Preskočiť na obsah

Lockheed AC-130

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
AC-130 Spectre/Spooky/Stinger II/Ghostrider

AC-130H 16. letky špeciálnych operácií Vzdušných síl USA
Typbojové lietadlo pre priamu podporu pozemných jednotiek
VýrobcaLockheed/Lockheed Martin a Boeing
Prvý let1967
Zavedený1968
VyradenýAC-130A: 1995
AC-130H: 2015
Charakterv službe
Hlavný používateľUnited States Air Force
Vyrobených47
Cena za kusAC-130J: 115 miliónov USD (2016)

AC-130 je turbovrtuľové bojové lietadlo, určené pre priamu leteckú podporu a ozbrojený prieskum.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]
AC-130A Spectre
AC-130H Spectre
AC-130H nad základňou Hurlburt Field
Spodný pohľad na AC-130U Spooky

Rodina lietadiel AC-130 vychádza konštrukčne z lietadla Lockheed C-130 Hercules. Prvé z ozbrojených transportných lietadiel, označovaných ako gunshipy, vzniklo úpravou stroja C-130A v rámci programu Project Gunship II. Testovanie prototypu JC-130A s číselným označením 54-1626 začalo v roku 1967 na základni Eglin na Floride a pokračovalo v juhovýchodnej Ázii. Lietadlo Hercules bolo vyzbrojené štyrmi guľometmi General Electric XMU-470 kalibru 7,62 mm, štyrmi kanónmi General Electric M61 Vulcan kalibru 20 mm, analógovým počítačom riadenia paľby, zariadením na nočné pozorovanie, palubným počítačom Starlite Scope a 20 kW svetlometom. V nasledujúcom roku vzniklo ešte sedem lietadiel JC-130A. Od prvého prototypu sa však líšili pridaním infračerveného senzora AN/AAD-4 od spoločnosti Texas Instruments, počítačom riadenia paľby od firmy Singer-General Precision a indikátorom pohybujúcich sa objektov od Texas Instruments. Tieto lietadlá boli už koncom roka 1968 nasadené do juhovýchodnej Ázie. Stroje získali čierny náter a označenie "Plain Janes", čo ich odlišovalo od neskorších AC-130A z programov "Surprise Package" a "Pave Pronto".

Ešte väčší úspech ako "Plain Janes" zožal gunship v prevedení "Surprise Package", hoci touto úpravou prešlo len jedno lietadlo. To získalo namiesto zadnej dvojice 20 mm kanónov Vulcan dva kanóny Bofors kalibru 40 mm, televíznu kameru (LLLTV) ASQ-145 od spoločnosti General Electric, laserový značkovač a diaľkomer Konrad AVQ-18 a taktiež nový digitálny počítač riadenia paľby Ayk-9.

Úspešný gunship AC-130A z prevedení "Surprise Package" slúžil ako základ, z ktorého vychádzali stroje "Pave Pronto". Na tento štandard bolo upravených desať lietadiel, ktoré sa odlišovali od predchádzajúcej verzie len senzorom AN/ASD-5 Black Crow. Tento senzor dokázal zachytiť elektronické emisie zapaľovania motorov z ruských kamiónov a určiť smer, z ktorého sa šíria. Na základe toho dokázal operátor naviesť AC-130A do oblasti, kde sa nachádzal konvoj ruských nákladných automobilov.

Program vývoja gunshipov pokračoval verziou AC-130E Spectre, ktorá vznikla prerobením Herculesu s predĺženým doletom C-130E. Do tohto štandardu bolo upravených jedenásť lietadiel, ktoré rovnaké vybavenie a výzbroj ako "Pave Pronto" AC-130A. Prvý stroj dorazil do juhovýchodnej Ázie v októbri 1971.

Začiatkom roku 1973 bolo desať gunshipov AC-130E zmodernizovaných na štandard AC-130H. Lietadlá dostali nový motor Allison T56-A-15, najnovšie vybavenie pre rádiové spojenie a modernú avioniku. Zároveň získali schopnosť tankovať počas letu, boli vybavené prostriedkami elektronických protiopatrení a k výzbroji pribudla 105 mm húfnica.

V roku 1986 bol spustený program vývoja nového gunshipu, označeného ako AC-130U Spooky II, ktorý vstúpil do služby v roku 1995. Spoločnosť Lockheed dodala trinásť nových lietadiel Hercules C-130H, ktoré boli vybavené vylepšenou avionikou, výzbrojou, senzormi a protiopatreniami. Súčasťou nového vybavenia je radar Hughes APG-180, systém elektronických protiopatrení ALQ-172, radarový varovný prijímač ALR-56 a inračervený varovný prijímač AAR-44, prepojený s výmetnicami klamných cieľov ALE-40. Navigáciu lietadla zabezpečuje inerciálny navigačný systém a družicový navigačný systém (GPS). Výzbroj pozostáva z jedného kanónu GAU-12 kalibru 25 mm (s kadenciou 1800 rán za minútu), jedného kanónu L60 Bofors kalibru 40 mm (s voliteľnou rýchlosťou streľby - jednotlivé výstrely alebo 120 rán za minútu) a jednej húfnice M102 kalibru 105 mm (6 až 10 rán za minútu).[1]

