Streda nad Bodrogom

Streda nad Bodrogom
obec
Kaštiel rodu Oros
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Vodný tok	Bodrog
Nadmorská výška	94 m n. m.
Súradnice	48°22′00″S 21°45′00″V
Rozloha	22,63 km² (2 263 ha)
Obyvateľstvo	2 253 (31. 12. 2023)
Hustota	99,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1273
Starosta	Zoltán Mento (nezávislý)
PSČ	076 31
ŠÚJ	543802
EČV (do r. 2022)	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hlavná 176 076 31 Streda nad Bodrogom
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	056/628 39 90
Fax	056/628 39 92
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Streda nad Bodrogom
Webová stránka: stredanadbodrogom.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Streda nad Bodrogom (maď. Bodrogszerdahely) je obec na juhovýchodnom Slovensku. V obci sa nachádza kostol z 13.storocia. Na mieste malého stredovekého hradu bol postavený okolo roku 1700 kaštieľ.

Polohopis

Obec leží v najjužnejšej časti Východoslovenskej nížiny a Trebišovského okresu, ako aj oblasti Medzibodrožie v regióne Zemplín.

Vodné toky

• Bodrog

Vodné plochy

• Národná prírodná rezervácia Tajba s rozlohou 273 600 m²
• Chránená krajinná oblasť Latorica
• Rybársky revír 4-0140-1-1 Bodrog MO Streda nad Bodrogom:
  • Čiastkové povodie rieky Bodrog od štátnej hranice SR – Maďarsko po ústie Ondavy a Latorice
  • Odstavené ramená:
    • pri obci Véč, medzi obcami Streda nad Bodrogom a Somotor – „Žilip“,
    • pri obci Viničky – „Vince tó“,
    • v obci Streda nad Bodrogom – "Maloďa"
    • pri obci Klin nad Bodrogom.

Symboly obce

Historická pečať

Erb obce: V červenom štíte z vrcholu nekonečného uzla vyrastá strieborný ďatelinový kríž. Podkladom pre tento erb bola obecná pečať pochádzajúca z 18. stor. Odtlačok nedatovaného typária je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Krajinskom archíve v Budapešti.

Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej 3/7, červenej 1/7 a žltej 3/7. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Na pečati s kruhopisom BODROK SZERDA HELY je ako znamenie vyobrazený nekonečný uzol a na ňom latinský kríž. Nekonečný uzol je v obecnej a mestskej heraldike pomerne ojedinelý symbol znamenajúci nekonečnosť, stálosť, kontinuitu a pod.

