Zynovij Kovalyk
| Blahoslavený Zynovij Kovalyk | |
| gréckokatolícky kňaz a mučeník | |
| Štát pôsobenia | Ukrajina |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 18. august 1903 Ivačiv Horišnij, Rakúsko-Uhorsko (dnešná Ukrajina) |
| Úmrtie | 1941 Ľvov, Ukrajina |
| Svätenia | |
| Cirkev | Katolícka cirkev |
| Rítus | východný |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa |
| Večné sľuby | 28. august 1926 (23 rokov) |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 27. jún 2001 (97 rokov) Ľvov, (Ukrajina) Ján Pavol II. |
| Sviatok | 27. jún (Gréckokatolícka cirkev), 30. jún (Rímskokatolícka cirkev) (spomienka) |
| V cirkvách | Katolícka cirkev |
| Odkazy | |
 Zynovij Kovalyk | |
Blahoslavený Zynovij Hryhorovyč Kovalyk (ukr. Зиновій Григорович Ковалик; * 18. august 1903,[1] Ivačiv Horišnij, Halič, Rakúsko-Uhorsko – † 1941, Ľvov) bol katolícky kňaz východného (byzantsko-slovanského) obradu, misionár a redemptorista.[2] Zomrel mučeníckou smrťou.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v roku 1903 v obci Ivačiv Horišnij pri Ternopile.[3] Už v detstve bol známy svojou hlbokou vierou a nekompromisnosťou v náboženských otázkach. Dňa 28. augusta 1926[4] zložil prvé sľuby v kongregácii redemptoristov.[1] Študoval v Belgicku[5], kde bol tiež 9. augusta 1932 vysvätený za gréckokatolíckeho kňaza.[2] Mottom jeho kňazského pôsobenia bola modlitba, ktorú dal vytlačiť na svoje primičné obrázky: „Ježišu, prijmi ma spolu s obeťou tvojho Tela a Krvi. Prijmi túto moju obeť za tvoju svätú cirkev, za kongregáciu, za vlasť... Mária, moja drahá Matka, chráň moje kňazstvo...“[1]
Pôsobil ako misionár vo Volyni[3] a neskôr v Stanislavove.[1] Bol veľkým šíriteľom úcty k Panne Márii. Zároveň verejne odsudzoval vzostupujúci ateizmus.[1] Medzi veriacimi bol známy ako dobrý spovedník.[1]
S príchodom boľševikov sa stiahol do Ľvova.[2] Tam nadviazal kontakty s metropolitou Šeptickým. Z toho získali úrady dojem, že je metropolitovou pravou rukou a snažili sa nájsť zámienku, aby ho mohli uväzniť. Kovalyk sa ale nebál. To dokazuje jeden z jeho výrokov: „Keď to bude Božia vôľa, s radosťou prijmem aj smrť, ale ako kazateľ nebudem robiť kompromisy a kriviť tak cestu pravdy.“
Mučenie a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Počas slúženia bohoslužby 20. decembra 1940[2], keď Zynovij Kovalyk kázal počas bohoslužby na sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie Bohorodičky[3], bol zadržaný KGB[4] a následne v noci z 20. na 21. decembra 1940 bol odvlečený z kláštora Redemptoristov vo Ľvove. Oficiálnym dôvodom boli nezrovnalosti v pase, ale v skutočnosti išlo o potrebu eliminovať režimu nevyhovujúcu osobu.[1] Štyri mesiace o ňom spolubratia nemali žiadne správy.[2]
Vo väzení rozvinul tajnú pastoráciu spoluväzňov a tajne slúžil bohoslužby. Podmienky vo väzení boli neľudské. V cele s veľkosťou 3x4 metre bolo cez 30 väzňov, cez noc museli spať na podlahe, pretože v cele nič nebolo.[2] Zynovij Kovalyk sa o všetko delil so spoluväzňami. Snažil sa im pozdvihnúť náladu, rozprával im aj veselé historky zo života misionárov. Počas vyšetrovania absolvoval 28 veľmi brutálnych výsluchov.[1]
Keď počas druhej svetovej vojny v júni 1941 bol Ľvov počas postupu nemeckých vojsk veľmi silno bombardovaný, boľševici sa rozhodli opustiť mesto.[1] Počas tohto obdobia zahynulo asi 70 000 väzňov.[2] Väzniteľom boli zajatci na obtiaž, preto ich strieľali. Medzi 27. a 29. júnom zomrel vo väzení Bryhitky aj otec Zynovij.[4] Podľa svedectva spoluväzňov ho mučitelia ukrižovali na stenu väznice za jeho horlivé kázne o ukrižovanom Ježišovi Kristovi.[2] Navyše mu vraj mali rozrezať brucho a vložiť do neho mŕtvolu dieťaťa.[4]
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pápež Ján Pavol II. vyhlásil otca Zynovija za blahoslaveného v roku 27. júna 2001 počas pastoračnej návštevy Ľvova.[6] Spolu s ním sa uskutočnila beatifikácia ďalších 26 mučeníkov – gréckokatolíkov.[7]
Rímske martyrológium si ho pripomína ako spomienku 30. júna.[8] Gréckokatolícka cirkev si na neho spomína 27. júna.[chýba zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i CSSR [online]. web.archive.org, 2007-09-27, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h Blahoslavení ukrajinskí mučeníci [online]. [Cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c Zynovij Kovalyk Prêtre [online]. nova.evangelisation.free.fr, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ a b c d Mykola Carneckyj (1884-1959) [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Beatificazioni Ucraina - 26, 27 giugno 2001 [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Pápeža čakal v Ľvove nadšený dav [online]. www.sme.sk, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Beatificazioni Ucraina - 26, 27 giugno 2001 [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). [s.l.] : [s.n.], 2004. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zynovij Kovalyk
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zynovij Kovalyk na českej Wikipédii.