Európa
O iných významoch výrazu Európa pozri Európa (rozlišovacia stránka).| Európa | |
 | |
| Rozloha | 10 498 000 km² |
|---|---|
| Počet obyvateľov | 739 165 030 |
| Počet štátov | 46 + 7 závislých území |
| Regióny | Západná Európa Stredná Európa Východná Európa Severná Európa Južná Európa |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Európa |
Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta.
Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a iné.
Hranicu medzi Európou a Áziou predstavuje myslená čiara prechádzajúca cez hrebeň pohoria Ural, Kaspické more, Kumsko-manyčskú zníženinu, Marmarské, Egejské a Stredozemné more. Okrem východu obklopujú Európu oceány a moria. Na severe ju ohraničuje Severný ľadový oceán, na západe Atlantický oceán a na juhu Stredozemné, Marmarské a Čierne more. Európou prechádza nultý poludník.
Geografia
Regióny
Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) [v zátvorke je uvedená približná poloha]:
- Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)
- Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)
- Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)
- Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko, Poľsko, Česko)
- Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)
- Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)
- Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)
- Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)
- Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)
- Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) - veľká časť patrí do Ázie
- Oblasť Uralu (pohorie Ural)
Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:
Geografické rekordy
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
- Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
- Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: Gávdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
- Najvyšší bod: Elbrus, Rusko (5 642 m)
- Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (52 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (-55 °C)
- Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)
Štáty a závislé územia
| Región[1], názov územia a vlajka | Rozloha (km²) |
Počet obyvateľov (odhad k 1. júlu 2002) |
Hustota obyvateľstva (/km²) |
Hlavné mesto |
|---|---|---|---|---|
| Stredná Európa | ||||
 Česko
|
78 866 | 10 256 760 | 130,1 | Praha |
 Lichtenštajnsko
|
160 | 32 842 | 205,3 | Vaduz |
 Maďarsko
|
93 030 | 10 075 034 | 108,3 | Budapešť |
 Nemecko
|
357 021 | 83 251 851 | 233,2 | Berlín |
 Poľsko
|
312 685 | 38 625 478 | 123,5 | Varšava |
 Rakúsko
|
83 858 | 8 169 929 | 97,4 | Viedeň |
 Slovensko
|
48 845 | 5 554 324 | 111,0 | Bratislava |
 Slovinsko
|
20 273 | 1 932 917 | 95,3 | Ľubľana |
 Švajčiarsko
|
41 290 | 7 301 994 | 176,8 | Bern |
| Východná Európa | ||||
 Bielorusko
|
207 600 | 10 335 382 | 49,8 | Minsk |
 Moldavsko[2]
|
33 843 | 4 434 547 | 131,0 | Kišiňov |
 Rumunsko
|
238 391 | 21 698 181 | 91,0 | Bukurešť |
 Rusko[3]
|
3 960 000 | 106 037 143 | 26,8 | Moskva |
 Ukrajina
|
603 700 | 48 396 470 | 80,2 | Kyjev |
| Severná Európa | ||||
 Alandy (Fínsko)
|
1 552 | 26 008 | 16,8 | Mariehamn |
 Dánsko
|
43 094 | 5 368 854 | 124,6 | Kodaň |
 Estónsko
|
45 226 | 1 415 681 | 31,3 | Tallinn |
 Faerské ostrovy (Dánsko)
|
1 399 | 46 011 | 32,9 | Tórshavn |
 Fínsko
|
336 593 | 5 157 537 | 15,3 | Helsinki |
 Island