Dejiny

Starovek

• 5,5 – 2,3 tis. rokov pred Kr. – pred týmto obdobím /Neolit – Mladšia kamenná doba (5 000 -~3 300 pred Kr.) t. j. raný a neskorý pravek a prechodná kamenná doba, človek objavujúci sa na tomto území, sa usadil predovšetkým v juhovýchodnom cípe Zemlínskych vrchov v blízkosti náleziska obsidiánu (Zemplín, Cejkov, Sirník) na začiatku novej doby kamennej. Na začiatku mladšej doby kamennej nastala jedna z najvýznamnejších zmien v histórii ľudstva. Doterajšiu životnú formu lovca-rybára a zberateľa plodín vystriedala nová forma – roľníctvo –pastierstvo. Prví poľnohospodári k nám prišli z juhovýchodu. Z lokality Kompoš, nachádzajúcej sa v katastrálnom území dnešného mesta, pochádzajú tie keramické zvyšky, ktoré odborníci zatriedili do bukohorsekj kultúry.
• 2,3 – 1,3 tisíc rokov pred Kr. – Streda nad Bodrogom v tejto dobe, nazývaná medená, bola plynule osídlená. Archeológovia to dokladajú miestnymi nálezmi, patriacich k bodrogkeresztúrskej kultúre. Po tejto dobe obýva územie obce ľud patriaci k bádenskej kultúre. Títo podľa nálezov používali domáce zvieratá nielen ako zdroj potravín, ale aj ako ťažné. Na vyvýšených miestach vytvárali opevnené sídla /kopec Kompoš a severozápadná časť kopca Bakk/. Na území Slovenska žila bližšie identifikovaná pécelská skupina. V poslednej fáze doby medenej namiesto týchto nastupuje ľud patriaci do ďalšej kultúry. Slovenská archeológia ich eviduje ako nyírség-zemplínsku skupinu. Spaľovanie mŕtvol sa vtedy stáva všeobecnosťou. Používali pekné zdobené veľké nádoby, a vtedy sa rozšírilo aj tkanie.
• 19. – 7. storočie pred Kr.
  • Používanie kovu sa stáva všeobecnosťou práve v tejto dobe, nazvanej bronzová. Pastierov pécelskej skulpiny vytlačila skupina bojových jazdcov, roľníkov prichádzajúcich z juhovýchodu, ktorú zaraďujeme do otomanskej /füzesabonyskej / kultúry. V roku 1955 preskúmal archeológ Belo Polla ich pohrebisko na severozápadnej časti kopca Bakk. Pohrebisko sa chronologicky zaraďuje do najmladšieho obdobia bronzu na Východnom Slovensku. Pri tomto záchrannom výskume bolo odkrytých 69 hrobov /žiarových aj kostrových/ dve z nich boli eneolitické. Úplný text výskumnej správy sa nachádza v článku Birituálne füzesabonské pohrebisko v Strede nad Bodrogom Našli sa pomerne bohaté keramické výrobky /misy, džbány, bohato zdobené hrnce, ručne formované /. Na základe týchto skutočností sa hodnotilo vtedajšie obyvateľstvo, ako jedineční hrnčiarsky majstri. Bronzové šperky sa našli iba ojedinele. Tu treba poznamenať, že ešte pred prieskumnými prácami bola táto lokalita znehodnotená pri ťažbe piesku, resp. ako „cigánska osada“. V tejto dobe aj kopec Kompoš bol takisto osídlený ľudom spomínanej kultúry.
  • Po tomto zanechala stopy na území Slovenska, teda aj v Strede nad Bodrogom, vyspelejšia pilínska kultúra. Tieto stopy prezrádzajú vyspelosť hutníctva a výmenného obchodu. Typickou keramickou nádobou sú dvojuché amfory. Podľa archeológa Istvána Bonu zvýšky otománskeho obyvateľstva zmiešané s podradeným hatvanským obyvateľstvom vytvárajú novú fázu, označenú ako stupeň Streda nad Bodrogom.
  • V staršej dobe bronzovej sa po celom území Medzibodrožia stretávame so stopami gávskej kultúry. Slovenskí archeológovia tu prvýkrát identifikujú kmeň kimérov ako prvé etnikum.
• 7. storočie pred Kr. – V dobe pomenovanej podľa nového kovu železná, sa objavujú aj ďalšie významné zmeny. Namiesto kultúr tu už hovoríme o národoch. Objavujú sa prvé písomné pamiatky. Aj vynález hrnčiarskeho kruhu je ponímaná ako menšia revolúcia. Do Medzibodrožia prichádzajú Skíti a Tráci.
• 2 – 3. storočie pred Kr. – Zo západu prichádza starobylý kmeň Keltov. Predošlých skítskych a tráckyh sídlencov nevykynožia, ale zatavia do seba, presadzajúc tak svoju vyspelejšiu civilizáciu.
  • Pred začiatkom nášho letopočtu prichádza vyspelá etnická skupina z juhovýchodu, Dáci, ktorí sa rýchlo zmiešajú s Keltmi a možno aj Sarmatmi a takto vytvorili osobitnú kultúru, ktorej centrom je blízka obec Zemplín. Železo spracujú na mieste v malých hutách, ktoré sa našli pri vykopávkach.
  • Ako je známe, v tejto dobe vládol nad svetom rímsky orol. Na územie obce sa rímske légie síce nedostali, ale o rušnom obchode svedčia bohaté nálezy rímskych mincí, resp. keramiky (hrnček s nadpisom CAIUS) zo sídliska na kopci Bakk. Z konca II. stor. nachádzame stopy tzv. przeworskej kultúry, ktorej predstaviteľom bezpochybne boli Germani /vandali/. Pritom však dokázateľne tu žije naďalej aj zmiešaný keltsko-dácky ľud.