Vzhľadom k nedostatočnému počtu lietadiel AC-130H/AC-130U a k potrebe navýšiť tieto stavy vzniká v máji 2012 AC-130W Stinger II. Tento nový variant je výsledkom úpravy dvanástich lietadiel špeciálneho určenia MC-130W Dragon Spears. Hlavným cieľom amerického letectva bolo získať lietadlá so schopnosťou viesť presné protizemné útoky, bez potreby nakúpiť úplne nové stroje. Hlavňovú výzbroj predstavuje kanón GAU-23/A kalibru 30 mm, pripevnený naľavo v prednej časti trupu lietadla. Schopnosť presne zasahovať pozemné ciele umožňuje výzbroj, nesená na vonkajších závesníkoch pod krídlami. Ide o riadené strely AGM-114 Hellfire a presne navádzané bomby GBU-39. Lietadlo môže byť navyše vyzbrojené desiatimi protizemnými strelami AGM-176 "Griffin". Tie sú vystreľované zo zariadenia nazývaného "Gunslinger" (v preklade “pištoľník”), ktoré sa vysunie pri otvorení zadnej rampy.[2]

Posledný variant AC-130J Ghostrider je hornoplošník dlhý 29,3 m s rozpätím krídel 39,7 m. Pohon lietadla zabezpečujú štyri turbovrtuľové motory Rolls-Royce AE 2100D3, každý s výkonom 3410 kW. Vo výške 6 700 m dokáže AC-130J letieť maximálnou rýchlosťou 670 km/h. Dolet stroja bez tankovania počas letu je 4 828 km. S užitočným zaťažením 19 ton má lietadlo maximálny dostup 8 534 m. Základnú výzbroj lietadla tvorí kanón kalibru 30 mm GAU-23/A a húfnica kalibru 105 mm M102. Riadená výzbroj je zastúpená bombami GBU-39 a protizemnými strelami AGM-176 "Griffin". Uvažovalo sa aj o integrácii riadených bômb GBU-44 "Viper Strike", ale táto možnosť bola z dôvodu vyšších nákladov a nižšej spoľahlivosti zamietnutá.[3] Lietadlá AC-130J sú vybavené radarovým výstražným prijímačom AN/ALR-56M, protiraketovým varovným systémom AN/AAR-47(V)2 a systémom protiopatrení AN/ALE-47, ktorý po zistení hrozby automaticky aktivuje výmetnice klamných cieľov.[4]

Operačné nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna vo Vietname

[upraviť | upraviť zdroj]

Prototyp AC-130A bol poslaný na prvé bojové misie vo februári 1968, keď začal lietať nad územím Vietnamu. V období od februára do novembra 1968 zničil 228 nepriateľských nákladných automobilov a 133 ďalších poškodil.

Do jari roku 1969 už lietalo v juhovýchodnej Ázii šesť strojov AC-130A Spectre. V decembri toho istého roku k nim pribudol novo upravený gunship v štandarde „Surprise Package“. Toto jediné lietadlo zničilo počas svojho 38-dňového skúšobného nasadenia 178 kamiónov a ďalších 63 poškodilo. Navyše, zaútočilo na tri stanovištia protivzdušnej obrany, pričom jedno z nich úplne zničilo a ďalšie dve poškodilo masívnymi explóziami.

Od októbra 1970 do januára 1971 bolo nasadených v juhovýchodnej Ázii sedem strojov vo verzii AC-130E.

V priebehu kampane, trvajúcej od roku 1971 do roku 1972, zničili gunshipy viac ako 10000 nepriateľských vozidiel a 223 plavidiel. Vďaka blízkej leteckej podpore, ktorú poskytli pozemným jednotkám, zachránili životy tisíckam vojakov. Prímerím z januára 1973 sa skončili bojové operácie AC-130 vo Vietname a Laose. Posledná bojová misia týchto lietadiel v Kambodži sa uskutočnila 15. augusta 1973.[5]

Vojna v Perzskom zálive

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas operácií Desert Shield a Desert Storm poskytovali stroje AC-130, podobne ako v minulosti, priamu leteckú podporu pozemným jednotkám. K prvému nasadeniu došlo 29. januára 1991 počas bitky o mesto Chafdží, keď jedno z týchto lietadiel pomohlo zastaviť irackú obrnenú kolónu. O deň neskôr ďalšie tri AC-130 zaútočili na iracké kolóny, ktoré sa snažili posilniť pozície irackej armády severne od mesta Chafdží. Dňa 31. januára 1991 v skorých ranných hodinách bol jeden zo strojov AC-130H zostrelený raketou z prenosného kompletu Strela-2. Pri incidente zahynulo všetkých štrnásť členov posádky.[6]

