Preskočiť na obsah

Erik Baláž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 23:23, 18. december 2023, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (cit. konz.)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Erik Baláž
slovenský ekológ, aktivista, režisér a politik
Erik Baláž
Narodenie27. október 1978 (46 rokov)
Stropkov, ČSSR
Známy vďakadlhoročnému pôsobeniu v oblasti ochrany prírody
Alma materLesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene

Ing. Erik Baláž (* 27. október 1978, Stropkov)[1][2] je slovenský ekológ, aktivista, režisér, autor kníh o ochrane prírody a bývalý politik.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil v Stropkove, vyštudoval odbor Ekológia lesa na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Štúdium ukončil v roku 2002 prácou o ekológii medveďov.[3]

Podieľal sa na tvorbe viacerých významných filmov, ktoré sa týkajú ochrany prírody. Medzi najzámejšie patria Vlčie hory, trojdielna séria Tajomné Karpaty a Strážca divočiny.[4] V minulosti spolupracoval na viacerých projektoch s Lesoochranárskym zoskupením VLK, ktorých cieľom bola ochrana prirodzených lesov a veľkých šeliem. Viedol najmä projekty ochrany Tichej a Kôprovej doliny.[5][6][7] Je tiež jedným z hlavných organizátorov občianskej iniciatívy My sme les, ktorá vznikla v roku 2017 za účelom ochrany národných parkov a vzácnych lesov proti masívnej ťažbe[8] a členom Slovenského ochranárskeho snemu, neformálneho spoločenstva ochranárov a ochranárok.[3]

V roku 2017 získal ocenenie Biela vrana „za výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody, schopnosť vytvárať v nich vzťah k prírode a spájať rôznych aktérov“.[9]

V apríli roku 2018 oznámil vstup na politickú scénu za novovzniknutú stranu SPOLU – občianska demokracia a stal sa jedným z jej podpredsedov.[10]

Dlhoročným ochranárom je aj jeho mladší brat Braňo Baláž, ktorému v apríli 2010 vyhorela drevenica v Beňušovciach, miestnej časti Liptovského Trnovca, pravdepodobne v dôsledku ochranárskych aktivít vo Vysokých Tatrách. V čase vzniku požiaru spal na protest proti návrhu zonácie Tatier v stane na bratislavskom námestí a na festivale Hory a mesto propagoval premiéru filmu Erika Baláža Strážca divočiny.[11][12]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 3. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[13] Vo voľbách získal 57 180 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 2. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.[14]

30. septembra 2021 oznámil odchod z politiky. Svoje rozhodnutie opustiť stranu SPOLU vysvetlil takto: „Na poslednom sneme zvolili členovia za predsedu Mira Kollára a do vedenia sa dostali ďalší ľudia, ktorí nemajú moju dôveru. Prestal som veriť v úspech tohto projektu, nebudem v ňom preto ďalej aktívny.“[15]

Filmografia [4]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2009: Strážca divočiny
  • 2013: Vlčie hory
  • 2016: Tajomné Karpaty – Život v oblakoch
  • 2017: Tajomné Karpaty – Živá rieka
  • 2017: Tajomné Karpaty – Nesmrteľný les

Knižné publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BALÁŽ, Erik; D'AMICIS, Bruno. Posledná pevnosť : pätnásť rokov s medveďmi. 1. vyd. Liptovský Hrádok : Arolla Film, 2010. 237 s. ISBN 978-80-89244-55-3.
  • BALÁŽ, Erik. Stratená voda. Krásno nad Kysucou : Kalligram : Absynt, 2018. ISBN 978-80-89916-26-9.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2017: Biela vrana „za výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody, schopnosť vytvárať v nich vzťah k prírode a spájať rôznych aktérov“ [9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Erik Baláž [online]. Washington, D. C.: Environmental Film Festival in the Nation’s Capital, [cit. 2021-10-06]. Dostupné online.
  2. ↑ ČUPKA, Milan. Erik Baláž: Chceme na Slovensku európsky Yellowstone. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-02-18. Dostupné online [cit. 2018-04-26]. ISSN 1336-197X.
  3. ↑ a b Členovia a členky [online]. Slovenský ochranársky snem, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Erik Baláž [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2018-04-17]. Dostupné online.
  5. ↑ ŠTIFILOVÁ, Alena. Ochranár Erik Baláž: Z Tatier ušli aj filmári z BBC. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-08-27. Dostupné online [cit. 2018-04-26]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ AKÁCSOVÁ, Elena. Erik Baláž: V Brazílskom pralese by som scvokol. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2017-11-26. Dostupné online [cit. 2018-04-26]. ISSN 1336-653X.
  7. ↑ BALÁŽ, Erik. V kauze Tichá dolina je konečne rozhodnuté! [online]. Tulčík: Lesoochranárske zoskupenie VLK, 2012-07-11, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online.
  8. ↑ MROCEK, Jakub. Kto sme [online]. My Sme Les – občianska iniciatíva, [cit. 2018-04-17]. Dostupné online.
  9. ↑ a b Biele vrany 2017 [online]. Aliancia Fair-play & VIA IURIS, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online.
  10. ↑ MRVOVÁ, Iva. Do politiky vstupuje známy ekológ z iniciatívy My sme les. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-04-14. Dostupné online [cit. 2018-04-26].
  11. ↑ VRAŽDA, Daniel; PIŠKO, Michal. Ochranárovi zhorel dom, kým bojoval za Tatry. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-04-24. Dostupné online [cit. 2018-04-26]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ VRAŽDA, Daniel. Ochranár si svoj vypálený dom stavia aj stráži. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-08-13. Dostupné online [cit. 2018-04-26]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  14. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  15. ↑ Ekológ, filmár a podpredseda strany Spolu Erik. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-09-30. Dostupné online [cit. 2021-10-31]. ISSN 1339-844X.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik_Baláž&oldid=7761234“