Zemplínska župa (Uhorsko)

	Zemplínská župa
	Župa v Uhorsku
	Erb župy
	Erb župy
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Slovensko, Maďarsko
Sídlo župy	Sátoraljaújhely
Rozloha	6 269 km²
Obyvateľstvo	343 194 (1910)
-	275 175 (1880)
Hustota	54,7 obyv./km²
Národnostné; zloženie (1910)	Slováci 27,1 %; Maďari 56,5 %; Rusíni 11,4 %; Nemci 2,8 %
Národnostné; zloženie (1880)	Maďari 43,48 % ; Nemci 4,72 % ; Slováci 37,33 % ; Rumuni 0,01 % ; Rusíni 10,98 % ; Srbi a Chorváti 0 % ; Ostatní 0,35 % ;
Náboženské; zloženie (1910)	Rímskokatolícke 38,6 %; Gréckokatolícke 30,0 %; Reformovaná k.c. 19,7 %; Evanjelické a.v. 2,0 %; Židovské 9,6 %
	Wikimedia Commons: Zemplén County
	Geografický portál

Zemplínska župa resp. Zemplínska stolica resp. Zemplínsky komitát (iné názvy: Zemplín, v 13. a prvej polovici 14. storočia: Potocký komitát^[5]; lat. comitatus Zempliniensis alebo Zemplinum, nem. Komitat Semplin/Sempliner Gespanschaft alebo Semplin, maď. Zemplén (vár)megye alebo Zemplén) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

V súčasnosti je Zemplín na Slovensku aj názov neformálneho a turistického regiónu na Slovensku, zodpovedajúceho pôvodnej župe v rozsahu územia Slovenska, často však vrátane územia Užskej župy, o ktoré bol Zemplín rozšírený v roku 1918.

Uhorský komitát/župa/stolica

Zemplínska župa na severe susedila s Poľskom, neskôr s Haličom - rakúskou provinciou, dnes súčasť Poľska a Ukrajiny, ďalej s Abovskou stolicou (neskôr Abovsko-turnianskou), Boršodskou, Sabolčskou, Šarišskou a Užskou župou.

Územím Zemplína pretekajú rieky Bodrog, Hornád, Laborec, Latorica, Ondava, Tisa, Topľa. Rozloha župy v roku 1910 bola 6269 km².

Centrum

Administratívnym centrom Zemplína bol Zemplínsky hrad. V 13. a prvej polovici 14. storočia aj Blatný Potok. V 14. storočí sa centrom stalo mesto Zemplín. V rokoch 1470 – 1490 zasadala sedria v Sečovciach. Od roku 1748 bolo centrom stolice/župy Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) v súčasnom Maďarsku.^[5]

Rody vládnucich županov

Počas stredoveku sa na poste hlavného župana striedali najmä príslušníci týchto rodov^[5]:

Drugetovci (v 16. a 17. storočí len tento rod; v rokoch 1556-1684 len traja župani neboli z tohto rodu)
Palóciovci (páni z Pavloviec)
Peréniovci
Rozgoňovci (páni z Rozhanoviec)

Dejiny

Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Súčasťou Uhorska (nie celé územie) sa možno stal okolo roku 1018 za panovania kráľa Štefana I.. Severné hranice Uhorska sa posúvali čoraz viac na sever, až kým na konci 12. storočia sa hranica medzi Poľskom a Uhorskom neustálila na hrebeni Karpát tak, ako ju poznáme dodnes. Popri Zemplínskom hrade bol významným centrom aj Blatný Potok (Sárospatak), samotný komitát bol v 13. a 14. storočí známy ako Potocký komitát (comitatus de Potok). Na juhu Zemplínskeho komitátu existoval Serenčský komitát, ktorý splynul so Zemplínskym komitátom najneskôr koncom 14. storočia, no ešte koncom 16. storočia sa jeho územie rozlišovalo ako Dolnozemplínska stolica. ^[5]

V 13. storočí sa aj Zemplínsky komitát zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu. ^[5]

Počas tureckých výbojov v strednej Európe sa územie Zemplína nikdy nestalo súčasťou Osmanskej ríše.

V roku 1622 (Mikulovský mier) sa stolica stala súčasťou Sedmohradského kniežatstva, no po smrti Gabriela Bethlena sa opäť vrátila Uhorsku. Roku 1645 opäť pripadla Sedmohradsku (Linecký mier), no po smrti Juraja I. Rákociho sa opäť stala súčasťou Uhorska.^[5]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikororegión Sobrance.

