Ján Ušiak: Rozdiel medzi revíziami
d Lepšie foto J. Ušiaka |
d dom mäsiara Machandru obsadila nemecký vojenský oddiel --> dom mäsiara Machandru obsadil nemecký vojenský oddiel |
||
| Riadok 23: | Riadok 23: | ||
Po urputných bojoch rozdelil Ušiak jednotku na dve časti. Štáb s radistami bol umiestnený na úpätí [[Kněhyňa|Kněhyne]], druhá skupina prešla do priestoru [[Radhošť|Radhošťa]]. Do štábu však prenikol konfident ostravského gestapa Jan Dvořák a po získaní dôvery vyjednal stretnutie s odbojovými pracovníkmi v priestore [[Čertov mlyn|Čertovho mlyna]], pri ktorej malo prísť k prijatiu nového člena partizánskej brigády. Táto bola stredu 2. 11. 1944 prepadnutá [[Gestapo|gestapom]], ktoré v danom priestore vykonávali preventívnu prehliadku. Ján Ušiak bol piatimi zásahmi poranený do oboch predlaktí, kapitán Murzin mal priestrel kolena. Zranených veliteľov sa nepodarilo nájsť a na ich návrat sa čakalo až do 14 hodiny, kedy sa strhol ďalší omnoho silnejší a dlhšie trvajúci boj. |
Po urputných bojoch rozdelil Ušiak jednotku na dve časti. Štáb s radistami bol umiestnený na úpätí [[Kněhyňa|Kněhyne]], druhá skupina prešla do priestoru [[Radhošť|Radhošťa]]. Do štábu však prenikol konfident ostravského gestapa Jan Dvořák a po získaní dôvery vyjednal stretnutie s odbojovými pracovníkmi v priestore [[Čertov mlyn|Čertovho mlyna]], pri ktorej malo prísť k prijatiu nového člena partizánskej brigády. Táto bola stredu 2. 11. 1944 prepadnutá [[Gestapo|gestapom]], ktoré v danom priestore vykonávali preventívnu prehliadku. Ján Ušiak bol piatimi zásahmi poranený do oboch predlaktí, kapitán Murzin mal priestrel kolena. Zranených veliteľov sa nepodarilo nájsť a na ich návrat sa čakalo až do 14 hodiny, kedy sa strhol ďalší omnoho silnejší a dlhšie trvajúci boj. |
||
Veliteľ oddielu Ján Ušiak sa počas celej doby ukrýval v lese, a až okolo 18 hodiny sa s pomocou miestneho horára dostal do hostinca pod Martiňákom. V nočných hodinách bol prevezený Oldřichom Machandrom do [[Čeladná|Čeladnej]], odkiaľ chcel Jan Dvořák zorganizovať Ušiakov prevoz do Ostravy - do rúk [[Gestapo|gestapa]]. Zrejme následkom zlej koordinácie však okolo poludnia 3.11.1944 dom mäsiara Machandru |
Veliteľ oddielu Ján Ušiak sa počas celej doby ukrýval v lese, a až okolo 18 hodiny sa s pomocou miestneho horára dostal do hostinca pod Martiňákom. V nočných hodinách bol prevezený Oldřichom Machandrom do [[Čeladná|Čeladnej]], odkiaľ chcel Jan Dvořák zorganizovať Ušiakov prevoz do Ostravy - do rúk [[Gestapo|gestapa]]. Zrejme následkom zlej koordinácie však okolo poludnia 3.11.1944 dom mäsiara Machandru obsadil nemecký vojenský oddiel. Jan Dvořák sa ako prvý vzdal a partizánsky veliteľ Ján Ušiak, medzičasom vo vysokej horúčke, svoj život ukončil výstrelom z pištole. Jan Dvořák následne bez nátlaku udal všetky osoby spojené s činnosťou partizánov. |
||
== Pamätníky pripomínajúce Jána Ušiaka a jeho skupinu== |
== Pamätníky pripomínajúce Jána Ušiaka a jeho skupinu== |
||
Verzia z 11:52, 22. august 2010
| por. Ján Ušiak | |
| Usiak2.jpg Partizánsky veliteľ počas II. svetovej vojny | |
| Narodenie | 5. október 1914 Budiná, Rakúske cisárstvo (dnešný okres Lučenec, Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 3. november 1944 (30 rokov) Čeladná, Protektorát Čechy a Morava |
| Poznámky | Slovenský biografický slovník T – Ž., VI.zväzok, Matica Slovenská, 1994, s. 194. |
| Odkazy | |
| Commons |  Ján Ušiak |
Poručík Ján Ušiak (niekedy Janko Ušiak) bol prvým veliteľom 1. česko-slovenskej partizánskej brigády Jana Žižku z Trocnova, operujúcej počas II. svetovej vojny na slovensko-moravskom pomedzí. Táto brigáda bola najsilnejšou partizánskou jednotkou operujúcou na území Čiech a Moravy počas II. svetovej vojny.
