Preskočiť na obsah

Kazachstan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kazašská republika
Vlajka Kazachstanu Štátny znak Kazachstanu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Meniñ Qazaqstanım - Môj Kazachstan
Miestny názov  
 • dlhý Qazaqstan Respublïkası
Республика Казахстан
 • krátky Qazaqstan
Казахстан
Hlavné mesto Astana
51°10′ s.š. 71°30′ v.d.
Najväčšie mesto Almaty
Úradné jazyky kazaština (štátny jazyk), ruština
Demonym Kazach, Kazaška[1]
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
prezidentská republika
Kasym-Žomart Tokajev
Oljas Bektenov
Vznik 10. december 1991 (premenovanie na Kazašskú republiku)
16. december 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR)
26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Kazachstanu)
Susedia Uzbekistan, Kirgizsko, Turkménsko, Rusko, Čína
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
2 724 900 km² (9.)  
46 323,3 km² (1,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2024)
 • hustota (2024)
 
20 075 900 (62.)

7/km² (236.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2024
296,740 miliárd $ (49.)
14 778 $ (64.)
Index ľudského rozvoja (2022) 0,802 (67.) – veľmi vysoký
Mena kazachstanský tenge (KZT)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+5)
(UTC+6)
Medzinárodný kód KAZ / KZ
Medzinárodná poznávacia značka KAZ
Internetová doména .kz
Smerové telefónne číslo +7
Gramotnosť: 98,4 %

Súradnice: 48°S 68°V / 48°S 68°V / 48; 68

Kazachstan (kazašsky: Қазақстан, romanizovane: Quazaqstan; rusky: Казахстан, romanizovane: Kazachstan), dlhý tvar Kazašská republika (kazašsky: Қазақстан Республикасы, romanizovane: Qazaqstan Respublikasy; rusky: Республика Казахстан, romanizovane: Respublika Kazachstan), je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza prevažne v Strednej Ázii a časť leží aj vo východnej Európe.[pozn. 1] Na severe a západe susedí s Ruskom, na východe s Čínou, na juhovýchode s Kirgizskom, na juhu s Uzbekistanom a na juhozápade s Turkménskom, pričom pobrežie sa tiahne pozdĺž Kaspického mora. Hlavným mestom je Astana a najväčším mestom a hlavným kultúrnym a obchodným centrom Almaty. Kazachstan je deviatou najväčšou krajinou na svete podľa rozlohy a najväčšou vnútrozemskou krajinou. Má 20 miliónov obyvateľov a jednu z najnižších hustôt obyvateľstva na svete, menej ako 6 ľudí na kilometer štvorcový.[2] Etnickí Kazachovia tvoria väčšinu, zatiaľ čo etnickí Rusi tvoria významnú menšinu. Oficiálne sekulárny Kazachstan je väčšinovo moslimskou krajinou, hoci etnickí Rusi v krajine tvoria početnú kresťanskú komunitu.

Kazachstan je osídlený už od paleolitu. V staroveku na tomto území dominovali rôzne kočovné iránske národy, ako napríklad Sakovia, Massagetovia a Skýti, pričom Achajmenovská perzská ríša expandovala smerom na juh. Už v 6. storočí sa do regiónu dostali turkickí nomádi. V 13. storočí si oblasť podmanila Mongolská ríša pod vedením Džingischána. Po rozpade Zlatej hordy v 15. storočí vznikol na území približne zodpovedajúcom dnešnému Kazachstanu Kazašský chanát. Do 18. storočia sa kazašský chanát rozpadol na tri džúzy (kmeňové jednotky), ktoré postupne pohltila a podmanila si ich Ruská ríša; v polovici 19. storočia bol celý Kazachstan nominálne pod ruskou vládou.[3] Po ruskej revolúcii v roku 1917 a následnej ruskej občianskej vojne bolo územie niekoľkokrát reorganizované. V roku 1936 boli jeho moderné hranice stanovené vytvorením Kazašskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu. Bol poslednou sovietskou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť počas rozpadu Sovietskeho zväzu v rokoch 1988 až 1991.

Kazachstan hospodársky a politicky dominuje v Strednej Ázii a tvorí 60% HDP regiónu, predovšetkým vďaka svojmu ropnému a plynárenskému priemyslu; má tiež rozsiahle nerastné zdroje.[4] Má najvyšší index ľudského rozvoja v regióne. De iure je to demokratická, unitárna, ústavná republika; de facto je to však autoritatívny režim[5] bez slobodných volieb.[6] Napriek tomu od odstúpenia prezidenta Nursultana Nazarbajeva v roku 2019 dochádza k postupným snahám o demokratizáciu a politické reformy. Kazachstan je členským štátom Organizácie Spojených národov, Svetovej obchodnej organizácie, Spoločenstva nezávislých štátov, Šanghajskej organizácie spolupráce, Eurázijskej hospodárskej únie, Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Organizácie islamskej spolupráce, Organizácie turkických štátov a Medzinárodnej organizácie turkickej kultúry.

Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach, na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšiu dobu, pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. 1723 porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľne pripojili k Rusku. Do polovice 19. storočia sa pod ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke Jaik (teraz Ural). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku kozáci, ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny Alma-Ata. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaní do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života.

Až do revolúcie roku 1917 bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila meď a zlato. Počas revolúcie sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca 1920. Už 20. augusta toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. 5. decembra 1936 sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia celiny, ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu, keď bola značná časť úrodnej pôdy odviata vetrom. Po vyhlásení nezávislosti roku 1991 utieklo z krajiny mnoho obyvateľov ruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Doživotným prezidentom krajiny je Nursultan A. Nazarbajev, ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený 1. decembra 1991. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne. V parlamentných voľbách roku 2007, na ktorých sa zúčastnilo rekordných 65% voličov, vyhrala Nazarbajevova strana Nur Otan s 88 % hlasov. Žiadna iná strana nezískala viac ako 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Zahraniční pozorovatelia OBSE voľbám vytýkali netransparentnosť pri sčítavaní hlasov, ako aj vysokú vekovú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu, no konštatovali, že sú pre krajinu predsa len pozitívnym krokom, napríklad i pre to, že opozícia mala relevantný priestor pre predvolebnú kampaň. 15. marca 2019, po 30 rokoch pri moci, oznámil Nursultan Nazarbajev svoju rezignáciu.[7]Ako úradujúca hlava štátu ho 20. marca 2019 nahradil predseda Senátu Kasym-Žomart Tokajev.[8][9]Na počesť dlhoročného prezidenta Nursultana Nazarbajeva po ňom premenovali hlavné mesto krajiny Astana na Nursultan. Nový prezident Tokajev tiež plánuje postaviť mu pamätník a pomenovať po ňom hlavné ulice regionálnych metropol v krajine.[10]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov pochádza zo staroturkického slova „kazák“ („slobodný“), ktoré odrážalo nomádsky spôsob života obyvateľstva. Prvok názvu „-stan“ znamená „krajina, miesto, región“, má iránsky pôvod a je rozšírený na východe, preto možno názov „Kazachstan“ doslovne preložiť ako „krajina slobodných ľudí“. [11] Názov „kazák“ sa v roku 1936 zmenil na „kazach“, pričom sa posledné písmeno „k“ nahradilo písmenami „ch“, aby sa zabránilo zámene medzi triedou kozákov a obyvateľmi kazáchov.

Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete a 2. najväčšia republika bývalého ZSSR. Rozkladá sa medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina. Nevysoký a veľmi rozrušený masív Mudžogary a plošina Usťurt ju oddeľujú od Turanskej nížiny. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuki, Priaralský Karakum a Mujunkum. Centrálnu časť krajiny vypĺňa Kazašská plošina, ku ktorej sa pripája Turgajská plošina a na severe okraje Západosibírskej nížiny. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty Ťanšanu. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: Džungársky Alatau, Tarbagataj a Altaj, oddelené zníženinami. Najvyšším vrchom Kazachstanu je Chan-Tengri v Ťan-šane, vysoký 6995 m.

Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú medené rudy, ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská chromitu, niklových a kobaltových rúd, bauxitu (Turgajská plošina), zlata, železa (Kustanajská oblasť) a mangánu (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov Mangyšlak (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: Aralské, Balchašské, Alakoľ Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.

Prezident
Kasym-Žomart Tokajev- prezident
Oljas Bektenov- premiér

Politický systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan je oficiálne demokratická, sekulárna a ústavná unitárna republika; Nursultan Nazarbajev bol prezidentom krajiny od roku 1991 až do 2019. Potom ho nahradil Kasym-Žomart Tokajev.

Prezident môže vetovať zákon prijatý parlamentom a je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl. Predseda vlády stojí na čele kabinetu ministrov a je šéfom vlády Kazachstanu. V kabinete ministrov sú traja podpredsedovia vlády a šestnásť ministrov.

V Kazachstane je dvojkomorový parlament, ktorý tvoria Mažilis (dolná komora) a Senát (horná komora). Senát má 49 členov. Dvaja senátori sú volení každým z voliteľných zhromaždení (maslichat) sedemnástich hlavných správnych jednotiek Kazachstanu (štrnásť regiónov plus mestá Astana, Almaty a Šymkent). Zvyšných pätnásť senátorov vymenúva sám prezident. [12]

V dôsledku volieb v Mažilis v septembri 2004 dominuje v dolnej komore provládna strana «Nur Otan Archivované 2021-06-19 na Wayback Machine». Väčšinu zvyšných kresiel získali dve ďalšie strany, vrátane agropriemyselného bloku «AIST» a strana «Asar», ktorú založila dcéra prezidenta Nazarbajeva. Opozičné strany, ktoré boli oficiálne zaregistrované a boli volené vo voľbách, získali jedno kreslo.

