Ervín Schulhoff
| Ervín Schulhoff | |
| česko-nemecký hudobný skladateľ a klavirista | |
 Ervín Schulhoff a tanečnica Milča Mayerová | |
| Narodenie | 8. jún 1894 Praha, Habsburská monarchia |
|---|---|
| Úmrtie | 18. august 1942 (48 rokov) Wülzburg, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ervín Schulhoff |
Ervín (Erwin) Schulhoff (* 8. jún 1894, Praha[1] – † 18. august 1942, Wülzburg) bol česko-nemecký hudobný skladateľ a klavirista židovského pôvodu. Je otcom českého filmového režiséra Petra Schulhoffa.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ervín Schulhoff pochádzal z nemecky hovoriacej hudobnej rodiny. Po matke bol vnukom husľového virtuóza Heinricha Wolfa (1813 – 1898) a jeho prastrýko bol žiak Václava Jana Tomáška hudobný skladateľ Julius Schulhoff (1825 – 1899). Na pražské konzervatórium bol prijatý už v desiatich rokoch na odporúčanie Antonína Dvořáka a stal sa žiakom Henricha Kaana. Potom pokračoval v štúdiu vo Viedni, Lipsku a v Kolíne nad Rýnom. Medzi jeho učiteľmi bol aj Max Reger. V devätnástich rokoch získal klavírnu cenu Felixa Mendelssohna-Bartholdyho a o päť rokov neskôr aj cenu za kompozíciu.
Za prvej svetovej vojny bojoval v radoch talianskych legionárov. Po vojne žil Schulhoff v rokoch 1919 až 1923 v Nemecku. Vojnová skúsenosť poznačila jeho pohľad na svet i na umenie, v Drážďanoch sa preto pripojil k nemeckej ľavicovej avantgarde a založil so svojimi priateľmi-umelcami skupinu „Werkstatt der Zeit“. Zaujímal sa o expresionizmus a atonality, inicioval koncerty predstavujúce tvorbu Druhej viedenskej školy. Potom sa pridal k berlínskemu dadaistickému hnutiu vedenému maliarmi Georgom Groszom a Ottom Dixom. Z tej doby pochádza tiež silné zaujatie džezom. Inšpirovalo ho aj dielo Igora Stravinského a po jeho vzore používal súčasne postupy impresionizmu, expresionizmu aj neoklasicizmu.
V roku 1923 sa vrátil do Čiech a venoval sa koncertnej činnosti a najmä propagácii najmodernejších skladateľských smerov. Spolupracoval s Aloisom Habom na rozvoji štvrťtónovej hudby. Stal sa klaviristom Československého rozhlasu v Prahe, Brne aj v Ostrave. Spolu s Oldřichom Letfusom vytvoril klavírne duo, ktoré sa zaoberalo prevažne interpretáciou súčasnej hudby. Okrem toho vyučoval na pražskom konzervatóriu skladbu.
Vo svojej tvorbe vychádzal z neskorého impresionizmu a expresionizmu, čoskoro však získala jeho tvorba experimentálny charakter. Jeho diela vynikajú pregnantnými rytmami a zvukovou farebnosťou. Do jeho tvorby sa premietlo aj povojnové opojenie džezom, ktorého prvky preniesol aj do svojich vážnych skladieb. Stal sa významným hosťom festivalov Medzinárodnej spoločnosti pre súdobú hudbu.
V tridsiatych rokoch sa Schulhoff pod vplyvom nastupujúceho nacizmu, ktorý kvôli jeho židovskému pôvodu spôsobil koniec jeho kariéry v Nemecku, stal vášnivým zástancom komunistických ideí. V roku 1932 zhudobnil Komunistický manifest a o rok neskôr odišiel do Sovietskeho zväzu, kde získal čestné občianstvo. S tým súvisí aj prerod umelecký. Odvrhol všetky experimentálne smery a snažil sa o hudbu všeobecne zrozumiteľnú. Výrazom toho je napr. Symfónia slobody z rokov 1940-41.
Neopustil však nikdy džez. V rokoch 1933 až 1935 hral v orchestri Jaroslava Ježka v Oslobodenom divadle v Prahe a až do roku 1939 aj v ostravskom rozhlase. Skomponoval dokonca džezové oratórium H.M.S. Royal Oak (1930) pre rozprávača, džezového speváka, zmiešaný zbor a orchester. Z tohto inšpiratívneho zdroja pochádza jeho zrejme najznámejšia skladba Hot Sonate (1930) pre altový saxofón a klavír.
Po okupácii zvyšku Česka v roku 1939 hodlal Schulhoff emigrovať do Sovietskeho zväzu. Počas čakania na vízum však bol v Prahe zatknutý a deportovaný do koncentračného tábora Wülzburg v Bavorsku, kde 18. augusta 1942 zomrel na tuberkulózu. Jeho dve posledné symfónie (č. 7 a 8), na ktorých začal pracovať vo väzení, zostali nedokončené.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1. Symfónia, op. 50 (1925)
- 2. Symfónia, op. 81 (1932)
- 3. Symfónia, op. 85 (1935)
- 4. Symfónia, op. 88 - Španielska (1936-37)
- 5. Symfónia, op. 89 - À Romain Rolland (1938/ 39)
- 6. Symfónia, op. 94 - Symfónia slobody (1940/ 41)
- 7. Symfónia, op. 98 - Eroica (1941, klavírny skica)
- 8. Symfónia, op. 99 (1942, skica)
- Plamene (opera) libreto: Karel Josef Beneš, 1932
- Bařtipán, hudba k divadelnej hre Molière: Měšťák šlechticem
- Ogelala, (balet)
- H.M.S. Royal Oak (džezové oratórium - 1930)
- Hot Sonate (1930)
- Komunistický manifest, op. 82 (1932)
- 2 klavírne koncerty
- Die Wolkenpumpe - piesňový cyklus na slová Hansa Arpa, Op. 40 (1922)
- Suita pre komorný orchester
- Divertissement pre hoboj, klarinet a fagot
- Sláčikové kvartetá a sláčikový sextet
- Bassnachtigall, tri skladby pre kontrafagot (1922)
- Sonata Erotica, pre trúbku (1919)
- Landschaften - symfónia pre mezosoprán a orchester, op. 26 (1912)
- Menschheit - symfónia pre alt a orchester, op. 28 (1919)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Matričný záznam o narodení a obriezke[nefunkčný odkaz]
- ↑ Petr Schulhoff [online]. Kinobox.cz, [cit. 2017-02-26]. Dostupné online. (po česky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ervín Schulhoff na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ervín Schulhoff
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Josef Bek: Erwin Schulhoff: Leben und Werk (Hamburg, 1994), ISBN 3-928770-27-6
- Josef Bek: Erwin Schulhoff: Musik in Theresienstadt (Berlin, 1991)