Životopis
Ján Ušiak sa narodil v obci Budiná v okrese Lučenec. Jeho rodina sa v roku 1921 presťahovala do obce Bakta (dnes mestská časť Rimavskej Soboty). Po skončení základnej školy pracoval na otcovom hospodárstve a furmančil. V rokoch 1937 narukoval do vojska Česko-slovenskej armády, do posádky v Moste. Po rozbití Česko-Slovenska sa z vojenčiny predčasne vrátil do Bakty s hodnosťou slobodníka. Keďže Bakta pripadla Maďarsku, pokúšal sa o získanie slovenského občianstva. Snáď i kvôli jeho nedávnym vojenským skúsenostiam sa mu však slovenské občianstvo v Maďarsku získať nepodarilo. V roku 1942 narukoval do maďarskej armády, s ktorou bojoval na Východnom fronte. Tam sa dostal do zajatia, v ktorom požiadal o vstup do československých jednotiek. Od decembra 1943 sa stal členom Prvého Československého armádneho zboru v ZSSR. Absolvoval výcvik v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Sviatošine. Bol veliteľom jednej z ôsmich rôt Brigády Jana Žižku, ktorej dvadsaťjedenčlenné jadro bolo 21. augusta 1944 v dvoch fázach vysadené pri Sklabini. Z tohto výsadku sa sformovala Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá sa podieľala na obsadení Martina, Vrútok a úspešne zasiahla aj do bojov o Strečno. Po skončení bojov prišiel začiatkom septembra 1944 z Ukrajinského štábu partizánskych hnutí v Kyjeve rozkaz prebiť sa na Moravu a začať s pomocou moravských odbojárov partizánske akcie. Začiatkom septembra 1944 sa Ušiakova partizánska brigáda, premenovaná na Prvú česko-slovenskú partizánsku brigádu Jana Žižku z Trocnova, začala presúvať na Moravu, pričom operačným strediskom sa stal priestor Štiavnika. Brigáda sa o prechod pokúšala 21. a 22. septembra 1944 pri Malých Karloviciach a 24. a 25. septembra pri Veľkých Karloviciach v priestore Podťaté. Skupina vedená D. B. Murzinom prešla na Moravu 29. septembra 1944, druhá skupina pod vedením Jána Ušiaka sa prebila až v prvej polovici októbra 1944. Ján Ušiak bol po mnohých úspešných akciách 2. 11. 1944 v lokalite Čertovho mlyna po zrade poranený Nemcami do oboch rúk. 3. 11. 1944 sa v Čeladnej v obkľúčení Nemcov sám zabil.
Aktivita na slovensko-moravskom pomedzí
Boje spojené s prechodom Ušiakovej partizánskej brigády na Moravu predstavujú najväčšie ozbrojené stretnutie s fašistami do príchodu Červenej armády v čase II. svetovej vojny na území na území Čiech a Moravy. Brigáda Jána Žižku zabila vyše 400 Nemcov a zničila veľké množstvo zbraní a streliva. Samotná brigáda však stratila okolo 200 bojovníkov. Prvá česko-slovenská partizánska brigáda Jana Žižku uskutočnila najviac bojov v oblasti Velké Karlovice, Vsetín, Valašské Meziříčí, Čeladná. Prepady a pasce na cestách, priame útoky na nemecké strážne jednotky, sklady a menšie vojenské jednotky zaznamenali veľký ohlas u miestneho obyvateľstva. Počas tohto obdobia s partizánmi spolupracovalo vyše 3-tisíc obyvateľov, pričom samotná brigáda z počiatočných 315 rozrástla na 1200 členov.
