Enlil

Enlil, neskôr známy ako Elil, je staroveký mezopotámsky boh spájaný s vetrom, vzduchom, zemou a búrkami.^[1] Prvýkrát je doložený ako hlavné božstvo sumerského panteónu,^[2] ale neskôr ho uctievali Akkadčania, Babylončania, Asýrčania a Churriti. Hlavným centrom Enlilovho uctievania bol chrám Ekur v meste Nippur, o ktorom sa verilo, že ho postavil sám Enlil, a považoval sa za „kotviace lano" neba a zeme. V sumerských textoch sa niekedy označuje aj ako Nunamnir. Podľa jedného sumerského hymnu bol sám Enlil taký svätý, že sa naňho nemohli pozerať ani ostatní bohovia. Enlil sa dostal do popredia v 24. storočí pred naším letopočtom so vznikom Nippuru. Jeho kult upadol po vyplienení Nippuru Elamčanmi v roku 1230 pred Kr. a nakoniec ho ako hlavný boh mezopotámskeho panteónu nahradil babylonský národný boh Marduk.

Enlil zohráva dôležitú úlohu v sumerskom mýte o stvorení sveta; oddeľuje Anu (nebo) od Ki (zeme), čím vytvára svet obývateľný pre ľudí. V sumerskom mýte o potope Enlil odmeňuje Ziusudru nesmrteľnosťou za to, že prežil potopu, a v babylonskom mýte o potope je Enlil sám príčinou potopy, keď ju zoslal, aby vyhubil ľudský rod, ktorý robil priveľa hluku a bránil mu v spánku. Mýtus o Enlilovi a Ninlil hovorí o Enlilovom opakovanom zvádzaní bohyne Ninlil v rôznych podobách, ktoré vyústilo do počatia boha mesiaca Nanny a božstiev podsvetia Nergala, Ninzu a Enbilulu. Enlil bol považovaný za vynálezcu motyky a patróna poľnohospodárstva. Enlil sa významne objavuje aj vo viacerých mýtoch, v ktorých vystupuje jeho syn Ninurta, vrátane Anzú a Tabuľky osudov a Lugale.

Uctievanie

Enlil bol patrónom sumerského mestského štátu Nippur^[3] a jeho hlavným centrom uctievania bol chrám Ekur, ktorý sa tam nachádzal.^[4] Názov chrámu v starovekej sumerčine doslova znamená „horský dom". Verilo sa, že Ekur postavil a založil sám Enlil. Verilo sa, že je „kotviacim lanom" neba a zeme, čo znamená, že bol vnímaný ako „komunikačný kanál medzi zemou a nebom". Hymnus napísaný počas vlády Ur-Nammu, zakladateľa tretej dynastie Ur, opisuje Ekur veľmi podrobne a uvádza, že jeho brány boli vyrezávané s výjavmi Imduguda, menšieho božstva, ktoré sa niekedy zobrazuje ako obrovský vták, zabíjajúci leva a orol chytajúci hriešnika.

Sumeri verili, že jediným zmyslom ľudskej existencie je slúžiť bohom^[5]^[2] a mysleli si, že socha boha je fyzickým stelesnením samotného boha^[6]^[4] a preto sa kultovým sochám venovala neustála starostlivosť a pozornosť a bol im pridelený súbor kňazov, ktorí sa o ne starali. Ľudia si Enlila uctievali tým, že mu obetovali jedlo a iné ľudské potreby.^[5] Verilo sa, že jedlo, ktoré sa rituálne ukladalo pred kultovú sochu boha vo forme hostiny, bolo Enlilovým denným jedlom, ale po rituáli sa rozdeľovalo medzi jeho kňazov. Títo kňazi boli zodpovední aj za výmenu odevu kultovej sochy.

Mytológia

Mýtus o stvorení sveta: Enlil oddelil An od Ki a odniesol si zem ako svoje panstvo, zatiaľ čo An si odniesol oblohu.[51] Enlil sa oženil so svojou matkou Ki a z tohto zväzku vznikli všetky rastliny a zvieratá na zemi.^[7]
Enlil a Ninlil: Enlil dlho zvádza Ninlil. Nakoniec ju znásilní. Za svoj priestupok musí byť súdený päťdesiatimi veľkými bohmi a siedmimi bohmi osudov.^[8]
Mýtus o potope sveta: Enlil odmeňuje smrteľníka Ziusudru nesmrteľnosťou za to, že prežil potopu. V babylonskom mýte o potope je Enlil sám strojcom potopy, keď ju zoslal, aby vyhubil ľudský rod rušiaci jeho spánok.^[7]
Boh vynálezca: Enlilovi sa pripisuje vynález motyky, jedného zo základných nástrojov Sumerov.^[9]
Mýty o Ninurtovi: Enlil dáva rady svojmu synovi, bohu Ninurtovi, a radí mu, akou stratégiou má zabiť démona Asaga.^[10]
Vojna bohov: Marduk vedie svoju armádu Anunnaki do posvätného mesta Nippur a spôsobuje rozbroje. To spôsobí povodeň, ktorá prinúti bohov sídliacich v Nippure pod vedením Enlila, aby sa ukryli v chráme Ešumeša Ninurta. Enlil je rozzúrený Mardukovým priestupkom a prikáže bohom Ešumeša, aby Marduka a ostatných Anunnakov zajali.^[11]

