Neris
| Neris | |
| Rieka | |
 Rieka Neris v Bielorusku
| |
| Štáty |  Bielorusko,  Litva
|
|---|---|
| Prameň | Minské pohorie |
| Ústie | do Kurónskeho zálivu (Baltské more) |
| Dĺžka | 510 km |
| Povodie | 25 100 km² (2 510 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 180 m³/s |
 Mapa rieky Neris
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Neris (lit. Neris, biel. Вя́льля, Ві́лія, rus. Вилия, poľ. Wilia) je rieka, ktorá preteká Litvou a Bieloruskom rýchlosťou 180 m³/sek. Pramení v Bielorusku severovýchodne od dediny Veľké Pole (biel. Вялікае Поле) neďaleko od Minska a pri Kaunase vlieva sa do Nemunasu a ten do Kurónskeho zálivu v Baltskom mori. Na územie Litvy Neris vstupuje 2 km severozápadne od dediny Žarneli (lit. Žarneli). Preteká cez Národný park Dzukii.
Celková dĺžka Nerisu je 510 km, z toho 228 km na území Litvy a 282 km v Bielorusku. Je to druhá najväčšia rieka krajiny. Na hornom toku je široký 1 – 3 km, smerom k ústiu sa však zužuje a pri ústí dosahuje rozmer 0,2 – 0,4 km. Takmer na celom jeho území vytvára meandre.
Rozloha povodia Nerisu je 25 100 km². Na území Litvy je to 13 850 km² a 11 250 km² v Bielorusku.
Prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]v Bielorusku
[upraviť | upraviť zdroj]v Litve
[upraviť | upraviť zdroj]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Neris je čiastočne splavný v jednotlivých jeho úsekoch. Nad mestom Vilejka bola vybudovaná priehrada, ktorá slúži na zásobovanie Minska vodou. Na rieke je mnoho ostrovov a vyše 40 kanálov s celkovou dĺžou 300 km. Neris je veľmi obľúbený aj medzi rybármi, pretože sa tu vyskytuje šťuka, ostriež, pleskáč, lieň, karas a tiež vzácne druhy z rodu zubáč, mihuľa, pstruh, sumec a úhor.
Vodný režim
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj vody je zmiešaný. Horný tok rieky zamŕza začiatkom decembra, stredný a dolný tok v januári. V marci na tejto rieke bývajú záplavy. Priemerná letná teplota vody je 18 °C – 20 °C. Najvyššia teplota bola zaznamenaná v roku 1956 – 27,9 °C.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V dejinách krajiny má rieka Neris veľký význam. Spája dve hlavné mestá – Vilnius a Kernavė. V okolí jej brehov sa dodnes zachovalo mnoho pahorkov, hájov a mytologických kameňov a pohanských hrobov. V roku 1857 sa gróf Konstantin Tiškievič vydal na veľkú cestu po litovskom kniežatstve, aby premeral a opísal Neris z pohľadu geografa, historika a etnografa. Všetky tieto poznatky sú zaznamenané v jeho knihe Neris a jej brehy.
Etymologický pôvod slova Neris
[upraviť | upraviť zdroj]Názov rieky pochádza z litovského slova nerti, čo zanemná potopiť alebo plávať dole. V minulosti mala rieka mnoho iných podobných názvov.[1] Neris je však prvotný názov tejto rieky. Názov Vilija, ako ho niektorý zvyknú nazývať je slovanizmus, ktorý sa vytvoril zo slova Velija, čo zanemná veľký.
Etymologicky, je názov Neris buď odvodený z názvov riek (Narotis, Narasa) a jazier (Narutis) v Litve, (Narus) v Rusku pri Moskve a mnoho iných názvov riečných tokov, nachádzajúcich sa v regióne Pobaltia. Práve tieto názvy totiž korešpondujú s litovským slovom narus (hlboký) a nerti (potopiť). Ďalšie etymologické rozbory nie sú dosiaľ vyjasnené. Tvrdí sa, že koreň slova, po ktorom je rieka pomenovaná má indoeurópsky pôvod.
Neris v kultúre litovského národa
[upraviť | upraviť zdroj]Litovci pokladajú rieku Neris za matku svojich riek.
Mestá v blízkosti vodného toku
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Mindaugasov most cez rieku Neris vo Vilniuse -
Most Valakupiai cez Neris -
Neris v hlavnom meste Litvy -
Neris v dedine Pajuta v oblasti mesta Kernavė
Zdroj a referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Rieka Neris Archivované 2014-10-10 na Wayback Machine (po rusky)
- Národný park Neris (po litovsky)
- ↑ Zinkevičius, Zigmas (2007), Senosios Lietuvos valstybės vardynas, Vilnius, Mokslo ir enciklopedijų leidybos institutas, strana 45, ISBN 5-420-01606-0