4. decembra 2005 bol prezident Nursultan Nazarbajev znovu zvolený. Volebná komisia oznámila, že získal viac ako 90% hlasov. OBSE dospela k záveru, že voľby nespĺňajú medzinárodné štandardy.

Voľby do dolnej komory parlamentu sa konali 17. augusta 2007 a koalícia vedená vládnucou stranou «Nur Otan Archivované 2021-06-19 na Wayback Machine», ktorá obsahuje stranu «Asar», občiansku stranu a agrárnu stranu Kazachstanu, získala každé kreslo s 88% hlasov. Žiadna z opozičných strán nedosiahla referenčnú hodnotu 7%. Opozičné strany obvinili úrady zo závažného porušenia volieb.

V roku 2010 prezident Nazarbajev odmietol výzvu priaznivcov referenda o jeho udržaní vo funkcii do roku 2020. Trval na prezidentských voľbách na päťročné funkčné obdobie. Na hlasovaní 3. apríla 2011 získal prezident Nazarbajev 95,54% hlasov, na ktorom sa zúčastnilo 89,9% registrovaných voličov. V marci 2011 Nazarbajev hovoril o pokroku, ktorý Kazachstan dosiahol v oblasti demokracie. Od roku 2010 bol Kazachstan zaregistrovaný v indexe The Economist's Democracy Index ako autoritársky režim.

26. apríla 2015 sa v Kazachstane konali piate prezidentské voľby. Nazarbajev bol znovu zvolený s 97,7% hlasov.

Nazarbajev 19. marca 2019 oznámil svoju rezignáciu z prezidentského úradu. Predseda senátu Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sa stal úradujúcim prezidentom po rezignácii Nursultana Nazarbajeva. Tokajev neskôr zvíťazil v prezidentských voľbách 2019, ktoré sa konali 9. júna, a získal 70% hlasov. OBSE uviedla, že voľby sa konali so závažným porušením. Protestu proti výsledkom hlasovania sa zúčastnili tisíce ľudí.[13]

Voľby do dolnej komory Parlamentu Kazašskej republiky, Mažilisu,  a do orgánov miestnej samosprávy s názvom Maslichat, majú pokojný priebeh. Konštatujú to viaceré skupiny medzinárodných pozorovateľov. Voľby boli organizované tak, že sa dodržujú všetky prísne epidemilogické normy odporúčané v mnohých krajinách vo svete. Sú to v poradí ôsme parlamentné voľby v krajine. Kazachstan má za sebou aj reformy v oblasti ekonomiky. Kassym Žomart Tokajev pripomenul, že reformy v krajine budú pokračovať. „Pripravujeme reformy. Reformy sa nesmú zastaviť,“ poznamenal. Účasť voličov bola nižšia ako účasť vo voľbách v marci 2016, keď bolo 77,1%,  ale 10. januára 2021 dosiahla 63,3%.[14]

"Pre mňa nie sú najdôležitejšie všeobecné čísla hospodárskeho rozvoja, ale skutočný blahobyt všetkých našich občanov. Pri rozhodovaní o strategických otázkach sa preto bude určite brať do úvahy postavenie väčšiny obyvateľstva. Náš vzorec pre štátnu moc je: silný, splnomocnený prezident - vplyvný a schopný parlament - vláda zodpovedná voči ľuďom. Je to taký politický systém, ktorý v komplexných geopolitických realitách najviac vyhovuje potrebám nášho štátu, prispieva k plneniu strategických úloh, ktorým čelíme. Zároveň bude pokračovať proces politickej transformácie spoločnosti.Politická nadstavba musí zodpovedať hlbokým ekonomickým transformáciám, inak môžu reformy spomaliť. O tom presvedčivo hovorí svetová história". - Kasym-Žomart Tokajev z vystúpenia na oficiálnej inauguračnej slávnosti zvoleného prezidenta Kazašskej republiky, 12.06.2019.[15]


Politické reformy

[upraviť | upraviť zdroj]

Reformy sa začali po voľbách Kasym-Žomart Tokajev v júni 2019. Tokajev zachováva kultúru opozície, verejných zhromaždení a oslabenie pravidiel pre vytváranie politických strán.

V júni 2019 bola z iniciatívy kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva vytvorená Národná rada pre verejnú dôveru ako platforma, kde môže široká verejnosť diskutovať o rôznych názoroch a posilňovať národný dialóg o verejnej politike a reformách.

Bude prijatý zákon, ktorý umožní zástupcom iných strán predsedať niektorým parlamentným výborom s cieľom podporiť rozvoj alternatívnych názorov. Minimálna hranica členstva potrebná na registráciu politickej strany sa zníži zo 40 000 na 20 000 členov.

