Organisation der ehemaligen SS-Angehörigen

Organisation der ehemaligen SS-Angehörigen ("Organizácia bývalých príslušníkov SS"), skr. ODESSA, je tajná organizácia pomáhajúca bývalým nacistom uniknúť justícii.

Vznik ODESSA

V roku 1944 bolo jasné, že Nemecko už nemôže zvrátiť priebeh 2.svetovej vojny. Mnoho Nemcov predpokladalo porážku a preto sa začali pripravovať plány pre tento možný prípad. Dňa 10. augusta 1944 sa v hoteli Maison Rouge v Štrasburgu stretli nemeckí priemyselníci a bankári (uhoľný magnát Emil Kirdorf, majiteľ IG Farben Georg von Schnitzler, oceliarsky magnát Gustav Krupp von Bohlen und Halbach, bankár Kurt von Schroeder a ďalší), aby pripravili plán na zabezpečenie bezpečnej budúcnosti pre nacistov. Zhodli sa na tom, že ich majetok by mohol ľahko skončiť v rukách rýchlo postupujúceho nepriateľa a oni by mohli byť postavení pre súd za vojnové zločiny. Preto sa rozhodli hľadať bezpečné útočiská mimo Nemecka, kde by spojenecká justícia nemala dosah. Výsledkom tohto stretnutia bol vznik dobre financovaného a organizovaného tajného spolku Organisation der ehemaligen SS-Angehörigen (ODESSA).

Činnosť ODESSA

Postupne organizácia ODESSA vybudovala veľkú a spoľahlivú sieť a začala pracovať. Boli zmapované cesty a nadviazané spoľahlivé kontakty. Významní nacisti boli tajne odvedení z Nemecka a začali žiť pod falošnými menami v zahraničí. Len hŕstka vysoko postavených nacistických predstaviteľov bola na konci vojny postavená pred súd. Mnohí, ktorí boli zodpovední za vojnové zločiny, unikli za pomoci organizácie ODESSA.

Tajná sieť nazývaná „Die Spinne“ (slov. Pavúk) poskytovala falošné doklady, pasy, bezpečné úkryty a kontakty, ktoré pomáhali prevádzať vojnových zločincov cez nestrážené švajčiarske hranice. Cez Švajčiarsko sa rýchlo presúvali do Talianska po takzvanej „kláštornej ceste“. V Taliansku boli utečenci už mimo nebezpečenstva a mohli sa vytratiť do celého sveta.

S pomocou organizácie ODESSA unikol z Nemecka aj jeden z najznámejších nacistov Adolf Eichmann, ktorého v roku 1960 vypátrala v Buenos Aires izraelská tajná služba Mossad a v rozpore s medzinárodným právom uniesla do Izraela, kde bol postavený pred súd za vojnové zločiny.

Simon Wiesenthal a ODESSA

O existencii organizácie ODESSA sa známy "lovec nacistov" Simon Wiesenthal dozvedel náhodou od bývalého člena nemeckej kontrašpionáže, s ktorým sa rozprával počas Norimberského procesu. Tento zdroj uviedol, že organizácia začala pracovať v roku 1946, keď mnoho nacistov bolo uväznených. Títo z väzenia kontaktovali priateľov a komisie, ktoré boli založené na podporu starostlivosti o väzňov. Táto podpora často prechádzala z humanitnej pomoci do napomáhania k úteku.

Začiatkom roku 1947 Simon Wiesenthal zistil únikové cesty používané nacistami. Hlavná úniková cesta viedla z bavorského mestečka Memmingen do Innsbrucku v Rakúsku. Odtiaľ bolo možné prejsť do Talianska cez prechod Brenner. Wiesenthal sa neskôr dozvedel, že nacisti volali túto trasu "B-B" – cesta z Brém v Nemecku do talianskeho prístavu Bari. Tiež vedel, že utečenci nemajú problém získať falošné doklady a majú dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli pohodlne žiť v nových domovoch. Wiesenthal bol presvedčený, že do pomoci utekajúcim nacistom musí byť zapletená tajná organizácia so silným finančným zázemím.

Historici a ODESSA

Historici stále vedú diskusie o tom, či skutočne táto organizácia existovala. Simon Wiesenthal bol presvedčený, že áno. Nie je pochýb, že existovali tajné siete bývalých nacistov, ale podľa vyjadrenia niektorých členov boli ich organizácie menej formálne ako ODESSA a žiadna nemala meno ODESSA.

Filmografia

• 1974 - The Odessa File (hlavná úloha John Voight, réžia Ronald Neame, román Frederick Forsyth, scenár Kenneth Ross, produkcia John Woolf, hudba Andrew Lloyd Webber)

Externé odkazy

• Odessa na www.jewishvirtuallibrary.org