Stredovek

• 3. storočie – Z písomných pamiatok vieme, že na územie obce prichádzajú germánske kmene. Sú to gepidi, ktorí na konci 3 storočia osídľujú horné Potisie.
• 6 – 10. storočie – Do tohto obdobia zaraďujú historici prítomnosť avarského a slovanského obyvateľstva. Pokiaľ Avari podľa dobových prameňov rýchlo obsadili Karpátsku kotlinu, v prípade Slovanov historici predpokladajú skôr pomalý prenik. O prítomnosti Slovanov svedčia nálezy hrobov, osídlení a keramiky. Aj viacero názvov v Medzibodroží je možné stotožňovať s prítomnosťou Slovanov. Nálezmi je možné dokladovať aj príchod veľkého davu Onogurov v období okolo roku 670.
• 895 – 1000 – Z tejto doby, ktorú maďarské dejepisectvo označuje ako obsadenie vlasti, máme množstvo nálezov. V spojitosti aj s písomnými pamiatkami (napr. Anonymus) je jednoznačné, že dav ľudí, prichádzajúci cez karpatské priesmyky, mal svoje mocenské centrum minimálne na dobu 2 – 3 generácií v Medzibodroží. I keď predpokladáme, že ich príchod sa nemohol obísť bez bojových udalostí, ale nič nepoukazuje na to, že by starí Maďari pod vodcovstvom Arpáda vytlačili pôvodné obyvateľstvo z územia. Je predpoklad, že prevažná časť týchto sa zatavila do masy prichádzajúcich. Na celom území Medzibodrožia, vrátane pravého brehu Bodrogu vieme o výskume približne 27 pohrebísk s bohatými nálezmi (Karos, Zemplín, Véč). Archeologické vykopávky vykonané v rokoch 1938 – 41 na stredanských kopcoch Bakk a Csipkés dokazujú prítomnosť starých Maďarov.
• 1000 – 1200 – Vznikom Uhorského kráľovstva Medzibodrožie patrí do Zemplínskej župy, ktorej centrom a menodarcom je obec, známa svojím opevneným zemným hradom a vybudovaným kostolom.
• 1214 – Dôležitý dátum, vďaka ktorému už máme k dispozícii po tejto dobe viac písomných pamiatok z okolia obce. Vtedy kráľ Ondrej II. dáva potvrdzujúcu zakladajúcu listinu pre rad Premonštrantov v obci Leles, v ktorom nielen potvrdzuje, ale značne rozširuje právomoci obsiahnuté v darovacej listine vacovského biskupa Boleslava z roku 1180. Kláštor od vtedy slúži ako hodnoverné miesto oblasti.
• 1241 – Prechod mongolsko hord naším územím. I keď je pravdepodobné, že časť obyvateľstva sa ukryla v okolitých močiaroch, pustošenie aj tak muselo byť obrovské. Podľa dobových správ Medzibodrožie po odchode tatárov bolo fakticky neobývané. Po tomto bolo potrebné znovu osídliť toto územie. Kráľ Belo IV. vtedy vydáva svoj príkaz na budovanie hradov. Zemplínsky hrad bol vtedy opevnený a sú predpoklady, že aj Kamenecký hrad bol budovaný v tomto období, i keď všeobecne je prijateľný skôr dátum po roku 1280.
• 1273 – V prvej písomnej zmienke, v ktorej sa spomína rod Bakšovcov, synovia a vnuci Simona /vtedajší páni a obyvatelia obce/, vynikajú najkrajšiou vlatnosťou súdržnosťou. Viac ako polstoročia spoločne hospodárili na svojich majetkoch. Vtedy sa obec spomína pod názvom Zeredely. Meno pravdepodobne je odvodené podľa trhov, konaných v stredajších časoch. V tom čase už pravdepodobne stála budova rímskeho katolíckeho kostola, o čom prinajmenšom svedčí južný portál v románskom slohu.
• 1323 – Správa o rozdelení majetku rodu Šóošovcov. Jedna vetva rodu Bakšovcov prevzala z názvu obce meno Serdaheli (Zerdahelyi). K majetku rodiny patrí aj osada Ompod (Zompod). Neskoršie aj osady Katrony (1440) a aj Tajba. Serdaheliovci pravdepodobne v tomto období budujú v obci ako sídlo rodiny svoj hrad.
• 1329 – Prvé písomné zmienky o existencii kostola, vysväteného pre Svätého Petra. Hneď potom (1332 – 1337/ biskupskí vyberači daní spomínajú tento kostol ako aj farárov Jána a Andreja. Ako názov obce uvádzajú Zerdahel.
• 1358 – V jednom zachovalom zozname o majetku rodu Szerdahelyovcov sa uvádza Eghazas (Cirkevná) a Wasarus (Trhová) Streda.
• 1451 – Husitské vojská (tzv. Žebráci), využijúce zmätky, ktoré spôsobili majetkové spory medzi rodinami Sóosovcov a Serdahelyovcov obsadia hrad. Husiti sa objavili v okolí Medzibodrožia viackrát už aj v rokoch 1428 a 1433. Kráľ Matej Korvín ich odtiaľto vyháňa až v roku 1459. Príbeh Kráľa Mateja a krčmára zo Zompodu je pekne opísaný v maďarskej ľudovej povesti z tohto obdobia.
• 1459 – Vymretím vetvy rodu Serdaheliovcov tunajšie majetky spolu s hradom prechádzajú na príbuzných Bočkajovcov.