Na uskutočnenie mierových zhromaždení v centrálnych regiónoch budú pridelené špeciálne miesta a bude prijatý nový zákon, ktorý definuje práva a povinnosti organizátorov, účastníkov a pozorovateľov.

V snahe zvýšiť verejnú bezpečnosť prezident Tokajev sprísnil tresty pre tých, ktorí spáchajú na tejto osobe trestné činy.[16]

Súdnictvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Súdnu moc vykonáva najvyšší súd, krajské, vojenské, mestské, okresné a špecializované súdy.

Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom v občianskych, trestných a iných veciach podliehajúcich miestnym a iným súdom.

Predsedu Najvyššieho súdu a sudcov volí senát na návrh prezidenta Kazachstanu na základe odporúčania Najvyššej súdnej rady. Rozhodnutím senátu parlamentu zo 17. decembra 2017 bol za predsedu najvyššieho súdu zvolený Zhakip Kazhmanovich Asanov.

Predsedov justičných komôr miestnych a iných súdov, predsedov justičných komôr Najvyššieho súdu vymenúva prezident na odporúčanie Najvyššej súdnej rady na základe prezentácie predsedu Najvyššieho súdu a rozhodnutie pléna najvyššieho súdu. Predsedov miestnych a iných súdov, sudcov miestnych a iných súdov menuje prezident Kazachstanu na odporúčanie Najvyššej súdnej rady. Krajina môže vytvoriť ďalšie súdy vrátane špecializovaných súdov (vojenské, finančné a iné).[17]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan je rozdelený do štrnástich regiónov a troch mest štátneho významu( Almaty, Nursultan a Šymkent). Kraje sú rozdelené do 177 okresov. Okresy sa ďalej delia na vidiecke okresy, ktoré zahŕňajú všetky vidiecke sídla a dediny bez združenej samosprávy.

Mestá Almaty, Nursultan a Šymkent majú status „štátneho významu“ a nepatria do žiadneho regiónu. Mesto Bajkonur má osobitné postavenie, pretože do roku 2050 je prenajaté Rusku pre kozmodróm Bajkonur.

Na čele každého regiónu je akim (regionálny guvernér) vymenovaný prezidentom. Okresné akimy sú menované regionálnymi akimmi. Vláda Kazachstanu 10. decembra 1997 presunula svoje hlavné mesto z Almaty, ktorá bola vytvorená v rámci Sovietskeho zväzu, do Astany.

23. marca 2019 bolo mesto Astana, hlavné mesto Kazašskej republiky, premenované na mesto Nur-Sultan, hlavné mesto Kazašskej republiky. 20. marca parlament na spoločnom zasadaní komôr schválil premenovanie hlavného mesta. Hlavné mesto podporovalo premenovanie mesta Astana.[18]

Názov mesta Región Populácia
1 Almaty Almaty 1,916,822
2 Astana Astana 1,136,156
3 Šymkent Šymkent 1,038,152
4 Aktobe Aktobe 500,757
5 Karaganda Karagandy 497,777
6 Taraz Jambyl 357,795
7 Pavlodar Pavlodar 333,479
8 Oskemen Východný Kazachstan 333,313
9 Semey Východný Kazachstan 323,138
10 Atyrau Atyrau 269,720

[19]Údaje k 01.01.2020

Administratívne členenie:

  • Nursultan (mesto národného významu, hlavné mesto)
  • Almaty (mesto národného významu, bývalé hlavné mesto)
  • Šymkent (mesto národného významu)
  1. Akmolinská oblasť (Kokčetau)
  2. Akťubinská oblasť (Akťubinsk)
  3. Almatinská oblasť (Taldykorgan)
  4. Atyrauská oblasť (Atyrau)
  5. Východokazašská oblasť (Usť-Kamenogorsk)
  6. Žambylská oblasť (Taraz)
  7. Západokazašská oblasť (hlavné mesto Uralsk)
  8. Karagandinská oblasť (Karaganda)
  9. Kostanajská oblasť (Kostanaj)
  10. Kyzylordinská oblasť (Kyzyl-Orda)
  11. Mangystauská oblasť (Aktau)
  12. Pavlodarská oblasť (Pavlodar)
  13. Severokazašská oblasť (Petropavlovsk)
  14. Turkestanská (Turkestan)

Kazachstan má najväčšiu ekonomiku v strednej Ázii a vytvára 60% HDP regiónu. Podľa Svetovej banky na rok 2019 je krajina na 42. mieste v poradí krajín, pokiaľ ide o HDP, na 72. mieste z hľadiska HDP na obyvateľa.

Kazachstan bol prvou bývalou sovietskou republikou, ktorá splatila dlh voči Medzinárodnému menovému fondu o 7 rokov skôr, ako bolo potrebné. Krajina sa umiestnila na treťom mieste za Čínou a Katarom medzi 25 najdynamickejšími ekonomikami v prvom desaťročí 21. storočia.