Náboženské zloženie

Na severe a severovýchode prevažovalo gréckokatolícke obyvateľstvo, na juhu prevažovali kalvíni a v strednej časti župy rímskokatolíci. Severovýchodne od Trebišova a v okolí Vranova tvorili v niektorých obciach väčšinu evanjelici. Významnú menšinu tvorilo židovské obyvateľstvo.

zdroj: ksh.hu

vyznanie (1890)	počet	v %
spolu	299 197	100,0
rímskokatolícke	110 982	37,1
gréckokatolícke	92 220	30,8
pravoslávne	37	0,0
evanjelické (luteránske)	6 780	2,3
reformované (kalvínske)	58 671	19,6
unitárske	10	0,0
židovské	30 491	10,2
iné	6	0,0

Jazykové zloženie

Do 15. storočia žili na území stolice prevažne Slováci a Maďari, neskôr počas valašskej kolonizácie k nim pribudli Rusíni, obývajúci hlavne sever a severovýchod stolice. Výnimku tvorila iba rusínska obec Komlóska na juhu, neďaleko mesta Blatný Potok / Sárospatak. Maďari obývali prevažne južnú časť župy, väčšinu tvorili v mestách Nové Mesto pod Šiatrom / Sátoraljaújhely, Blatný Potok / Sárospatak, Kráľovský Chlmec a Tokaj. Slováci obývali centrálnu časť župy. Väčšinu tvorili napríklad v Stropkove, Snine, Vranove, Humennom, Trebišove a Michalovciach. Nemci tvorili väčšinu v troch obciach, ležiacich na dnešnom území Maďarska: Rátka (nem. Ratkau), Károlyfalva (nem. Karlsdorf) (dnes časť Sátoraljaújhely) a Hercegkút (v minulosti Trauczonfalva (nem. Trautsendorf)).

zdroj: ksh.hu

jazyk (1890)	počet	v %
spolu	299 197	100,0
maďarský	141 188	47,2
nemecký	15 511	5,2
slovenský	107 477	35,9
rumunský	74	0,0
rusínsky	31 036	10,4
chorvátsky	81	0,0
srbský	16	0,0
slovinský	1	0,0
iný	3 813	1,3

Okresy

Zemplínska stolica sa pôvodne delila na štyri slúžnovské okresy pomenované číslami (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtí slúžnovský okres) a menami slúžnych.^[5]

Roku 1773 sa už okresy volali nasledovne^[5]:

- Podhorský (Processus submontanus)
- Ostrovný (Processus insulanus)
- Vranovský (Processus Varanoviensis)
- Michalovský (Processus Nagy Mihályiensis)
Na začiatku 19. storočia sa župa delila na šesť okresov (Vranovský a Michalovský boli rozdelené):
- Novomestský (Processus Ujhelyiensis) (bývalý Vranovský s.o.)
- Stropkovský (Processus Sztropkoviensis) (bývalý Vranovský s.o.)
- Michalovský (Processus Nagy-Mihályensis) (bývalý Michalovský s.o.)
- Ohradziansky (Processus Göröghinensis) (bývalý Michalovský s.o.)
- Tokajský (Processus Tokajensis) (totožný s Prvým s.o.)
- Zemplínsky (Processus Zempliniensis) (takmer totožný s Druhým s.o.)

V roku 1910 sa Zemplínska župa delila na tieto okresy^[5]:

Sátoraljaújhely
Sárospatak
Tokaj
Szerencs
Medzibodrožie (Bodrogköz), centrum Kráľovský Chlmec
Michalovce
Sečovce
Vranov nad Topľou (vtedy len Vranov)
Stropkov
Humenné
Medzilaborce
Snina
Mesto so zriadeným magistrátom:
- Sátoraljaújhely

Referencie

↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
↑ ^a ^b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 160–167.

Ďalšia literatúra

ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6.
BEL, Matej. Zemplínska stolica. Preklad Martin Slaninka. Bratislava : Zemplínsky valal v spolupráci s Agentúrou Benedikt, 2000. 221 s. ISBN 80-968450-6-3.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemplínska župa (Uhorsko)

[1910-celkové_počty-1] 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)

[Sčítanie_1880-2] REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)

[1910-národnosť-3] 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

[1910-náboženstvo-4] 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

[SnS-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 160–167.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]