Vojna v Kosove

[upraviť | upraviť zdroj]

Od marca do júna 1999 prebiehalo na území dnešného Kosova bombardovanie jednotiek Juhoslovanskej zväzovej republiky vzdušnými silami NATO (Operácia Spojenecká sila - Operation Allied Force). Od 20. mája začali nízko nad Kosovom lietať aj piloti strojov AC-130 "Spectre", v snahe urýchliť zničenie juhoslovanských pozemných jednotiek, tankov a delostrelectva. Lietadlá AC-130 boli nasadené iba v “bezpečných” oblastiach, kde nebola potvrdená prevádzkyschopná raketová protivzdušná obrana protivníka. Presný počet misií, ktorých sa AC-130 v Kosove zúčastnili, nie je známy. Údajne však boli na operácie v tejto oblasti vyčlenené tri stroje verzií AC-130H a AC-130U.[7]

Vojna v Afganistane

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 15. októbra 2001 začali v Afganistane v rámci operácie Trvalá sloboda (Operation Enduring Freedom) pôsobiť gunshipy AC-130H/U. Spolu s lietadlami B-1, B-2, B-52, F-15E a F-16 útočili na pozície Tálibánu a organizácie Al-Kaidá.[8] Popri intentívnom bombardovaní podzemných bunkrov a tunelov poskytovali tiež blízku palebnú podporu špeciálnym jednotkám.[9]

S nasadením AC-130 v Afganistane súvisí aj tragický incident z 3. októbra 2015, keď toto lietadlo omylom bombardovalo nemocnicu Lekárov bez hraníc v Kunduze. Piloti AC-130 si zmýlili nemocnicu so základňou Talibanu a uskutočnili na budovu päť náletov v trvaní jeden a pol hodiny. Výsledkom bola smrť 42 lekárov a pacientov.[10]

Intervencia v Sýrii proti Islamskému štátu

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 15. novembra 2015 zničili americké vzdušné sily 116 kamiónov, ktoré využívala extrémistická skupina Islamský štát na pašovanie ropy. Na konvoj zaútočili štyri bojové lietadlá A-10 a dve AC-130 blízko mesta Deir ez-Zur v Sýrii. Stroje A-10 zhodili počas náletu asi dva tucty 227 kg bômb, zatiaľ čo gunshipy ostreľovali kolónu svojimi 30 mm a 105 mm kanónmi.[11]

Varianty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • AC-130A Spectre (Plain Janes, Surprise Package, Pave Pronto)
  • AC-130E Spectre
  • AC-130H Spectre
  • AC-130U Spooky II
  • AC-130W Stinger II
  • AC-130J Ghostrider

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

USA Spojené štáty

United States Air Force k januáru 2016 disponovali 17 strojmi AC-130U, 12 kusmi AC-130W a 1 lietadlom vo verzii AC-130J.

Špecifikácie (AC-130W Stinger II / AC-130J Ghostrider)

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 13
  • Dĺžka: 29,3 m
  • Rozpätie: 39,7 m
  • Výška: 11,9 m
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 74 389 kg
  • Pohonná jednotka: 4× turbovrtuľový motor Rolls-Royce AE 2100D3, každý s výkonom 3410 kW[12]

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Maximálna rýchlosť: 670 km/h vo výške 6 700 m
  • Dolet: 4 828 km
  • Dostup: 8 534 m s užitočným zaťažením 19 ton

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Lockheed AC-130
  2. ↑ The U.S. Air Force's New AC-130 Gunships Are Really Bomb Trucks
  3. ↑ USSOCOM selects Small Glide Munition for 'immediate combat requirement'
  4. ↑ AC-130J Ghostrider Aircraft, United States of America
  5. ↑ The AC-130 Gunship and the Vietnam War [online]. [Cit. 2016-11-15]. Dostupné online. Archivované 2016-10-10 z originálu.
  6. ↑ AC130 Spectre gunship [online]. [Cit. 2016-11-15]. Dostupné online. Archivované 2016-11-16 z originálu.
  7. ↑ Air War Joined by Low-Flying 'Spectre'
  8. ↑ Operation Enduring Freedom - Operations
  9. ↑ TUCKER, Spencer C.. U.S. Conflicts in the 21st Century: Afghanistan War, Iraq War, and the War on terror. [s.l.] : ABC-CLIO, 2015. ISBN 978-1-4408-3878-1. S. 285. (Anglický)
  10. ↑ Kunduz hospital attack: MSF's questions remain as US military seeks no charges
  11. ↑ U.S. Warplanes Strike ISIS Oil Trucks in Syria
  12. ↑ AE 2100
  13. ↑ AC-130J Ghostrider
Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lockheed_AC-130&oldid=7890860“