Štát vstúpil do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2015.

Miera rastu HDP, podporovaná vysokými svetovými cenami ropy, sa pohybovala od 8,9% do 13,5% medzi rokmi 2000 a 2007, poklesla na 1-3% v rokoch 2008 a 2009, potom sa od roku 2010 zvýšila. Medzi ďalšie hlavné vývozné tovary Kazachstanu patrí pšenica, textil. Kazachstan je popredným vývozcom uránu.

Krajina vo februári 2014 znehodnotila svoju menu o 19%. V auguste 2015 došlo k ďalšej 26% devalvácii.

V roku 2009 vláda zaviedla rozsiahle podporné opatrenia, ako je rekapitalizácia bánk a podpora pre sektor nehnuteľností a poľnohospodárstva, ako aj pre malé a stredné podniky. Celkové náklady na stimulačné programy dosiahli 21 miliárd dolárov alebo 20% HDP krajiny a 4 miliardy dolárov boli určené na stabilizáciu finančného sektora. Počas svetovej hospodárskej krízy sa hospodárstvo Kazachstanu v roku 2009 znížilo o 1,2%, zatiaľ čo ročná miera rastu sa následne zvýšila na 7,5% v roku 2011 a 5% v roku 2012.

Kazachstan sa v roku 1998 pustil do ambiciózneho programu dôchodkovej reformy. K 1. aprílu 2020 predstavoval dôchodkový majetok 11,7 bilióna tenge. V krajine je 11 akumulačných dôchodkových fondov. Štátny akumulačný dôchodkový fond, jediný štátny fond, bol v roku 2006 privatizovaný. Niekoľko veľkých zahraničných bánk má pobočky v Kazachstane. V roku 2019 získal Kazachstan priame zahraničné investície v hodnote 25 miliárd dolárov.

Krajina je na 39. mieste v indexe hospodárskej slobody 2020, ktorý zverejnili Wall Street Journal a Heritage Foundation. [20]

Infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Železnice zabezpečujú 68% všetkej nákladnej a osobnej dopravy vo viac ako 57% rozlohy krajiny. Väčšina miest je spojených železnicou; vysokorýchlostné vlaky odchádzajú z Almaty (najjužnejšie mesto) do Petropavlovska (najsevernejšie mesto) asi za 18 hodín.

«Казахстанские железные дороги» ("Kazašské železnice") je národná železničná spoločnosť. «Казахстанские железные дороги» ("Kazašské železnice") spolupracuje s francúzskym výrobcom lokomotív «Alstom» na rozvoji železničnej infraštruktúry v Kazachstane.

31. mája 2017 bola v Astane otvorená najmodernejšia železničná stanica v Kazachstane „Nurly Zhol“. Otvorenie stanice sa uskutočnilo súčasne so začiatkom medzinárodnej výstavy EXPO-2017.

V Kazachstane je 96 letísk. Tranzit leteckej nákladnej a osobnej dopravy medzi Európou a Áziou má pre toto odvetvie veľký význam.

V roku 2009 Európska komisia zaradila na čiernu listinu všetkých kazašských leteckých dopravcov s výnimkou spoločnosti «Air Astana». Od tej doby Kazachstan neustále podniká kroky na modernizáciu a aktualizáciu svojho dohľadu nad bezpečnosťou. V roku 2016 európske orgány pre bezpečnosť letov vyradili všetky kazašské letecké spoločnosti z čiernej listiny a od kazašských leteckých spoločností dostali „dostatočné dôkazy o súlade“ s medzinárodnými normami.

Pre rok 2017 je celková dĺžka cestnej siete v krajine 95,409 tisíc km. [21]

Poľnohospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo v roku 2019 predstavovalo 4,5% HDP Kazachstanu. Pšenica, zemiaky, hrozno, zelenina a melóny sú najdôležitejšie poľnohospodárske komodity. Poľnohospodárska pôda zaberá viac ako 846 000 km². Viac ako 80% celkovej rozlohy krajiny predstavuje poľnohospodárska pôda vrátane takmer 70% pasienkov.

Prevažujúcim živočíšnym produktom sú mliečne výrobky, koža, mäso a vlna. Medzi hlavné plodiny v krajine patrí pšenica, jačmeň, bavlna a ryža. Vývoz pšenice, ktorá je hlavným zdrojom tvrdej meny, patrí medzi popredné komodity vývozného obchodu Kazachstanu. V roku 2019 bolo teda v Kazachstane vymlátených 17,4 milióna ton obilia, čo je o 14,3% menej ako v roku 2018. Poľnohospodárstvo v Kazachstane má stále veľa problémov v oblasti životného prostredia kvôli zlej správe vecí verejných počas sovietskeho obdobia.[22]

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan je rozlohou deviata najväčšia krajina. Od roku 2018 predstavoval cestovný ruch 5,7% HDP Kazachstanu a vláda plánuje zvýšiť tento podiel do roku 2025 o 8%. V peňažnom vyjadrení je ukazovateľ pre rok 2018 asi 3,4 bilióna tenge. V roku 2018 odvetvie priamo a nepriamo poskytlo v krajine viac ako 450 tisíc pracovných miest.

