Franz Anton Pilgram
Franz Anton Pilgram | |
rakúsky barokový architekt | |
Narodenie | 7. jún 1699 Feldkirchen in Kärnten |
---|---|
Úmrtie | 28. október 1761 (62 rokov) Viedeň |
Odkazy | |
Commons | Franz Anton Pilgram |
Franz Anton Pilgram (* 7. jún 1699, Feldkirchen in Kärnten – † 28. október 1761, Viedeň) bol významný rakúsky barokový architekt, ktorý sa preslávil ako staviteľ kláštorov a chrámov na území bývalej Habsburskej monarchie. Pre jeho diela je charakteristická slohová čistota, kvalita a vyváženosť architektonických aj výtvarných zložiek.
Začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Učňovské roky Pilgram prežil v stavebnej dielni svojho strýka Franza Jänggla a ako spoločník s ním pracoval v Göttweigu a Heiligenkreuzi. Po jeho smrti v roku 1734 sa osamostatnil. Počas študijnej cesty v Taliansku sa zoznámil s dielami Francesca Borrominiho, Pietra Cortonu a Carla Rainaldiho. V roku 1727 ho prijali za majstra viedenského murárskeho a kamenárskeho cechu a v roku 1731 sa stal dolnorakúskym krajinským stavebným majstrom. Jeho úspešná kariéra vpadla do časov generačnej a národnostnej zmeny, keď sa začali presadzovať domáci rakúski majstri na úkor dovtedy dominujúcich talianskych architektov a staviteľov.
„Kirchenbaumeister“
[upraviť | upraviť zdroj]Pilgram bol predovšetkým stavebným podnikateľom, praktikom. Vďaka svojim schopnostiam sa z meštianskeho stavebného majstra vypracoval na samostatného architekta a projektanta stavieb. Žiadaný, spoľahlivý a profesionálne zdatný „Kirchenbaumeister“ (nem. staviteľ chrámov) sa osvedčil v službách cirkevnej aristokracie, opátov a biskupov, ktorí ho angažovali ako architekta, stavebného majstra, technika a dekoratéra (navrhoval aj zariadenie – oltáre, kazateľnice, organové empory). Navrhol, resp. realizoval asi tridsať kostolov a kláštorov v bývalej Habsburskej monarchii. Ovplyvnil ho Johann Lukas von Hildebrandt, s ktorým sa stretol pri prestavbe benediktínskeho opátstva v Göttweigu (1726 – 1746). Pre cisterciánov pracoval v Szentgotthárde (1728 – 1755) a Heiligenkreuzi (1729 – 1755), pre premonštrátov v Louke a Jasove (1750 – 1766), pre alžbetínky v Bratislave (1739 – 1743), Viedni a Linci, vypracoval plány a viedol výstavbu kamaldulského kláštora v Majku (1734 – 1761) podľa vzoru kamaldulského kláštora v Nitre (Domenico Martinelli).
Pilgram a Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Pilgram je autorom niekoľkých reprezentatívnych stavieb, ktorými na územie Slovenska priniesol prvky rímskeho radikálneho baroka formovaného rakúskym umeleckým prostredím. Vďaka mecenášskym a investičným aktivitám ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho sa v roku 1739 mohla začať pod Pilgramovým vedením realizácia kláštora alžbetínok s Kostolom sv. Alžbety na severovýchodnom predmestí Bratislavy. Pilgram sa tu predstavil ako syntetizujúci eklektik bravúrne komponujúci architektúru s kvalitnou výtvarnou výzdobou Paula Trogera a Ľudovíta Godeho. Podarilo sa mu tak vytvoriť jeden z najvýznamnejších barokových kostolných interiérov na Slovensku. V exteriéri kostola zasa využil prostriedky dynamického baroka vo zvlnenom motíve jednovežovej fasády s uplatnením sochárskej výzdoby. V Bratislave sa Pilgramovi pripisujú ďalšie stavby, zatiaľ však archívne nedoložené: dokončenie Kostola sv. Trojice s budovou fary na západnom predmestí Bratislavy (po smrti Franza Jänggla) či prestavba veže Starej radnice.
Významnou Pilgramovou zákazkou bola aj obnova biskupskej Katedrály sv. Emeráma v Nitre, poškodenej v roku 1745. Nadviazal tu na dve predchádzajúce barokizácie kostola od dodnes neznámych autorov (1622 – 1642, 1710 – 1736). V katedrále s priestorovou hierarchizáciou hmôt boli zo statických dôvodov obnovené iba zadné klenby lode, hoci Pilgram vyhotovil pre nitrianskeho biskupa návrh celkovej revitalizácie horného kostola katedrály. Pilgramovi sa pripisuje aj spolupráca s rakúskym sochárom Martinom Vögerlem na mariánskom morovom stĺpe v Nitre (1750) a pre Eszterházyovcov vybudovaná Kaplnka Bolestnej Panny Márie v Galante (1741), asanovaná v roku 1962.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Bratislava (SVK), Kostol a kláštor svätej Alžbety
- Bratislava (SVK), Kostol sv. Trojice
- Bratislava (SVK), Stará radnica
- Fertőrákos (HUN), kaštieľ
- Furth bei Göttweig (AUT), benediktínsky kláštor Göttweig
- Galanta (SVK), Kaplnka Bolestnej Panny Márie
- Heiligenkreuz (AUT), cisterciánsky kláštor, kalvária
- Jasov (SVK), premonštrátsky kláštor
- Linec (AUT), alžbetínsky kláštor
- Majk (HUN), kamaldulský kláštor
- Nitra (SVK), Bazilika svätého Emeráma
- Nitra (SVK), Mariánsky morový stĺp
- Riegersburg (AUT), kaštieľ
- Szentgotthárd (HUN), cisterciánsky kláštor
- Viedeň (AUT), palác Rottal
- Znojmo (CZE), premonštrátsky kláštor Louka
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Architektúra na Slovensku: Stručné dejiny. 1. vyd. Bratislava: Slovart 2005. 184 s. (re: 92 – 93).