Preskočiť na obsah

Karel Halíř

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karel Halíř
Karel Halíř
Karel Halíř
Narodenie1. február 1859
Vrchlabí, Rakúske cisárstvo
Úmrtie21. december 1909 (50 rokov)
Berlín, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karel Halíř

Karel Halíř (* 1. február 1859, Vrchlabí – † 21. december 1909, Berlín) bol český huslista a pedagóg.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje prvé hudobné vzdelanie obdržal od otca[1]. Keď mal osem rokov, nastúpil na Pražské konzervatórium, kde študoval šesť rokov u Antonína Bennewitza (absolvoval v roku 1873). Následne sa presťahoval do Nemecka a na dva roky sa stal žiakom slávneho Josepha Joachima. Od roku 1876 pôsobil ako sólista známeho Bilseho orchestra a rozbehla sa jeho kariéra koncertného majstra: v roku 1879 zastával tuto funkciu v kaliningradskom orchestri, v sezóne 1880 – 1881 v súkromnej kapele baróna Derviza v Nizze-Lugane, následne v mannheimskom dvornom divadle (1881 – 1883), weimarskej dvornej kapele (1883 – 1892) a berlínskej dvornej opere (1893 – 1907)[2].

Jeho hra dosahovala najvyššie kvality, ale nebol virtuózom v pravom slova zmysle. Nepotrpel si na predvádzanie, ale bol poctivým hudobníkom; jeho prednes nebol elektrizujúci, no dokázal nadchnúť svojou intelektuálnou oduševnelosťou a štýlovosťou. Hravo zvládal všetky technické úskalia a vynikal prekrásnou kantilénou. Vo svojej dobe patril medzi najoceňovanejších svetových huslistov[3]. Vo všeobecnosti bol považovaný po Joachimovi za najlepšieho huslistu žijúceho v Nemecku[4]. Práve s Joachimom sa v roku 1884 predstavil na Bachovom festivale v Eisenachu a ich spoločný prednes Bachovho Koncertu pre dvoje huslí vyvolal senzáciu[5]. Preslávil sa aj ako vynikajúci interpret a popularizátor Čajkovského husľového koncertu, keď sa v roku 1886 postaral o jeho nemeckú premiéru[6], za čo si vyslúžil skladateľovu hlbokú úctu[7].

Halíř naďalej s úspechom koncertoval v Európe (napr. Moskva, Petrohrad, Berlín, Paríž, Česko), ale aj v zámorí, keď v sezóne 1896 – 1897 podnikol turné po Spojených štátoch amerických. Známy bol aj premiérovaním ďalších diel: 28. októbra 1899 spoločne s klaviristkou Teresou Carreño zrealizovali v Nemecku európsku premiéru Husľovej sonáty skladateľky Amy Beach[8]. Dňa 19. októbra 1905 predniesol v Berlíne vo svetovej premiére pod dirigentskou taktovkou Richarda Straussa zrevidovanú verziu Sibeliovho husľového koncertu (Koncert pre husle a orchester d-mol, op. 47)[9].

Činný bol aj pedagogicky: od roku 1884 pôsobil na veľkovojvodskej hudobnej škole vo Weimare a v roku 1893 bol vymenovaný za profesora huslí Vysokej hudobnej školy v Berlíne. Ako pedagóg vydal Neue Tonleiterstudien[10]. Medzi jeho najznámejších žiakov patrili Paul von Klenau[11], Karl Krehahn[12] a David Mannes[13].

Joachimovo kvarteto

[upraviť | upraviť zdroj]
Joachimovo kvarteto (zľava doprava: Joseph Joachim, Robert Hausmann, Emanuel Wirth, Karel Halíř)