V roku 2018 navštívilo Kazachstan 8,5 milióna zahraničných turistov.

Krajina zaviedla bezvízový režim pre občanov 57 krajín vrátane krajín Európskej únie a OECD, USA, Spojených arabských emirátov, Kórejskej republiky, Austrálie a Nového Zélandu.

Veľké letoviská: Burabay, Saryagash, Kapshagay, Zerenda, Moyildy, Karkaralinsk, Bayanaul, Alakol, Chymbulak, Tabagan, Elekty, Akbulak, kaňon Charyn.

Rybárstvo a horská turistika sú pomerne dobre rozvinuté.[23]

Zelená ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda stanovila ciele prechodu na zelenú ekonomiku v Kazachstane, ktorá sa má uskutočniť do roku 2050. Predpokladá sa, že ekologické hospodárstvo zvýši HDP o 3% a vytvorí viac ako 500 000 nových pracovných miest.

Vláda Kazachstanu stanovila ceny energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Cena za 1 kWh za energiu vyrobenú z veterných elektrární bola stanovená na 22,68 tenge (0,12 USD). Náklady na 1 kWh vyrobenú malými vodnými elektrárňami sú 16,71 tenge (0,09 USD) a bioplynové stanice - 32,23 tenge (0,18 USD).[24]

Priame zahraničné investície

[upraviť | upraviť zdroj]

Odo dňa nezávislosti Kazachstanu prilákali zahraničné investície 330 miliárd dolárov zo 120 krajín. Podľa amerického ministerstva zahraničia sa krajina považuje za krajinu s najlepšou investičnou klímou v regióne. Jedným z faktorov priťahujúcich priame zahraničné investície je politická stabilita krajiny. Podľa správy Svetovej banky patrí Kazachstan medzi 40% krajín sveta, ktoré sa považujú za politicky najstabilnejšie.[25]

Trh obligácií

[upraviť | upraviť zdroj]

5. októbra 2014 vydal Kazachstan dlhopisy na 10 a 30 rokov za 2,5 miliardy dolárov, čo bol prvý medzinárodný predaj krajiny v amerických dolároch od roku 2000. Kazachstan predal 1,5-miliárd dolárov z 10-ročných dolárových dlhopisov, a získal nadpriemerný 1,5 percentuálny bod.[26]

Bankovníctvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Bankové podnikanie v Kazašskej republike zaznamenalo výrazný cyklus vzostupov a pádov. Po rokoch rýchleho rastu v polovici 2000 rokov sa bankový sektor v roku 2008 zrútil. Niekoľko veľkých bankových skupín, vrátane «BTA Bank», «Kazakhstan Engineering» a «Alliance Bank», čoskoro zlyhalo. Odvetvie sa odvtedy zmenšilo a reštrukturalizovalo, pričom celosystémové pôžičky sa znížili na 39% HDP v roku 2011 z 59% v roku 2007.[27]

Trh s nehnuteľnosťami

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2018 predstavovala celková plocha bývania v Kazachstane 347,4 milióna m2. V rokoch 2016, 2017 a 2018 bolo uvedene do prevádzky 403,4 tisíc domov, z toho 99,5 tisíc samostatných a viac ako 303 tisíc bytov vo viacpodlažných budovách. Takmer tretina bytových domov má viac ako 50 rokov, to znamená, že boli postavené pred rokom 1970. Asi 65% bolo uvedených do prevádzky pred viac ako 25 rokmi. V roku 2018 bola obytná plocha na jedného občana Kazachstanu – 21,6 m2.[28]

Ekonomická konkurencieschopnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan dosiahol svoj cieľ vstúpiť do top 50 najkonkurencieschopnejších krajín v roku 2013, ale v roku 2019 klesol na 55. miesto. V roku 2013 mal Kazachstan náskok pred ostatnými štátmi SNŠ takmer vo všetkých hlavných ukazovateľoch konkurencieschopnosti vrátane inštitúcií, infraštruktúry, makroekonomického prostredia, vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, efektívnosti trhu s výrobkami, rozvoja trhu práce, rozvoja finančného trhu, technologickej pripravenosti, veľkosti trhu,zložitosť podnikania a inovácie, zaostávalo iba v kategóriách zdravotníctvo a základného vzdelávania.[29]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo Kazachstanu má pomerne pestré zloženie. 63% obyvateľstva tvoria Kazachovia, 24% Rusi, 3% Uzbeci, 2,1% Ukrajinci, 1,4% Ujguri, 1,3% Tatári, 1,1% Nemci a 0,1% Židia. Zvyšok - t. j. asi 4%, tvoria príslušníci iných etník. K 1. júnu 2018 Kazachstan mal 18 253 300 obyvateľov. Hustota obyvateľstva je 6,68 obyvateľa na 1 km2.[30] V Kazachstane žijú predstavitelia viac ako 130 národností a 17 náboženstiev. [31] Čo sa týka religiózneho zloženia, sunnitskí moslimovia tvoria 62%, ruskí ortodoxní 35%, katolíci 0,66%, budhisti 0,5%, židia 0,1%. Zvyšok, t. j. asi 1,7%, tvoria menšinové náboženstvá a ateisti.

