Benedikt XIII.

	Benedikt XIII.; Benedictus XIII
	245. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	29. máj 1724 – 21. február 1730
Arcibiskup beneventský
	18. marec 1686 – 21. február 1730
Predchádzajúce funkcie
	prefekt Kongregácie pre koncil; (4. január 1673 – 28. január 1675); arcibiskup manfredonský; (3. február 1675 – 22. január 1680); (arci)biskup cesenský; (22. január 1680 – 18. marec 1686);
Biografické údaje
Občianske meno	Pietro Francesco Vincenzo Maria Orsini de Gravina; Pietro Francesco Orsini de Gravina
Narodenie	2. február 1649; Gravina in Puglia, Neapolské kráľovstvo (dnešné Taliansko)
Úmrtie	21. február 1730 (81 rokov); Castel Gandolfo, Pápežský štát
Pochovaný	Bazilika Panny Márie nad Minervou
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Rehoľa kazateľov (OP); (dominikáni)
Vstup	13. február 1668 (19 rokov)
Diakon
Svätenie	22. február 1671 (22 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka	24. február 1671 (22 rokov); Klement X.; 239. rímsky biskup
Biskup
Menovanie	28. január 1675 (25 rokov); Klement X.
Konsekrácia	3. február 1675 (26 rokov)
Svätiteľ	Paluzzo kardinál Paluzzi Altieri Degli Albertoni; Camerlengo
Spolusvätitelia	Stefano Brancaccio; biskup viterbský; Costanzo Zani, O.S.B.; biskup imolský
Kardinál
Menovanie	22. február 1672 (23 rokov); Klement X.
Stupeň	kardinál-biskup
Titulárne sídlo	San Sisto; (1672 – 1701; kardinál-kňaz); Frascati; (1701 – 1715; kardinál-biskup); Porto e Santa Rufina; (1715 – 1724)
Pápež
Voľba	29. máj 1724 (75 rokov)
Intronizácia	4. jún 1724 (75 rokov)
Odkazy
	Benedikt XIII. na catholic-hierarchy.org angl. ; Benedikt XIII.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Verzia tlače už nie je podporovaná a môže obsahovať chyby pri vykresľovaní. Prosím aktualizujte záložky vo svojom prehliadači a použite predvolenú funkciu pre tlač v prehliadači.

O protipápežovi pozri Benedikt XIII. (protipápež).

Služobník Boží Benedikt XIII., lat. Benedictus XIII, (narodený ako Pietro Francesco Orsini, rehoľným menom Vincenzo Maria Orsini; * 2. február 1649, Gravina in Puglia – † 21. február 1730, Castel Gandolfo) bol pápež v období pontifikátu od 29. mája 1724 do 21. februára 1730.

Pochádzal z radov vysokej talianskej šľachty, z rodiny Orsini.