Novovek

• 1526 – Po bitke pri Moháči, aj keď územie obce nepatrí pod tureckú nadvládu, napriek tomu je ohrozené lúpežnými prepadmi Turkov.
• 1557 – Streda vtedy má 8 a pol dvorcov a 5 želiarov. Medzi vlastníkmi obce sa objavuje Gašpar Seredy. Vieme, že vtedy sa už v chotári obce pestuje aj vinič.
• 1598 – Mikuláš Bočkaj, vnútorný kráľovský radca, prebuduje hrad v renesančnom slohu, a takisto opevní aj blízky kostol, vybavený streľnými otvormi. Podzemnou chodbou prepojí kostol s hradom. V tejto dobe získa u nás majetky aj Ladislav Bornemisa, František Paczoth ako aj Michal Terjéni. Mikuláš Bocskay v roku 1621 zomiera, a pochovajú ho v miestnom kostole. Dostane pekne opracovanú náhrobnú dosku z červeného mramoru. Vtedy v dedine stálo 54 domov, čím sa Streda zaraďuje k väčším sídlam v Medzibodroží.
• 1628 – Starobylý kostol sa dostane do rúk zástancov reformácie až do konca 17. storočia. Napätie medzi reformovanými a snahami vlády o protireformáciu narástlo.
• 1647 – Z vôle cisára prevažná časť majetku Bocskayovcov sa dostala do vlastníctva rodiny Vécseyovcov, ale hrad naďalej zostal v pôvodných rukách. Zemplínska župa v tomto období patrí striedavo pod Sedmihradské kniežatstvo, resp. pod vládu cisára.
• 1670 – Cisárske vojsko, ktoré sa tu zdržuje už desaťročie, sa chová ako ozajstný okupant. Cisárska svojvôla sa snaží obmedziť suverenitu maďarských šľachtických radov. Vtedy sa prihodí tzv. Weselényiovo sprísahanie, ktorého sa aktívne zúčastní aj župan Štefan Boškaj, pán Stredy. Cisárske vojská, vedené generálom Šporkom po spojení so šľachtickými vojskami grófa Barkociho rozohnali pri obci Streda nad Bodrogom vzbúrencov Bočkaja. On sám, chrániac svoj život, utečie do Sedmohradska, skrytý v sude. Hrad a pravdepodobne aj kostol je vtedy zbúraný. Ku konfiškácii majetku dôjde v roku 1672. Je spísaných 58 poddaných rodín, ktorých záznam sa zachoval. Zrúcaninu hradu dostanú Vécseyovci.
  • Na jeho mieste Ladislav Vécsey okolo roku 1700 vybuduje kaštieľ v barokovom slohu využijúc aj niektoré pôvodné múry a vežu. Bašty vtedy ešte stáli.
  • Od vládcu Leopolda I. aj Véčeiovci dostávajú právo meča (podobne ako predošlí Bočkajovci). Streda nad Bodrogom sa vtedy uvádza ako opidum /zemepanské mestečko/, kde sa konajú zasadnutia Zemplínskej župy. Je tu zaznamenaných 13 remeselníkov, čo vysoko prevyšuje počty v okolitých dedinách.
• 1690 – Z jedného súdneho spisu dostávame správu o výkone práva rybárstva na jazerách Malogya, Tajba, a Katrony, nachádzajúcich sa v chotári obce. Ešte z roku 1642 pochádza písomnosť, kde sa uvádza jedno jazero nachádzajúce sa pri kostole (Panyik?), v ktorom sa tiež lovia ryby.
• 1703 – Po tzv. Tökölyiho kurucských vojnách, ako aj počas povstania Hegyalja, vypukne boj za slobodu, vedený Františkom Rákocim II. (narodil sa v susednej Borši). Dôvodom na nespokojnosť je prítomnosť cisárskych vojsk, ktorí kruto drancujú miestne obyvateľstvo. Ale počas dlhotrvajúceho vojnového stavu je na ťarhu prostého ľudu aj prítomnosť kurucov. Na tomto území už aj v minulosti pustošili rôzne epidémie, ale počas vojnového stavu brali svoje obete vo zvýšenej miere.