Pochopiteľne, že nacisti chceli stoj čo stoj zabrániť rozširovaniu partizánskeho hnutia na Moravu. 22. októbra preto zorganizovali protipartizánsku ofenzívu nasadením oddielu „Ruhsam“, ktorý v skorých ranných hodinách prepadol brigádu v jej prvom sídle, v chate Klubu českých turistov na Trojačke. Po urputných bojoch rozdelil Ušiak jednotku na dve časti. Štáb s radistami bol umiestnený na úpätí Kněhyne, druhá skupina prešla do priestoru Radhošťa. Do štábu však prenikol konfident ostravského gestapa Jan Dvořák a po získaní dôvery vyjednal stretnutie s odbojovými pracovníkmi v priestore Čertovho mlyna, pri ktorej malo prísť k prijatiu nového člena partizánskej brigády. Táto bola stredu 2. 11. 1944 prepadnutá gestapom, ktoré v danom priestore vykonávali preventívnu prehliadku. Ján Ušiak bol piatimi zásahmi poranený do oboch predlaktí, kapitán Murzin mal priestrel kolena. Zranených veliteľov sa nepodarilo nájsť a na ich návrat sa čakalo až do 14 hodiny, kedy sa strhol ďalší omnoho silnejší a dlhšie trvajúci boj.
Veliteľ oddielu Ján Ušiak sa počas celej doby ukrýval v lese, a až okolo 18 hodiny sa s pomocou miestneho horára dostal do hostinca pod Martiňákom. V nočných hodinách bol prevezený Oldřichom Machandrom do Čeladnej, odkiaľ chcel Jan Dvořák zorganizovať Ušiakov prevoz do Ostravy - do rúk gestapa. Zrejme následkom zlej koordinácie však okolo poludnia 3.11.1944 dom mäsiara Machandru obsadil nemecký vojenský oddiel. Jan Dvořák sa ako prvý vzdal a partizánsky veliteľ Ján Ušiak, medzičasom vo vysokej horúčke, svoj život ukončil výstrelom z pištole. Jan Dvořák následne bez nátlaku udal všetky osoby spojené s činnosťou partizánov.
Pamätníky pripomínajúce Jána Ušiaka a jeho skupinu
V obci Bakta sa nachádza pomník s bustou Jána Ušiaka. Na pamätnej tabuli je vyryté: "Za slobodu za krajšie žitie miliónov ľudí šiel vpred a v boji život za vlasť položil poručík s. Ján Ušiak, veliteľ partizánskej brigády J. Žižku. Narodený 5. X. 1914 v Budinej hrdinsky zahynul pri oslobodzovaní našej vlasti 3. X. 1944 v Čeladné. Česť a sláva jeho pamiatke!". Pomník bol postavený v roku 1974.
Nad obcou Budiná je meno Jána Ušiaka zapísané na pamätníku obeseným a padlým občanom z obce Budiná.
V sedle pod Lemešnou pri samote Na Lemešné je pamätník bojov partizánskej skupiny Jána Ušiaka a pamätník prechodu 1. česko-slovenskej brigády Jána Žižku zo Slovenska na Moravu.
Posmrtné ocenenia
V roku 1948 bol Ján Ušiak vyznamenaný Radom SNP I. triedy a Československým vojnovým krížom in memoriam.
V roku 1992 mu bol udelený Rad Milana Rastislava Štefánika IV. triedy in memoriam.
V roku 2007 mu udelil minister obrany SR Milan Kašický hodnosť plukovníka in memoriam.
Zdroje a externé odkazy
- Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok: písmená N — Q, Veda, 1980
- Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok: písmená T — Ž, Veda, 1982
- Alois Mariánek "Partyzánská a zpravodajská činnost na Hranicku", In: Hranicko v odbojích 1914-1989, Vojenské sdružení rehabilitovaných Hranice, 1996, s. 31-37
- Nacistická okupace ve Velkých Karlovicích
- Plná poľná 29.08.2009
- Operación Urogallo
- Pamätníky na Moravsko-slovenskom pomedzí
- Plukovník in memoriam
- Partizánske hnutie v oblasti Jankovho vŕšku