Gestapo
Gestapo alebo plným menom Geheime Staatspolizei [gehajme štátspolicaj] (doslovne po slovensky: Tajná štátna polícia) bola nacistická inštitúcia vytvorená ako nástroj teroru, na prenasledovanie odporcov nacizmu. Založil ju Hermann Göring v Berlíne 26. apríla 1933. V rámci reorganizácií nacistických represných zložiek bola v roku 1939 postupne začlenená do Reichssicherheitshauptamtu (RSHA), kde tvorila jeho Úrad VI. Reorganizácia nijako neznížila jeho veľký význam v priebehu vojny, mala však za následok mierny zmätok v kompetenciách a duplicitné zameranie s inými podobne zameranými službami (napr. Abwehrom).[1]
V roku 1946 bola v Norimberskom procese uznaná za vinnú ako zločinecká organizácia.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) sa vo voľbách 14. septembra 1930 stala druhou najsilnejšou nemeckou politickou stranou. Tento výsledok umožnil prvý krát vodcom NSDAP dostať sa do vedenia štátu. H. Göring sa stal ministrom vnútra Pruska. Z tejto pozície sa rozhodol zmeniť pruskú políciu, na stranícky riadenú a s oprávnením uskutočňovať tajné (geheime) operácie.
Göring v sebe neustále živil víziu ohrozenia Nemecka ľavicovou revolúciou, ktorá by si za vzor zobrala revolúciu v Rusku v roku 1917. Dospel k záveru, že úrad 1A, ktorý sa staral o bezpečnosť štátu, musí byť nutne zrekonštruovaný. Hlavnú úlohu pri reorganizácii úradu mal zohrať Rudolf Diels. Göring musel čeliť rade obmedzení, na druhej strane mu však bol podriadený hlavný stan polície v Berlíne, ktorý disponoval rozsiahlou kartotékou so starostlivo vedenými zložkami, ktoré sa týkali rôznych osobností. S využitím informácií z tohto zdroja Göring bezodkladne začal krutú čistku. Začal v radoch samotnej pruskej polície. Dôstojníci z doby starej republiky boli odvolávaní zo svojich postov, aby na ich miesta nastúpili nacisti. Hlavná kampaň výsluchov a teroru však podľa očakávania bola namierená proti komunistom.[2]
26. apríla 1933 Göring svojim výnosom vytvoril Geheime Staats Polizeiamt, ktorý bol neskôr premenovaný na Geheime Staatspolizei. Nástup Gestapa ako oficiálneho štátneho orgánu na scénu hitlerovského Nemecka výstižne vyjadril britský novinár Douglas Reed. Napísal, že "keď sa Nemecko prebudilo do novej doby, už neplatila zásada nedotknuteľnosti obydlia. Ľudia mohli byť zatknutí a ich dom bol zabavený tajnými policajtmi v civile. Možnosť dovolania sa pomoci na polícii neexistovala, občania mohli byť bez časového obmedzenia držaní vo väzbe bez vydania súdneho rozhodnutia. Súkromný majetok mohol byť zabavený, súkromná slovná, či písomná komunikácia podliehala kontrole. Občania sa nemohli otvorene zhovárať s inými ľuďmi rovnakých záujmov, nemecké noviny už dávno nevyjadrovali slobodné názory." Toto líčenie postihuje najväčšie zmeny, ku ktorým došlo v marci 1933 po voľbách, v ktorých navzdory atmosfére teroru a represii nacisti nezískali absolútnu väčšinu (43,9 % hlasov), mohli však počítať s podporou Čierno-bielo-červenej Bojového frontu (získal 8 % hlasov).[3] Moc Gestapa, ktorá sa dovtedy sústredila v Berlíne, sa rozšírila do všetkých policajných útvarov Pruska. Napriek tomu, že sa zdalo, že komunisti sú umlčaní, Göring bez prestávky pracoval na rozširovaní svojho impéria.[4]
Šéfovia Gestapa
[upraviť | upraviť zdroj]- Rudolf Diels 1933 - 1934
- Heinrich Himmler 1933 - 1936
- Reinhard Heydrich 1936 - 1939
- Heinrich Müller 1939 - 1945
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Axelrod, A. (editor), 2007, Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, s. 389 - 390
- ↑ Butler 2015, s. 21
- ↑ Butler 2015, s. 22
- ↑ Butler 2015, s. 23
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Butler, Rupert (2015) (čeština), Gestapo, Praha: Svojtka&Co, ISBN 978-80-256-1778-6
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gestapo