• 1710 – V tomto období dostane ľod zrúcaného kostola znovu strechu, ale svätina je naďalej v ruinách. Podľa dobových záznamov v zrúcaninách svätine rastie orech veľkosti človeka. Kostol vtedy znovu slúži rímokatolikom.
• 1715 – O pustošení svedčí aj zoznam spísaný v tomto období. Obec má 7 obývaných domov „40 je zanechaných“. V Zemplínskej župe v 391 obciach je celkovo 5045 neobývaných domov.
• 1738 – 1742 – Pustošila morová epidémia. Pravdepodobne po tejto udalosti vo veľkom počte osídľujú územie obce Rusini, ktorí prinesú so sebou aj gréckokatolickú vieru.
• 1774 – Vojenskí kartografi zamerávajú chotár obce. Z týchto máp sa dozvedáme, že v tom čase ešte pomerne veľké územie zaberali dubové pralesy a to nielen na kopcoch Tarbucky, ale aj v južnom chotári obce. Ďalej je zakreslené rozsiahle močaristé jazero medzi Stredou a Malým Kamencom. Samotná zastavaná časť obce sa rozprestiera pozdĺž hlavnej cesty medzi rímsko- a gréckokatolíckym chrámom. Podľa výsledkov prvého oficiálneho sčítania obyvateľstva v obci sa nachádza 77 domov, počet rodín je 117 a počet obyvateľov 579. Do oblasti prichádzajú Židia utekajúci z Galície. V tomto období sa objavuje zaužívaný erb obce.
• 1794 – Opis vodného mlyna nachádzajúci sa pravdepodobne pri kopci Kompoš (susedný hon dodnes je nazývaný Mlynský piesok). V jednom zozname z roku 1804 sa uvádzajú už 2 mlyny v obci.
• 1829 – Výsledky sčítania obyvateľstva z toho roku svedčia o dynamicky sa rozvíjajúcej obci. Počet obyvateľov 1077, počet domov 136, čo až do roku 1900 je rekord.
• 1831 – V Zemplínskej a Šarišskej župe na jar vypukne epidémia cholery, ktorá berie svoju obeť predovšetkým spomedzi chudobnejšej vrstvy. Úrady sa pokúšajú zabrániť rozšíreniu epidémie a to hlavne dezinfekciou studní. To je považované prostým obyvateľstvom, ako zámerné trávičstvo, načo vypukne ľudové povstanie. Obyvatelia Svätej Márie a Pavlova na Stredanskom moste cez Bodrog zadržia a umučia župana Ľudovita Mohácsiho. Represálie sú kruté. Štatuárne súdy dajú obesiť 150 ľudí na povstaleckom území. Čoskoro polovica obyvateľov obce zomiera následkom cholery. Obete epidémie sú pochovaní v hone Kolerás. Významné osobnosti vtedajšieho Uhorska práve aj pod vplyvom týchto udalostí začínajú hovoriť o nutnosti zavedenia reforiem.
• 1824 – Ako právny poradca baróna Pavla Véčeiho v obci pracuje mladý Ľudovít Košút. Tento pobyt je opísaný v Svetových dejinách Tolnai vydanom v roku 1908.
• 1832 – List z 5. decembra, kde Pavol Vécsey poveruje Kossutha ako „absentium ablegatus“ (poslanec za nezúčastnených) na Uhorský snem v Prešporku.
• 1847 – Vo svojom cestopise Sándor Petőfi opisuje svoje putovanie po Medzibodroží.
