Bratislava 8. decembra (TASR) – Každý zdravý človek po dovŕšení 50 rokov by mal podstúpiť preventívnu kolonoskopiu. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla gastroenterologička Božena Pekárková.

Upozornila, že v tomto veku je preventívne vyšetrenie hradené zdravotnou poisťovňou. Ešte zodpovednejšie podľa nej by mali k vyšetreniu pristupovať tí, ktorí majú u prvostupňových príbuzných diagnostikovanú rakovinu konečníka alebo hrubého čreva. Pokiaľ je kolonoskopia negatívna, jej opakovanie sa odporúča raz za desať rokov. „Ak už bol nejaký polyp podľa histologickej charakteristiky, tzv. prekancerózny, tak sa určite opakuje za 5 rokov alebo niekedy aj skôr,“ vysvetlila.



Podľa odborníčky sa kolonoskopie netreba obávať, keď pacient rešpektuje rady lekára, vie ju zvládnuť. „Kolonoskopia vyžaduje, aby pacient rešpektoval príkazy zdravotníkov, pretože črevo musí byť úplne čisté, aby prípadné chorobné procesy nezostali skryté,“ ozrejmila s tým, že každý pacient dostane presný návod ako sa pred vyšetrením stravovať a ako sa správne vyprázdniť.

Pri samotnom výkone zavedie endoskopista prístroj do konečníka a na obrazovke sleduje, ako vyzerá sliznica hrubého čreva. “Postupuje cez celé črevo, zľava, cez stredné črevo, doprava až do dolnej časti tenkého čreva. Pri tom výkone sa mierne prifukuje črevo, aby sa dutina rozvinula,“ vysvetlila Pekárková.

Ak pacient vyšetrenie neznáša dobre, môže aj počas výkonu dostať intravenózne liek proti bolesti, aj na ukľudnenie. Niektorí pacienti pri kolonoskopii uprednostia celkovú anestéziu, pri ktorej pacient spí. „Dáva sa väčšinou propofol do žily, pacient nie je intubovaný ako pri operáciách,“ konštatovala lekárka.

Ďalším vyšetrením, ktorého sa pacienti u gastroenterológa obávajú, je gastroskopia, pri ktorej sa cez ústa vyšetruje pažerák, žalúdok a horná časť tenkého čreva. Odborníčka vysvetlila, že ani tu nie je dôvod na strach. „Pacienti sa vyšetrení veľmi obávajú, ale pri dobrej informovanosti je obava zbytočná,“ povedala. Pacienti sa podľa nej častokrát strašia navzájom a po zákroku potom sami konštatujú, že nebol taký nepríjemný, ako sa obávali.

Na gastroskopiu musí pacient prísť nalačno. Realizuje sa s lokálnou anestézou. „Obstrekne sa vstup do hrdla, aby sa znížila jeho citlivosť. Pacienti ležia na ľavom boku, môžu normálne dýchať nosom aj ústami. Vyšetrenie nebolí a trvá relatívne krátko, štyri až šesť minút,“ spresnila.

Nevylučujte lepok zo stravy už pri podozrení na celiakiu

Rýchle vylúčenie lepku zo stravy už pri podozrení na celiakiu, ešte pred absolvovaním odborných vyšetrení, môže uškodiť pacientovi a komplikovať vyšetrenia. Uviedla gastroenterologička Božena Pekárková.

Príznaky, ktoré ľudia pripisujú celiakii, môžu mať podľa nej aj iné príčiny. Ak rýchlo zmenia jedálny lístok, napríklad vylúčia mäso a začnú jesť veľa strukovín, bývajú prekvapení, že sú nafúknutí. Alebo to môžu spôsobiť aj presladené a niektoré mliečne jedlá. Pacienti si podľa Pekárkovej potom niekedy sami vyhodnotia, že im škodí lepok a zo dňa na deň prestanú jesť pečivo, cestoviny a podobne. „Prvé, čo nesmie urobiť nikto, kto má podozrenie na celiakiu, je, že nesmie vylúčiť lepok zo stravovania,“ zdôraznila odborníčka.

Vylúčenie lepku zo stravy ešte pred odborným vyšetrením podľa nej komplikuje samotné určenie diagnózy. „Ak pacient vysadí lepok, teda vysadí chlieb a všetko, nazvime to všeobecne, pšeničné, tak testy aj histologický obraz na celiakiu prestávajú byť pozitívne. Sú falošne negatívne,“ vysvetlila Pekárková.

Mnohí pacienti, ktorí prídu k lekárovi s podozrením na celiakiu, konštatujú, že vysadili pečivo a už im je lepšie. „Potom sú sklamaní, lebo im povieme, aby ho na tri-štyri mesiace nasadili naspäť, aby sme mohli urobiť serióznu diagnostiku,“ povedala.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

V prípade celiakie sú verejnosti najviac známe črevné prejavy, nafukovanie, prelievanie čreva, hnačky. Ale škála príznakov je širšia. „Viac celiatikov má mimočrevné prejavy, do tých patrí napríklad chudokrvnosť, osteoporóza, ochorenie pečene, niektoré neurologické ochorenia, afty v ústach, neplodnosť, keď žena s normálnym gynekologickým nálezom nemôže otehotnieť,“ spresnila odborníčka.

Celiakia je jedným z mála ochorení, ktoré sa liečia len diétou. „Liekom číslo jeden je diéta. Preto majú pacienti aj bezlepkové výrobky čiastočne hradené zo zdravotného poistenia, lebo to je ich jediný liek,“ povedala Pekárková. „Diéta musí byť dodržiavaná stopercentne, čo vôbec nie je ľahké,“ zdôraznila.

Podľa štatistík má až 45 percent populácie genetický sklon k celiakii. Tá sa môže spustiť v ktoromkoľvek veku. „Máme pacientov, ktorým sme diagnostikovali ochorenie po osemdesiatke,“ uviedla. Zároveň dodala, že v prípade diagnostikovanej celiakie v rodine treba tiež geneticky pátrať po tomto ochorení u prvostupňových príbuzných. „Tam je o 15 % väčšia pravdepodobnosť celiakie ako u bežnej populácie,“ uzavrela Pekárková.