Zelená žaba

Zelená žaba je termálne kúpalisko v Trenčianskych Tepliciach.

• adresa: Ulica 17. novembra 15, Trenčianske Teplice
• architekt: Bohuslav Fuchs
• staviteľ: Ing. Adamec, Ing. Strebinger, Trenčianske Teplice
• návrh: I. objekt 1935-1936, III. 1936, II. 1937
• realizácia: 11. 5. 1936 - 10. 7. 1937

Brniansky architekt Bohuslav Fuchs svojim dielom výrazne prispel k vytvoreniu obrazu kúpeľného mesta Trenčianske Teplice viacerými realizáciami. Okrem dostavby kúpeľnej dvorany je to v prvom rade cenené architektonické dielo - funkcionalistická stavba letného termálneho kúpaliska Zelená žaba.

Základná myšlienka autorovho urbanistického návrhu mesta bola snaha o zatraktívnenie polohy mesta rozšírením kúpeľov do nových slnečných polôh na terase južného svahu Teplickej vrchoviny. Z jeho odvážneho návrhu sa však realizovala len malá časť - kúpalisko Zelená žaba. Kúpalisko je príkladom dokonalej symbiózy architektúry a prírody, do ktorej je včlenená. Navzájom tvoria harmonický celok, pričom architektúra tu prírodnému prostrediu neubližuje, skôr ho obohacuje. Funkčne plnohodnotná stavba je považovaná za vrchol organického funkcionalizmu na Slovensku a sám autor ju považoval za jednu z dvoch svojich najmilších diel.

Poloha

Sezónne termálne kúpalisko stojí na zalesnenom južnom svahu Teplickej vrchoviny, dokonale sa vyrovnávajúc so živelne modelovaným terénom. Autor nezabudol ani na možnosť pôsobivého výhľadu, ktorý determinuje rozmiestnenie hmôt objektu.

Dispozičné riešenie

Návrh obsahoval tri objekty, ktoré boli realizované etapovite. Hlavný - objekt č.I - tvorí výraznú dominantu komplexu. Je štvorpodlažný a slúži na stravovacie, obslužné a prevádzkové účely. Boli tu priestory vyhradené pre holičstvo, kaderníctvo, kaviareň s kuchyňou, vináreň, kancelárie, hygienické zariadenie, strojovne, skladové a pomocné priestory. K štvorpodlažnej stavbe sa z ľavej strany pripája terén opisujúca krivka dvojpodlažného ramena so šatňami. Z opačnej strany sa rozprestiera vodná plocha otvoreného plaveckého bazéna s rozmermi 33,3 x 12 m.

Samostatne stojaci objekt č.II. tvoril kolkáreň. Pred rokom 1975 bol však zbúraný s odôvodnením, že je pre prevádzku kúpaliska ani nie nefunkčný či neužitočný, ale skôr nadštandardný, a preto nežiaduci.

Objekt č.III. je tvorený detským kruhovým bazénom s vlastnými sprchami a ihriskami.

Kompozičné riešenie

Reakciou na plasticitu terénu bola dynamická kompozícia architektúry. Terén sa stal determinantom výškového kolísania hmôt hlavného objektu. Krivka dvojpodlažných kabínok sa stala hlavným znakovým prvkom kompozície. Vyjadruje citlivé narábanie s okolitým prostredím a zároveň dosahuje maximálny účinok použitím najjednoduchších prostriedkov. Dynamika a plastickosť stavby je podporená celodennou hrou svetla a tieňa, ktorý dopadá na jednotlivé plochy fasády.

Konštrukčno-stavebné riešenie

Rovnako citlivý prístup bol použitý aj pri výbere materiálov a farebnosti. Okrem betónu, kovu a skla je tu využitý aj prírodný materiál - drevo a hrubo opracovaný kameň. Autor akoby aj tu chcel naznačiť dôležitosť spätosti s prírodou a prepracúva ju do najmenších detailov.

Terasy a pavlače lemujúce celé južné priečelie sú podopierané valcovitými stĺpmi. Nenápadnosť zábradlia terás a subtílnosť konštrukčných prvkov striedajúcich sa plochých platní a tenkých stĺpov sú zárukou vzdušnosti a ľahkosti konštrukcie. Konštrukcia je čistá a dokonale čitateľná. Autor vo svojom riešení prikladal veľký dôraz na kvalitnú technologickú realizáciu, pretože si uvedomoval nemalý význam faktora času pre existenciu architektúry. Najmä ak ide o architektúru vsadenú do prírodného prostredia, kde sa jeho pôsobenie prejavuje oveľa výraznejšie. O kvalite prevedenia stavby svedčí fakt, že napriek jej vyše 70-ročnej existencii, si doposiaľ vyžiadala len minimálne zásahy. Dodatočne bol pristavaný oporný múr, ktorý mal zabrániť zosuvu lomovej steny. Priebežne boli realizované nové nátery kovových a drevených prvkov, ktoré čiastočne pozmenili pôvodnú farebnosť objektov.

V budovaní športových stavieb v medzivojnovom období sa zrkadlí snaha rozvíjať v ľuďoch telesnú i duševnú kultúru, plynúca z potrieb rehabilitácie spoločnosti najmä v povojnových rokoch. Kúpalisko Zelená žaba je medzníkom vo funkcionalistickej tvorbe na Slovensku, pretože ako jedna z mála úspešne experimentuje s väzbou na zložité terénne podmienky, čo sa odzrkadlilo v jej organickosti. Je to „vzdušná, farebne výrazná, plasticky bohatá architektúra... symbioticky spätá s prírodným prostredím“.

Bibliografia

• Dulla, M. - Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, Slovart, Bratislava, 2002.
• Krivošová, J., Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska, ALFA, Bratislava, 1990, s. 20,24
• Mrňa, Ľ.: Kúpalisko Zelená žaba, ARCHITEKTÚRA A URBANIZMUS 29, 1995, č. 1/2, s. 134-137