Biografia

Narodil sa 2. februára 1649 v Gravina in Puglia ako Pietro Francesco Orsini de Gravina. 13. februára 1668 vstúpil do rehole kazateľov (dominikáni) a prijal meno Vincenzo Maria. 22. februára 1671 bol vysvätený za diakona a za dva dni neskôr, 24. februára 1671 ho pápež Klement X. vysvätil za kňaza. Na konzistóriu 22. februára 1672 bol ako 23 ročný, ani nie rok po kňazskej vysviacke, pápežom Klementom X. vymenovaný za kardinála s titulom kardinál-kňaz a titulárnym kostolom San Sisto. 4. januára 1673 bol vymenovaný za prefekta Kongregácie pre koncil. 28. januára 1675 bol vymenovaný za arcibiskupa manfredonského; 3. februára 1675 obdržal biskupskú vysviacku z rúk Paluzza kardinála Paluzzi Altieriho Degli Albertoni a spolusvätiteľov Stefana Brancaccia, biskupa viterbského a Constanza Zaniho OSB, biskupa imolského. 22. januára 1680 ho blahoslavený Inocent XI. vymenoval za arcibiskupa cesenského a ten istý pápež ho 18. marca 1686 vymenoval za arcibiskupa beneventského. 3. januára 1701 ho pápež Klement XI. povýšil na kardinála-biskupa s titulárnym sídlom Frascati, neskôr mu 18. marca 1715 toto sídlo ten istý pápež zmenil na Porto e Santa Rufina. Na konkláve konanom od 20. marca do 29. mája 1724 (71 dní) po smrti Inocenta XIII. bol 12. júla 1730 ako 75 ročný zvolený za pápeža a o 6 dní neskôr, 4. júna bol intronizovaný. Jeho pontifikát sa vyznačoval nezvyčajnou skromnosťou a štedrosťou, aj po svojom zvolení žil ako mních. Navštevoval chorých a umierajúcich.^[1] Mal vo zvyku chodiť inkognito von z mesta bez doprovodu, aby sa mohol nerušene modliť.^[1] Nešťastným momentom jeho pontifikátu bolo vymenovanie márnotratného Niccola Cosciu, ktorý bol neskôr exkomunikovaný Benediktovým nástupcom. Politika Cosciu spočívala v obohacovaní predajom ofícií, prijímaním úplatkov a zaistením, aby pápežovi radili jedine oni.^[1] Aj z týchto dôvodov sa pápežovi oslabil svetský vplyv. Zomrel 23. februára 1730 v Castel Gandolfo v Pápežskom štáte.

Beatifikačný proces

Beatifikačný proces Benedikta XIII. bol otvorený trikrát. Prvý raz v roku 1755 v Tortone pápežom Benediktom XIV., ale vôbec nepostupoval, a preto ho zastavili.

Druhý raz bol proces otvorený 21. februára 1931 tamtiež, ale kvôli pochybnostiam o etike Niccola Coscia, ktorého tento pápež vymenoval za kardinála bol proces v roku 1940 znova zastavený.

Tretíkrát proces otvorili 17. januára 2004, oficiálne však proces otvorili až na začiatku roku 2012 v rímskej Lateránskej bazilike; proces otvoril kardinál Agostino Vallini. Postulátorom kauzy sa stal Francesco Maria Ricci OP V súčasnosti je Benedikt XIII. titulovaný ako Služobník Boží.^[2]

24. februára 2017 bola ukončená diecézna fáza procesu.^[3]

Referencie

↑ ^a ^b ^c MAXWELL-STUART, P. G.. Papežové: Život a vláda; Od Sv. Petra k Janu Pavlu II.. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1998. ISBN 80-902300-3-2. S. 204 – 205. (po česky)
↑ MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church, Consistory of February 22, 1672 (III): ORSINI, O.P., Vincenzo Maria [online]. [Cit. 2015-09-13]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Inquiry for the Process of Canonisation of the Dominican Pope Benedict XIII [online]. op.org, 2017-02-24, [cit. 2017-08-26]. Dostupné online. Archivované 2017-08-12 z originálu. (po anglicky)

Pozri aj

Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XIII.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benedikt XIII.

Zdroj

CHENEY, David M.. Pope Clement XII; Lorenzo Corsini † [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2015-09-13]. Dostupné online. (po anglicky)

Tento článok týkajúci sa pápežstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Predchodca:
Inocent XIII.

Pápež
Benedikt XIII.
(zoznam)

Nástupca:
Klement XII.

[m-s-papezove-1] MAXWELL-STUART, P. G.. Papežové: Život a vláda; Od Sv. Petra k Janu Pavlu II.. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1998. ISBN 80-902300-3-2. S. 204 – 205. (po česky)

[salv-mir-card-2] MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church, Consistory of February 22, 1672 (III): ORSINI, O.P., Vincenzo Maria [online]. [Cit. 2015-09-13]. Dostupné online. (po anglicky)

[3] Inquiry for the Process of Canonisation of the Dominican Pope Benedict XIII [online]. op.org, 2017-02-24, [cit. 2017-08-26]. Dostupné online. Archivované 2017-08-12 z originálu. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František