Kazašská spoločnosť je špecifická v tom, že veľkú úlohu v nej stále hrá tradičná klanová štruktúra, teda rozdelenie na kmeňové zväzy, tzv. Starší, Stredný a Mladší žuzy. Úlý žuz (Starší, alebo Najväčší) má korene v južnom Kazachstane, Orta žuz (Stredný) v strednom a východnom Kazachstane a Kiši žuz (Mladší alebo Malý) sa identifikuje so západnou a severnou časťou Kazachstanu. Každý žuz sa delia na rody a plemená. Orta žuz má 12 rodov a plemien. Členovia Úlý žuza môžu byť priamymi potomkami Džingischána.ru

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Britská encyklopédia definuje kazašskú literatúru ako "kombináciu ústnej a písomnej literatúry, ktorá bola vyrobená kazašskou národnosťou v Strednej Ázie". Kazašská literatúra sa rozširuje z moderného územia Kazachstanu, vrátane obdobia Kazašského SSR a Kazašský chanát. Podľa čínskych písomných zdrojov 6 – 8. storočií mali turkické kmene Kazachstanu ústnu poetickú tradíciu. Táto tradícia pochádzala z predchádzajúcich období. [32] 

Na začiatku kazašskej literatúry sú bardi, niektoré tradície hľadá už v 15. storočí, ale ich básne neboli nikdy zapisované, len odovzdávané ďalšou generáciou bard. Medzi ďalších slávnych bardov patria Kaztugan-zhyrau, Zhyembet-zhyrau, Akhtamberdy-zhyrau a Bukhar zhyrau Kalkamanuly, ktorý bol poradcom Abylai-chana. „Er Targyn“ a „Alpamys“ sú dva z najslávnejších príkladov kazašskej literatúry, ktoré boli zaznamenané v 19. storočí. „Kniha môjho starého otca Korkuta“ a „Oguz Khan“ sú najslávnejšie turkické hrdinské legendy. Pôvodne vznikli okolo 9. storočia a odovzdávali z generácie na generáciu.[33] 

Za zakladateľa kazašskej literatúry, jej prvého klasika, tak býva označovaný až autor 19. storočia Abaj Kunanbajuly, ktorého najznámejším dielom je „40 úvah o živote a ľuďoch“. Kazašskú kultúru silne ovplyvnil aj tým, že bol propagátorom zblíženie s ruskou a európskou kultúrou na základe liberálneho islamu.[34]

Významným klasikom bol aj Ybyraj Altynsarin[35], ktorý zaviedol do kazaštine azbuku, ktorá je užívaná dodnes. Zakladateľmi kazašskej sovietskej literatúry boli básnici Saken Seifulin, Baimagambet Iztolin, Ilyas Džansugurov, spisovatelia Mukhtar Auezov, Sabit Mukanov, Beimbet Maylin. Prominentným kazašským autorom v sovietskej ére bol Muchtar Auezov, ktorého najslávnejšími diely sú divadelné tragédie “Abaj” a romány “Abaj” a “Abajova cesta”, a ktorý sa dočkal mnohých verejných pôct. Naopak Saken Sejfullin bol v ére stalinizmu mučený a popravený ako kazašský nacionalista. Rovnaký osud stretol aj básnika a reformátora kazašskej abecedy Ahmeta Bajtursynulyho. Objavom 60. rokov bol básnik Mukagali Makatajev.[36] V 70. rokoch pozornosť čitateľov upútala kniha kazašského básnika a spisovateľa Olžasa Suleimenova „Az i Ya“.[37] V ňom rozvíjal predstavy o príbuznosti kazachov a starých sumerov, upozornil na veľké množstvo slov turkického pôvodu v ruštine, ktoré podľa jeho názoru hovorili o silnom vplyve turkickej kultúry na ruskú. Literatúru Kazachstanu na konci 90. rokov možno charakterizovať pokusmi pochopiť postmoderné západné experimenty v literatúre a použiť ich v kazašskej literatúre. Taktiež mnohé diela známych a málo známych kazašských autorov začali byť chápané novým spôsobom. Školské osnovy zahŕňajú diela moderných kazašských spisovateľov a básnikov, najmä Tynyshtykbek Abdikakimova.[38]

