (anglicky)
• Jane's Encyclopedia of Aviation. [s.l.] : [s.n.], 1989. S. 240. (anglicky)
• World Aircraft Information Files. [s.l.] : [s.n.]. S. File 891 Sheet 15. (anglicky)
• Civilní letadla 1 Vzducholodě a dopravní letouny s pístovými motory. [s.l.] : [s.n.], 1981.
• Atlas letadel Dvoumotorová pístová dopravní letadla. [s.l.] : [s.n.], 1984.
• .

Externé odkazy

• Caudron C-445 "Goéland" na webovej stránke airwar.valka.cz. (po česky)