Uhrovec (hrad)
| Uhrovec | |
| Uhrovský hrad, Uhrovecký hrad | |
| hradná zrúcanina | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Bánovce nad Bebravou |
| Obec | Uhrovec, Uhrovské Podhradie |
| Rieka | Bebrava |
| Nadmorská výška | 591 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′16″S 18°23′29″V / 48,754322°S 18,391414°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | cez Uhrovské Podhradie |
   Poloha hradu na Slovensku
| |
  Poloha hradu v Trenčianskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Uhrovec (normovaný názov[1][2]; iné názvy: Uhrovský hrad[3], Uhrovecký hrad[4] ) je zrúcanina hradu v južnej časti Strážovských vrchov, nad obcou Uhrovské Podhradie.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Hrad bol postavený v polovici 13. storočia v nedostupnom teréne Nitrických vrchov. Neskororománska pevnosť onedlho prešla do rúk Matúša Čáka, po ktorom ho vlastnili napríklad Žigmund Luxemburský, Stibor zo Stiboríc. V období 15. a 16. storočia bohatí páni viedli početné majetkové spory o tento hrad, ktorý často menil majiteľov. Napokon pripadol rodu Zayovcov. Doba hospodárskej aktivity sa prejavila aj na stavebných úpravách hradu.
Hrad sa vďaka svojej polohe neocitol v centre diania veľkých bojov, dokonca ho nezničili ani turecké vojská pri svojich nájazdoch. K jeho deštrukcii prispeli napokon samotní Zayovci, ktorí život sústredili do pohodlnejšieho kaštieľa v Uhrovci a na hrade udržiavali iba strážne a hospodárske objekty. Neskôr začali hrad Uhrovec využívať ako väznicu a v priebehu 18. storočia stratil svoju pôvodnú funkciu. Po požiari v júli 1848 hrad začal nezadržateľne pustnúť.
Napriek tomu sa však vďaka odľahlej polohe hradu zachovala jeho pomerne kompaktná ruina s peknými ukážkami vzájomného prepojenia viacerých slohových období.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke z obce Uhrovské Podhradie - po
značke z obce Uhrovec cez Holý vrch (688 m n. m.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
- ↑ LUKAČKA, Ján. UHROVEC. In: DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku : život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 413–415.
- ↑ KRESÁNEK, Peter, et al. Slovensko : ilustrovaná encyklopédia pamiatok. 1. vyd. Bratislava : Simplicissimus, 2009. 983 s. ISBN 978-80-969839-0-2. S. 258.
- ↑ KRESÁNEK, Peter, et al. Slovensko : ilustrovaná encyklopédia pamiatok. 1. vyd. Bratislava : Simplicissimus, 2009. 983 s. ISBN 978-80-969839-0-2. S. 234.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uhrovec (hrad)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- www.hraduhrovec.sk
- www.uhrovec.sk
- www.zamky.sk
- www.obnova.eu
- Článok o Hrade Uhrovec