Od roku 1897 bol ako druhý huslista angažovaný v jednom z najlepších svetových sláčikových kvartet – Joachimovom kvartete[14]. A práve zostava s Halířom (okrem neho Joseph Joachim, Emanuel Wirth a Robert Hausmann) je považovaná v histórii kvarteta za najkvalitnejšiu[15]. Pri koncertoch sedávali v ústálenom usporiadaní: vedľa Joachima violončelista a oproti Joachimovi druhý huslista (Halíř)[16]. V roku 1907 Joachim nebol schopný vykonávať funkciu primária kvôli chorobe, preto dočasne kvarteto viedol Halíř[17]. V tom istom roku Joachim zomrel, a tak Halíř využil nadobudnuté skúsenosti a sformoval vlastné kvarteto v zostave s Gustavom Exnerom, Adolphom Mullerom a Hugom Dechertom, ktoré sa zaradilo medzi špičkové svetové komorné telesá[18]. Ďalší rozvoj Halířovho kvarteta znemožnila predčasná smrť primária. Karel Halíř zomrel v Berlíne vo veku 50 rokov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ EHRLICH, A.: Celebrated Violinists, Past and Present. London: The Strad, 1897, s. 47.
  2. ↑ ŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979, s. 110 – 111.
  3. ↑ LAHEE, H.C.: Famous Violinists of To-day and Yesterday. Boston: L. C. Page & Company, 1899, s. 277 – 278.
  4. ↑ EHRLICH, A.: Celebrated Violinists, Past and Present. London: The Strad, 1897, s. 48.
  5. ↑ HUBBARD, W.L.: The American History and Encyclopedia of Music: Musical Biographies. Part Two. London: Kessinger Publishing, 1910, s. 344.
  6. ↑ BUDIŠ, R.: Housle v proměnách staletí. Praha: Supraphon, 1975, s. 57.
  7. ↑ GREY, T.S.: Richard Wagner and His World. Princeton: Princeton University Press, 2009, s. 470 – 471.
  8. ↑ RADICE, M.A.: Chamber Music: An Essential History. Ann Arbor: The University of Michigan Press, 2012, s. 243.
  9. ↑ TAWASTSTJERNA, E.: Sibelius. Volume I. 1865 – 1905. Los Angeles: University of California Press, 1976, s. 278.
  10. ↑ Československý hudební slovník osob a institucí. Svazek prvý: A-L. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963, s. 393.
  11. ↑ RANDEL, D.M.: The Harvard Biographical Dictionary of Music. London: Harvard University Press, 1996, s. 452.
  12. ↑ FRICK, F.: Kleines Biographisches Lexikon der Violinisten: Vom Anfang des Violinspiels bis zum Beginn des 20. Jahrhunderts. Norderstedt: Books on Demand, 2009, s. 263.
  13. ↑ ROTH, H.: Violin Virtuosos: from Paganini to the 21st Century. Los Angeles: California Classic Books, 1997, s. 270.
  14. ↑ ŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979, s. 111.
  15. ↑ STOWELL, R.: The Cambridge Companion to the String Quartet. Cambridge: Cambridge University Press, 2003, s. 48.
  16. ↑ BORCHARD, B.: Stimme und Geige: Amalie und Joseph Joachim. Wien: Böhlau Verlag, 2007, s. 548.
  17. ↑ Oxford Dictionary of Music. Oxford: Oxford University Press, 2004, s. 374.
  18. ↑ BACHMANN, A.: An Encyclopedia of the Violin. New York: Da Capo Press, 1966, s. 295.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BACHMANN, A.: An Encyclopedia of the Violin. New York: Da Capo Press, 1966.
  • BORCHARD, B.: Stimme und Geige: Amalie und Joseph Joachim. Wien: Böhlau Verlag, 2007.
  • BUDIŠ, R.: Housle v proměnách staletí. Praha: Supraphon, 1975.
  • Československý hudební slovník osob a institucí. Svazek prvý: A-L. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
  • EHRLICH, A.: Celebrated Violinists, Past and Present. London: The Strad, 1897.
  • FRICK, F.: Kleines Biographisches Lexikon der Violinisten: Vom Anfang des Violinspiels bis zum Beginn des 20. Jahrhunderts. Norderstedt: Books on Demand, 2009.
  • GREY, T.S.: Richard Wagner and His World. Princeton: Princeton University Press, 2009.
  • HUBBARD, W.L.: The American History and Encyclopedia of Music: Musical Biographies. Part Two. London: Kessinger Publishing, 1910.
  • LAHEE, H.C.: Famous Violinists of To-day and Yesterday. Boston: L. C. Page & Company, 1899.
  • Oxford Dictionary of Music. Oxford: Oxford University Press, 2004.
  • RADICE, M.A.: Chamber Music: An Essential History. Ann Arbor: The University of Michigan Press, 2012.
  • RANDEL, D.M.: The Harvard Biographical Dictionary of Music. London: Harvard University Press, 1996.
  • ROTH, H.: Violin Virtuosos: from Paganini to the 21st Century. Los Angeles: California Classic Books, 1997.
  • STOWELL, R.: The Cambridge Companion to the String Quartet. Cambridge: Cambridge University Press, 2003.
  • TAWASTSTJERNA, E.: Sibelius. Volume I. 1865-1905. Los Angeles: University of California Press, 1976.
  • ŽÍDEK, F.: Čeští houslisté. Tři století. Praha: Panton, 1979.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karel_Halíř&oldid=7906504“