Referencie

↑ Coleman, J. A.; Davidson, George (2015), The Dictionary of Mythology: An A-Z of Themes, Legends, and Heroes, London, England: Arcturus Publishing Limited, S. 108, ISBN 978-1-78404-478-7
↑ ^a ^b Kramer, Samuel Noah (1983), „The Sumerian Deluge Myth: Reviewed and Revised", Anatolian Studies, British Institute at Ankara, 33: 115–121, doi:10.2307/3642699, JSTOR 3642699, S2CID 163489322
↑ Hallo, William W. (1996), „Review: Enki and the Theology of Eridu", Journal of the American Oriental Society, vol. 116, s. 231–234
↑ ^a ^b Black, Jeremy; Green, Anthony (1992), Gods, Demons and Symbols of Ancient Mesopotamia: An Illustrated Dictionary, The British Museum Press, ISBN 0-7141-1705-6
↑ ^a ^b Janzen, David (2004), The Social Meanings of Sacrifice in the Hebrew Bible: A Study of Four Writings, Berlin, Germany: Walter de Gruyter, ISBN 3-11-018158-4
↑ Nemet-Nejat, Karen Rhea (1998), Daily Life in Ancient Mesopotamia, Daily Life, Greenwood, ISBN 978-0313294976
↑ ^a ^b Kramer, Samuel Noah (2020-03-05). Sumerian Mythology: A Study of Spiritual and Literary Achievement in the Third Millennium B.C. Pickle Partners Publishing. ISBN 978-1-83974-294-1.
↑ Lambert, Wilfred G. (2013). Babylonian creation myths. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 978-1-57506-861-9. OCLC 861537250.
↑ Green, Alberto R. W. (2003). The Storm-God in the Ancient Near East. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 9781575060699.
↑ Penglase, Charles (1994), Greek Myths and Mesopotamia: Parallels and Influence in the Homeric Hymns and Hesiod, New York: Routledge, ISBN 0-415-15706-4
↑ Oshima, Takayoshi (2010), "Damkianna Shall Not Bring Back Her Burden in the Future": A new Mythological Text of Marduk, Enlil and Damkianna", in Horowitz, Wayne; Gabbay, Uri; Vukosavokić, Filip (eds.), A Woman of Valor: Jerusalem Ancient Near Eastern Studies in Honor of Joan Goodnick Westenholz, vol. 8, Madrid, Spain: Biblioteca del Próximo Oriente Antiguo, ISBN 978-84-00-09133-0

Pozri aj

Náboženstvo Sumeru

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Enlil

Externé odkazy

Enlil a Ninlil v elektronickej databáze sumerskej literatúry

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Enlil na anglickej Wikipédii.

[1] Coleman, J. A.; Davidson, George (2015), The Dictionary of Mythology: An A-Z of Themes, Legends, and Heroes, London, England: Arcturus Publishing Limited, S. 108, ISBN 978-1-78404-478-7

[:0-2] Kramer, Samuel Noah (1983), „The Sumerian Deluge Myth: Reviewed and Revised", Anatolian Studies, British Institute at Ankara, 33: 115–121, doi:10.2307/3642699, JSTOR 3642699, S2CID 163489322

[3] Hallo, William W. (1996), „Review: Enki and the Theology of Eridu", Journal of the American Oriental Society, vol. 116, s. 231–234

[:1-4] Black, Jeremy; Green, Anthony (1992), Gods, Demons and Symbols of Ancient Mesopotamia: An Illustrated Dictionary, The British Museum Press, ISBN 0-7141-1705-6

[:2-5] Janzen, David (2004), The Social Meanings of Sacrifice in the Hebrew Bible: A Study of Four Writings, Berlin, Germany: Walter de Gruyter, ISBN 3-11-018158-4

[6] Nemet-Nejat, Karen Rhea (1998), Daily Life in Ancient Mesopotamia, Daily Life, Greenwood, ISBN 978-0313294976

[:3-7] Kramer, Samuel Noah (2020-03-05). Sumerian Mythology: A Study of Spiritual and Literary Achievement in the Third Millennium B.C. Pickle Partners Publishing. ISBN 978-1-83974-294-1.

[8] Lambert, Wilfred G. (2013). Babylonian creation myths. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 978-1-57506-861-9. OCLC 861537250.

[9] Green, Alberto R. W. (2003). The Storm-God in the Ancient Near East. Winona Lake, Indiana: Eisenbrauns. ISBN 9781575060699.

[10] Penglase, Charles (1994), Greek Myths and Mesopotamia: Parallels and Influence in the Homeric Hymns and Hesiod, New York: Routledge, ISBN 0-415-15706-4

[11] Oshima, Takayoshi (2010), "Damkianna Shall Not Bring Back Her Burden in the Future": A new Mythological Text of Marduk, Enlil and Damkianna", in Horowitz, Wayne; Gabbay, Uri; Vukosavokić, Filip (eds.), A Woman of Valor: Jerusalem Ancient Near Eastern Studies in Honor of Joan Goodnick Westenholz, vol. 8, Madrid, Spain: Biblioteca del Próximo Oriente Antiguo, ISBN 978-84-00-09133-0

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]