• 1858 – V takzvanej II. vojenskej mape naša obec sa píše ako Bodrog Szerdahely, neskoršie je tento názov písaný už spolu.
• 1870 – V obci pustošil veľký požiar.
• 1872 – V chotári obce sa buduje železničná trať. Cesta spájajúca obec so železničnou stanicou je len postupne zabudovaná.
• 1888 – Priepich meandra rieky Bodrog pri Strede nad Bodrogom spoločnosťou na reguláciu Tisy v Medzibodroží, založený v roku 1846. Týmto sa podstatne mení tvar obce. Vykonané regulácie, ako aj budovanie ochranných hrázd a kanálovej siete na odvedenie vnútorných vôd menia spôsob využívania chotára obce. Podstatne sa zvyšuje výmena poľnohospodársky využívaných pozemkov. Spomedzi miestnych zemepánov v tomto období sa spomínajú barón Július Vécsey, Alexander Orosz a barón Ján Jóšika.
• 1890 – V požiari vyhorela väčšina obytných domov obce.
• 1896 – V obci začína svoju činnosť Obecná škola, ktorá je neskoršie zoštátnená.
• 1900 – Výsledky sčítania ľudí: počet obyvateľov 1437 osôb (680 mužov, 757 žien), počet obytných domov 125, počet priemyselníkov 76, počet obchodníkov 7. Tieto údaje svedčia o hospodárskom raste. V tejto dobe buduje židovské spoločenstvo v obci svoju synagógu, ktorá po roku 1945 sa využívala ako sklad a nakoniec začiatkom 1970-tych rokov je zbúraná. Barón Sámuel Jóšika predáva svoj majetok barónovi Maillot de la Treille.
• 1910 – Z výsledkov sčítania ľudí vyplýva, že za 10 rokov počet obyvateľov zrastal iba o 63 osôb (celkom 1500 osôb). Naproti tomu počet obytných domov zrastie o 63 (celkom 208 domov). Adolf Róth a synovia vybudujú parný mlyn menšieho výkonu. Barón Maillot otvorí kameňolom s drvičom kameňa (v roku 1920 demontovaný).
• 1912 – Buduje sa dvojkoľajová železnica, ktorá má znášať cukrovú repu, pestovanú v chotári obce (v roku 1928 končí svoju činnosť).
• 1914 – Prvej svetovej vojny sa zúčastnilo 142 mužov z obce, z nich 30 zahynulo, 78 bolo zranených. Na ich pamiatku bol postavený pomník Turul v strede obce.
• 1918 – Rodina Orosovcov predá svoj kaštieľ rodine Fedinecovej.
• 1919 – Aj na území Medzibodrožia je vyhlásená Republika rád. Po jej páde je z obce internovaných 12 osôb do pevnosti v Terezíne.
• 1920 – Na základe rozhodnutia v Trianone naša obec je pripojená k novovzniknutej Československej republike. Do obce sú prisídlovaní tzv. „ kolonisti“ z okolia Prešova, čím sa mení etnické zloženie obyvateľstva.
• 1924 – Na jeseň rieka Bodrog pretrhne ochrannú hrádzu pri štátnej ceste neďaleko kopca Kompoš. 90 % budov v obci je zaplavených. Parný mlyn zhorený pri požiari. Neskoršie sa na jeho mieste vybuduje nový moderný mlyn.
• 1930 – Vplyvom veľkej hospodárskej krízy, zvyšuje sa počet emigrantov, predovšetkým do Severnej Ameriky. Z obce sa dostáva vyše 18 hláv rodín do cudziny. Vybuduje sa vápenka, ktorá poskytuje prácu pre skoro 100 robotníkov.
• 1938 – Na základe tzv. Viedenskej arbitráže od 8. novembra je Streda nad Bodrogom súčasťou Maďarska.

