Múzeum kniežat Czartoryských
Múzeum kniežat Czartoryských | |
Základné údaje | |
---|---|
Adresa | ul. Pijarska 15, 31-015 Krakov, Poľsko |
Rok založenia | 1878 |
Typ | národné múzeum, umelecko-historické múzeum |
Ďalšie odkazy | |
Web | mnk.pl/oddzial/mnk-muzeum-czartoryskich |
Commons | Múzeum kniežat Czartoryských |
Múzeum kniežat Czartoryských (poľ. Múzeum Książąt Czartoryskich) je historicko-umelecké múzeum v poľskom meste Krakov, založené roku 1878. Pôvodne súkromné, od roku 2016 štátne múzeum je nasledovníkom najstaršieho poľského múzea vôbec, založeného na začiatku 19. storočia. Sídli v troch historických budovách v centre mesta.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Jadro súčasných múzejných zbierok vytvorila v rokoch 1796 – 1801 veľká poľská vlastenka, kňažná Izabela Czartoryska, na svojom panstve v Puławách, kde v zámockom parku nechala vybudovať Sibylinu svätyňu, zvanú tiež Svätyňa pamäti. Chcela zozbieraním rôznych pamiatok na význačné osobnosti poľských dejín prispieť k povzneseniu národného ducha po tragickom druhom a treťom delení Poľska. Ďalšie cenné kusy, najmä obrazy talianskych renesančných majstrov a rímske starožitnosti, pridal do múzea jej syn Adam Jerzy, známy politik a diplomat. Puławské zbierky boli čiastočne zničené, resp. rozkradnuté počas novembrového povstania v roku 1830 a následnej konfiškácii majetku Czartoryských ruskými úradmi. Väčšina však bola zachránená a už vopred evakuovaná do Paríža, kde bola uložená v rodinnom paláci Hôtel Lambert, stredisku poľských exulantov vo Francúzsku.
V roku 1870 sa knieža Władysław Czartoryski, Izabelin vnuk, rozhodol presunúť zbierku do Krakova – vtedy spadajúceho do Rakúsko-Uhorska – kam dorazila v roku 1876. Múzeum potom oficiálne vzniklo o dva roky neskôr a zostalo na svojom mieste dodnes. Bolo postupne rozširované o domáce aj zahraničné umelecké diela, knihy a rôzne artefakty pamiatkovej hodnoty, takže nakoniec má asi štvrť milióna zbierkových položiek.
Počas druhej svetovej vojny Nemci z múzea ukradli 844 obrazov, okrem iného z dielne Rafaela Santiho, ktoré neboli dodnes nájdené.
Múzeum v roku 1991 Vrchný súd vrátil v reštitúciách princovi Adamovi Karolovi Czartoryskému, ktorý vzápätí založil Nadáciu kniežat Czartoryských, ktorá sa o zbierky starala a propagovala ich aj na výstavách v zahraničí. Nakoniec roku 2016 zbierky a budovu múzea nadácia predala poľskému štátu za 100 miliónov eur, čo predstavovalo len asi 5 % odhadovanej trhovej hodnoty a iba 1/10 toho, čo za to štát bol ochotný zaplatiť.[2] Dohoda tiež previedla na poľský štát práva na akékoľvek budúce nároky na umelecké diela, ktoré boli ulúpené nacistami. Múzeum bolo následne prevedené do správy Národného múzea v Krakove.
V rokoch 2010 – 2019 prebiehala rozsiahla rekonštrukcia.
Múzejné zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]Najcennejším exponátom múzea je jeden z najznámejších obrazov Leonarda da Vinciho Dáma s hranostajom, zakúpený roku 1798. Múzeum má v zbierke aj ďalšie významné výtvarné diela autorov ako sú napr. Rembrandt, Hans Holbein mladší, Jacob Jordaens, Luca Giordano, Pieter Brueghel mladší, Dieric Bouts, Joos van Cleve, Lorenzo Lotto, Lucas Cranach mladší, Lorenzo Monaco, Andrea Mantegna, Alessandro Magnasco alebo Majster ženských polopostáv.
Avšak múzeum sa nesústreďuje len na výtvarné diela, v jeho zbierkach je mnoho ďalších artefaktov: trofeje z bitiek poľských vojsk, relikvie svätých, kreslo Williama Shakespeara, výzdoba z katedrály sv. Stanislava a Václava na Wawelskom hrade, vzácne tapisérie, zbrane, etruské, grécke, rímske a egyptské starožitnosti, historické knihy (najmä zo zbierky brabantského vojvodu, ktorú sa podarilo Izabele Czartoryskej zakúpiť, a z archívu Stanislava II. Augusta.
Knižnica obsahuje 224 576 položiek, vrátane 70 009 kníh vydaných pred rokom 1800, 13 552 rukopisov a 333 prvotlačí.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Etruský sarkofág
-
anonym (Limoges), Tabuľka s obrazom svätého Benedikta, 13. storočie
-
Carlo Crivelli, svätý Anton a svätá Lucia, cca 1470
-
Dieric Bouts, Zvestovanie Panne Márii,
-
Andrea Mantegna, Judita, cca 1495
-
Vincenzo Catena, Madonna s dieťaťom, cca 1510
-
Jan Mostaert, Portrét dvorana, cca 1520
-
Hans Holbein mladší, Portrét muža, cca 1530
-
Antonis Mor, Portrét Alfonsa d'Avalosa
-
François Clouet, Takzvaný „Don Juan“, 50. roky 16. storočia
-
Jacob Jordaens, Satyr navštevuje sedliaka, 20. roky 17. storočia
-
Hubert Robert, Villa Aldobrandini, 1762
-
Jean-Pierre Norblin de La Gourdaine, Hry na ľade v Powązki, 1782
-
Jan Matejko, Polonia – Rok 1863, 1864
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Czartoryski Museum - Opening hours, price and location. www.introducingkrakow.com. Dostupné online [cit. 2023-10-21]. (po anglicky)
- ↑ Polsko koupilo knížecí sbírku umění za 100 milionů eur, získalo da Vinciho slavnou Dámu s hranostajem. Hospodářské noviny (HN.cz). Dostupné online [cit. 2023-10-21]. (po česky)
Iné projetky
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Múzeum kniežat Czartoryských
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Muzeum knížat Czartoryských na českej Wikipédii a Czartoryski Museum na anglickej Wikipédii.
- Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Muzeum Książąt Czartoryskich w Krakowie zverejneného na poľskej Wikipédii.