|
103 000 | 304 334 | 2,7 | Reykjavík |
 Litva
|
65 200 | 3 601 138 | 55,2 | Vilnius |
 Lotyšsko
|
64 589 | 2 366 515 | 36,6 | Riga |
 Nórsko
|
324 220 | 4 525 116 | 14,0 | Oslo |
| Svalbard (Nórsko)
|
62 049 | 2 868 | 0,046 | Longyearbyen |
 Švédsko
|
449 964 | 9 090 113 | 19,7 | Štokholm |
| Južná Európa | ||||
 Albánsko
|
28 748 | 3 544 841 | 123,3 | Tirana |
 Andorra
|
468 | 68 403 | 146,2 | Andorra la Vella |
 Bosna a Hercegovina
|
51 129 | 3 964 388 | 77,5 | Sarajevo |
 Bulharsko
|
110 910 | 7 621 337 | 68,7 | Sofia |
 Čierna Hora
|
13 812 | 616 258 | 44,6 | Podgorica |
 Gibraltár (UK)
|
5,9 | 27 714 | 4 697,3 | Gibraltár |
 Grécko
|
131 940 | 10 645 343 | 80,7 | Atény |
 Chorvátsko
|
56 542 | 4 390 751 | 77,7 | Záhreb |
 Malta
|
316 | 397 499 | 1 257,9 | Valletta |
 Portugalsko[4]
|
91 568 | 10 084 245 | 110,1 | Lisabon |
 San Maríno
|
61 | 27 730 | 454,6 | San Maríno |
 Severné Macedónsko
|
25 333 | 2 054 800 | 81,1 | Skopje |
 Srbsko[5]
|
88 361 | 9 663 742 | 109,4 | Belehrad |
 Španielsko[6]
|
498 506 | 40 077 100 | 80,4 | Madrid |
 Taliansko
|
301 230 | 57 715 625 | 191,6 | Rím |
 Vatikán
|
0,44 | 900 | 2 045,5 | Vatikán |
| Západná Európa | ||||
 Belgicko
|
30 510 | 10 274 595 | 336,8 | Brusel |
 Francúzsko[7]
|
547 030 | 59 765 983 | 109,3 | Paríž |
 Guernsey[8]
|
78 | 64 587 | 828,0 | Saint Peter Port |
 Holandsko[9]
|
41 526 | 16 318 199 | 393,0 | Amsterdam |
 Írsko
|
70 280 | 3 883 159 | 55,3 | Dublin |
 Jersey[10]
|
116 | 89 775 | 773,9 | Saint Helier |
 Luxembursko
|
2 586 | 448 569 | 173.5 | Luxemburg |
 Man[11]
|
572 | 73 873 | 129,1 | Douglas |
 Monako
|
1,95 | 31 987 | 16 403,6 | Monako |
 Spojené kráľovstvo
|
244 820 | 59 778 002 | 244,2 | Londýn |
| Ázijské štáty niekedy zaraďované do Európy: | ||||
 Azerbajdžan[12]
|
39 730 | 4 198 491 | 105,7 | Baku |
 Cyprus [13]
|
9 250 | 775 927 | 83,9 | Nikózia |
 Gruzínsko[14]
|
49 240 | 2 447 176 | 49,7 | Tbilisi |
 Kazachstan[15]
|
370 373 | 1 285 174 | 3,4 | Astana |
 Turecko[16]
|
24 378 | 11 044 932 | 453,1 | Ankara |
| Spolu | 10 396 619 | 708 241 928 | 68,1 | |
Poznámky:
- ↑ Delenie kontinentov ako ho zobrazuje mapa OSN.
- ↑ vrátane Podnesterska
- ↑ čísla sú len pre európsku časť
- ↑ vrátane Azorov, ale bez Madeiry
- ↑ vrátane Kosova
- ↑ bez Kanárskych ostrovov, Ceuty a Melilly
- ↑ len metropolitné Francúzsko
- ↑ korunná dependencia Spojeného kráľovstva
- ↑ počet obyv. je k júlu 2004; čísla bez zámorských území Holandského kráľovstva
- ↑ korunná dependencia Spojeného kráľovstva
- ↑ korunná dependencia Spojeného kráľovstva
- ↑ leží v Európe aj Ázii; čísla len pre európsku časť
- ↑ leží geograficky v Ázii, historicky sa ale často zaraďuje do Európy
- ↑ leží v Európe aj Ázii; čísla len pre európsku časť
- ↑ leží v Európe aj Ázii; čísla len pre európsku časť
- ↑ leží v Európe aj Ázii; čísla len pre európsku časť
porno
Filozofia
Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho odporcom, starou Germániou.
Iné projekty
Externé odkazy
- Oficiálne názvy štátov Európy a ich oblastí, stav 1996
- Oficiálne názvy hlavných miest štátov a administratívnych centier Európy, stav 1996
- FILIT Zdroj z ktorého čiastočne čerpal tento článok
| Nezávislé štáty |
|  |
|---|---|---|
| Ostatné územia | ||
| Sporné územia | ||
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii | ||
Regióny sveta | |
|---|---|
Pozri tiež svetadiely sveta a kontinenty |