  

  Maďarskí vojaci vkročili do Stredy nad Bodrogom (1938)

• 1939 – 47 mužov dostáva povolávací rozkaz a odchádza na bojisko II. Svetovej vojny.
• 1943 – Začína sa deportácia židovských spoluobčanov do koncentračných táborov Osvienčim, Buchenwald a Majdarek. Z odvlečených 146 osôb /33 rodín/ sa približne 90% už nevráti domov do obce.
• 1944 – Ukončí sa výstavba cestného mosta cez rieku Bodrog, ktorú potom nemecké jednotky pri ustupe demolujú. Obeťou padne aj blízky mlyn, železničná trať, ako aj vápenka. Počas II. svetovej vojny bol most cez rieku Bodrog zbombardovaný. Vojaci postupujúcej sovietskej armády postavili provizórny most zo sudov z okolitých vinárskych pivníc. Pred príchodom Červenej armády rodina baróna Vécseyho utečie na západ, neskoršie sa usídli v Čile. Začiatkom decembra je 73 mužov obce odvedených na nútené práce do Sovietskeho zväzu na tzv. „Málenkij robot“. 23 z nich sa už nikdy nevráti späť. Vo vojne zahynulo 35 občanov obce.
• 1945 – Po ukončení vojny je obec znovu súčasťou Československej republiky. 30 rodín obce bolo v roku 1947 na základe tzv. repatriačnej dohody vysťahovaných do Maďarska (okolie Hajós), iní do Česka (Sudety). Namiesto nich boli nasťahované slovenské a rusínské rodiny z Komlósky (Maďarsko).

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov obce Streda nad Bodrogom

Rok	1715	1787	1828	1869	1880	1921	1940	1948	2001	2004
Počet obyvateľov	40	580	1007	1065	1013	1677	2049	2148	2459	2430

Podrobnejšia štruktúra v roku 2002:

Počet obyvateľov:

Pohlavie	Národnosť	Náboženstvo
1 144 mužov 1 315 žien	896 Slovákov 1 476 Maďarov 12 Rómov 2 Česi 1 Rusín 1 Ukrajinec 1 iný 70 neuviedlo	1 031 rímskokatolíkov 6 evanjelikov 548 gréckokatolíkov 609 reformovaných kresťanov 72 svedkov Jehovových 1 metodista 92 iných 100 bez vyznania

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Panny Márie Karmelskej, jednoloďová románska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej štvrtiny 13. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1329. Pôvodné patrocínium bolo sv. Petra. Nachádza sa na miernej vyvýšenine na južnom okraji obce. V roku 1598 bolo realizované opevnenie kostola miestnym zemepánom Mikulášom Bočkaiom. V období rokov 1627/1628 až do začiatku 18. storočia bol kostol reformovaný. V roku 1670 bol kostol poškodený cisárskymi vojskami v rámci potlačenia Vešeléniho sprisahania. V roku 1710 bol kostol, už ako katolícky, obnovovaný. Ďalšou prestavbou prešiel v roku 1800, kedy bola postavená barokovo-klasicistická veža a sakristia. V roku 1936 prešiel pamiatkovou obnovou. Z pôvodnej románskej stavby sa dochoval hodnotný ústupkový portál s reliéfom dvojkríža v tympanóne na južnej strane lode. V interiéri je to kamenná krstiteľnica, dve sväteničky a empora. Súčasťou interiéruu je aj renesančný epitaf Mikuláša Bočkaja z roku 1621. Pod kostolom sa nachádza hrobka rodu Véčei. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je lemovaná lizénami a nárožným skosením, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovu helmicou.

• Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentvým ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiaku 19. storočia. Fasády chrámu sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými suprafenestrami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.

• 
  Kostol Panny Márie Karmelskej
• 
  Chrám sv. Michala archanjela
• 
• 

• Reformovaný kostol, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1844. Úpravami prešiel v rokoch 1900 1949 a 1953. Veža členená lizénami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou, bola pristavá v roku 1900. Fasády kostola sú hladké.

