Preskočiť na obsah

Focke-Wulf Fw 189

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fw 189 Uhu
Typprieskumné lietadlo
VýrobcaFocke-Wulf Flugzeugbau AG
Prvý letjúl 1938
Zavedenýaugust 1941
Vyradený1945
Charaktervyradený
Hlavný používateľLuftwaffe
Letectvo Maďarskej kráľovskej armády
Slovenské vzdušné zbrane
Vyrobených846

Focke-Wulf Fw 189 Uhu („Výr skalný“) bolo dvojmotorové dvojtrupové prieskumné lietadlo nemeckej výroby používané počas druhej svetovej vojny.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 1937 nemecké Reichsluftfahrtministerium vyhlásilo súťaž na jednomotorové prieskumné lietadlo s dobrým výhľadom z kabíny. Súťaž vyhrala firma Arado, ale firma Focke-Wulf bola poverená vývojom alternatívneho typu s dvomi trupmi, s francúzskymi motormi Argus 410 a zaskleným trupom. Kurt Tank začal práce na prototype v apríli. Na projekte prieskumného lietadla pracovala aj firma Blohm & Voss, ktorej projekt bol ešte viac netradičný. Dr. Richard Vogt vypracoval stroj Bv 141, ktorý mal asymetrický tvar a bol uspôsobený pre let veľmi nízkou rýchlosťou. Tento typ sa však nedostal do sériovej výroby. Do výroby bol napokon prijatý projekt konštruktéra Tanka.

Prvý Fw 189 bol postavený v júli 1939, išlo o stroje cvičnej verzie B, celkovo bolo vyrobených len 13 ks tejto verzie. K jednotkám prišli prvé stroje najvyrábanejšej verzie A až v roku 1941 počas útoku na ZSSR. Existovali viaceré varianty Fw 189A-1 s troma podvariantmi: U-1 bol štandardný, U-2 bol upravený pre púštne podmienky a U-3 boli dva zvlášť upravené stroje pre generálov Kesselringa a Jeschonneka. Verzia Fw 189A-2 mala posilnenú výzbroj na základe skúseností z východného frontu, guľomety MG 15 boli nahradené dvojguľometmi MG 81Z. Druhá cvičná verzia niesla označenie Fw 198A-3. Pre boj proti pozemným cieľom bola najprv vyrobená verzia Fw 189A-4, s lepším pancierovaním, dvoma 20 mm kanónmi MG 151/20 a dvoma guľometmi. Na sklonku vojny Nemci experimentovali aj s bojovou verziou Fw 189C postavenou v prototypoch V1b a V6, ktorá však nikdy nebola sériovo vyrábaná. Stroje sa okrem Nemecka vyrábali aj v okupovanej Francúzskej továrni Bordeaux-Merignac. Spolu s prototypmi bolo postavených 864 ks Fw 189[1].

Bojové nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá jednotka vybavená strojmi Fw 189 bola LG 2. Väčšina strojov bola nasadená nad východným frontom, kde sa k nim dostali aj Slovenské vzdušné zbrane a Letectvo Maďarskej kráľovskej armády. Jedna letka operovala aj v Severnej Afrike. Napriek napohľad chatrnej konštrukcii si tu stroje Fw 189 vyslúžili rešpekt. Vynikali najmä svojou obratnosťou, ktorá ich spolu s veľkou odolnosťou voči poškodeniu robila ťažkým terčom. Nemeckí letci boli na Fw 189 schopní prudkými obratmi vymanévrovať aj inak celkom obratné sovietske stíhačky. Sovietske vojská prezývali Fw 189 rama (rám).

Jeden Fw 189 operoval aj v rámci Kombinovanej letky počas SNP, kde slúžil na navádzanie povstaleckých stíhačov Bf 109G-6.

Dodnes sa zachoval len jeden exemplár Focke-Wulfu Fw 189, ktorý bol nájdený poškodený v lesnatej oblasti severného Ruska, kde bol zostrelený 4. mája 1943. V roku 1992 bol predaný do Spojeného kráľovstva, kde bol zreštaurovaný a od roku 1996 aj opäť letuschopný.

Špecifikácia (Fw 189)

[upraviť | upraviť zdroj]

Popis konštrukcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Focke-Wulf Fw 189 bol dvojmotorový samonosný jednoplošník pre trojčlennú posádku. Kovová kostra krídel bola, pevných chvostových plôch, trupovej gondoly a trupových nosníkov bola potiahnutá duralom, kovová kostra pohyblivých chvostových plátnom. Krycie plechy boli rovnako duralové. Radové motory boli poháňané dvojlistovými nastaviteľnými vrtuľami. Podvozok bol zaťahovací, hlavné podvozkové nohy do trupových nosníkov, zadné koleso do vodorovnej chvostovej plochy.

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
Fw-189A-1
  • Posádka: 3
  • Dĺžka: 12,03 m
  • Rozpätie: 18,4 m
  • Výška: 3,7 m
  • Nosná plocha: 38 m²
  • Hmotnosť (prázdne): 2 680 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 3 950 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × radový motor Argus As 410, 350 kW (465 hp)
  • Maximálna rýchlosť: 357 km/h vo výške 2 600 m
  • Cestovná rýchlosť: 315 km/h
  • Bojový dolet: 670 km
  • Dostup: 7 300 m
  • Stúpavosť: 8,3 m/s
  • Plošné zaťaženie: 103,9 kg/m²
  • Pomer výkon/hmotnosť: 0,177 kW/kg
  • 2 × pevný guľomet MG 17 kalibru 7,92 mm v krídlach
  • 1 × pohyblivý guľomet MG 15 kalibru 7,92 mm v zadnej spodnej časti zasklenej kabíny
  • 1 × pohyblivý guľomet MG 15 kalibru 7,92 mm v prednej časti (nebol vo všetkých strojoch)
    • neskoršia verzia A-2 mala pohyblivé guľomety MG 15 nahradené dvojguľometmi guľometmi MG 81Z
  • 4 × 50 kg bomby

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Chris Bishop – The Encyclopedia of Weapons of World War II ISBN 0-7607-1022-8, Barnes & Noble, Inc., Londýn, 1998, s. 429

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]