• 
  Reformovaný kostol
• 
• 

• Serdaheliovský kaštieľ, dvojpodlažná renesančno-baroková stavba na pôdoryse písmena L s centrálne umiestnenou vežou z obdobia okolo roku 1700. Kaštieľ nechal vybudovať Ladislav Véčei. Stojí na mieste staršieho hradu zbúraného v roku 1670. Prestavbou prešiel na konci 19. storočia. V interiéri sa zachovali v niektorých miestnostiach renesančné klenby. Fasády kaštieľa sú lemované nárožným kvádrovaním. Okná majú profilované šambrány. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou. V súčasnosti tu sídli obecný úrad. Západne od kaštieľa sa nachádza historický park.

• Orosovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne baroková stavba z prvej polovice 18. storočia. Úpravami prešiel na konci 19. storočia a v roku 1942. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté pruskými klenbami a českými plackami. Fasády kaštieľa sú po poslednej úprave hladké. V súčasnosti je tu domov dôchodcov.

• V obci stála aj židovská synagóga postavená začiatkom 20. storočia. Po roku 1945 bola opustená a v roku 1965 zbúraná.

• 
  Serdaheliovský kaštieľ
• 
• 
  Detail veže kaštieľa
• 
  Orosovský kaštieľ

Pomníky

• V malom parčíku pri Hlavnej ceste sa nachádza pamätník obetiam I. svetovej vojny a pripojenia obce k Maďarsku 6. novembra 1938
• Pamätník 41 obetiam II. svetovej vojny bol postavený v roku 1990
• V areáli „Sila“ sa nachádza socha sediacej ženy od akad. sochárky Kláry Patakyovej

Ochrana prírody

Klinček neskorý (Dianthus serotinus)

• V okolí obce v Národnej prírodnej rezervácii Tajba žijú korytnačky bahenné. Podrobne o nich píše aj pán Riegler
• Spoločnosť pre ochranu vtáctva registruje v obci tri bocianie hniezda
  • na vysokom komíne ústr. kúrenia
  • na stĺpe elektrického vedenia Okružná č. 6
  • na podložke na stĺpe el. vedenia pri grkat. fare
• Ak máte štastie nájdete aj obsidián a píše sa o tom aj na easia.html Northwest Research Obsidian Studies Laboratory^{[nefunkčný odkaz]}
• Lokalita „Tarbucka“ – andezitový kopec Tarbucka s jedinou lokalitou klinčeka neskorého (Dianthus serotinus) v oblasti Východoslovenskej nížiny. Podrobnejšie v zdôvodnení.

Občianska vybavenosť

• Obecný úrad
• Domov dôchodcov
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko
• Obvodné oddelenie Policajného zboru
• ZO Csemadok
• Dobrovoľný hasičský zbor

Školstvo

• MŠ
• ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským
• ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským
• Základná umelecká škola

Doprava

Starý most

Najnižšie položená železničná stanica ŽSR (ČSD) – železničná stanica Streda nad Bodrogom (101 m n. m.), rozchod 1 435 mm.

Šport

Futbalový klub TJ ŠM Streda nad Bodrogom, Obecný stolnotenisový klub

Osobnosti obce

Rodáci

• Mikuláš Bočkaj (* 1567 – † 1621), člen reformovanej cirkvi, zemplínsky podžupan, barón, radca Gabriela Betlena
• Karol Orosz (* 1787 – † 1839), prísediaci viacerých župných súdnych stolov
• Alexander Vécsey (* 1837 – † 1895), zemplínsky podžupan, zástupca intendanta Maďarskej kráľovskej opery, hlavný dvoran arcivojvodu Jozefa a tajný radca vnútra
• Szidor Zselvay (* 1850 – † 1943), gréckokatolícky kňaz
• Michal Kardos (* 1878 – † 1943), učiteľ
• Gejza Tressa (* 1905 – † 2001), gréckokatolícky kňaz, dekan
• Michal Gajdoš (* 1911 – † 1944), gréckokatolícky kňaz
• Ján Krémer (* 1911 – † 1979), rímskokatolícky kňaz, dekan

Pôsobili tu

• Štefan Bočkaj (* 1557 – † 1606), sedmohradské knieža, vodca stavovského povstania proti cisárovi Rudolfovi II.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Streda nad Bodrogom

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil románskeho kostola