Kazašským národným hudobným nástrojom, ba symbolom, je predovšetkým dombra, strunový brnkací nástroj s dlhým krkom, zvyčajne dvoma strunami a hruškovitým telom. V roku 2014 bola kazašská hra na dombru zapísaná na zoznam majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. [39]

Pri najmenšom od 17.storočia sa kazašskí speváci sprevádzajúce sa na dombru delili do dvoch hlavných kategórií: tzv. Žyrausové zvyčajne nevytvárali vlastné originálne dielo a len reprodukovali staré piesne, a tzv. Akynové improvizovali alebo vytvárali vlastné piesne v duchu tradície. Najslávnejším akynem a tiež hráčom na dombru bol Kurmangazy Sagyrbajuly v 19. storočí a hračka na dombru, národná umelkyňa Kazašského SSR Dina Nurpeisova.[40] Folklór neskôr preslávil aj speváka Žambyla Žabajeva, hrajúceho ešte v prvej polovici 20. storočia, ktorý uviedol akynskou tradíciu do sovietskej kultúry.[41]

V populárnej hudbe sa neskôr presadila Roza Rymbajeva, Dimash Kudaibergen, alebo skupina „A'Studio“. Vo folk-rockovej hudbe skupina „Ulytau”. Adil Oralbekovič Žalelov je kazašský umelec a hudobný producent, zakladateľ vydavateľstva Musica36.

Štátne divadlo opery a baletu „Astana Opera“ bolo založené v roku 2013. Astana Opera sa nachádza na ľavom brehu rieky Jesil a je pozoruhodná svojou nádherou. Je na rovnakej úrovni ako popredné svetové operné domy, ako napríklad milánska La Scala, madridské divadlo Teatro Real, Boľšoj teatr v Moskve a Metropolitná opera v New Yorku. Predsieň, vstupná hala, sály a hlavné pódium sú postavené vo vrcholnom štýle architektonického klasicizmu. Hlavná sála má kapacitu 1250 ľudí a Komorná sála má kapacitu 250. Orchestrálna jama je určená pre 120 hudobníkov a v prípade potreby ju možno použiť na rozšírenie priestoru pódia. Prvú sezónu Astana Opera oficiálne zahájila 21. júna 2013 operou „Biržan a Sara,“ ktorú zložil skvelý kazašský skladateľ Mukan Tolebajev. Na jeseň toho istého roku sa konala inaugurácia Astana Opera. Divadlo bolo predstavené svetovej komunite operou „Attila“ od Guiseppe Verdiho. Odvtedy divadlo uviedlo množstvo premiér, divadelných hier a koncertov, rozširujúc svoj repertoár s každým ďalším rokom.[42]

Filmový priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

Štátny filmový priemysel je riadený prevažne prostredníctvom filmového štúdia "Kazachfilm" so sídlom v Almaty.[43] V krajine sa každoročne koná filmove festivaly "Astana" a "Eurasia". Za začiatok kazašskej kinematografie sa považuje film „Amangeldy“, uvedený na plátna v roku 1938.[44] Ústrednou témou kina Kazachstanu 20. storočia bol život vtedajšeho obdobia.[45]

V Hollywoode sa presadil filmový režisér Timur Bekmambetov vďaka sfilmovanie «Nočnej hliadky» krajana Lukjaněnko. Ako dokumentarista preslávil Sergej Dvorcevoj, ktorý v roku 2019 získal cenu na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov. Jeho film «Tulpan» (2008) získal cenu Un Certain Regard, film «Ajka» (2018) bol nominovaný na hlavnú cenu Zlatá palma. Prvým a doteraz jediným kazachstánským filmom nominovaným na Oscara za najlepší neanglicky hovorený film je film «Мongol» režiséra Sergeja Bodroveho. Hlavna herecka vo filme «Ajka» Samal Esljamová získala v roku 2018 na festivale v Cannes cenu pre najlepšiu herečku.

V stredoveku žili na území moderného Kazachstanu takí vedci ako Al-Farabi, Y. Balasaguni, A. Yassavi, M. Khaidar Dulati, K. Zhalairi. Na území Kazachstanu sa v 9. storočí, zrejme, narodil významný filozof, logik, kozmológ a teoretik hudby Al-Farabi. Koncom 17. - začiatkom 18. storočia začali vedci z Ruska a z mnohých európskych krajín skúmať územie Kazachstanu, študovať históriu, kultúru, život a zvyky jeho obyvateľstva. Jedným z prvých bol ruský kartograf S. U. Remezov. Ruská akadémia vied zorganizovala v roku 1733 expedíciu na štúdium geografie, geológie a etnografie Kazachstanu.

V 19. storočí prispeli poznaniu Kazachstanu ruskí a kazašskí vedci-orientalisti: P.P. Semionov-Tyan-Shansky, N. P. Rychkov, P. M. Melioransky, V. V. Radlov, V. V. Bartold, A. A. Divaev, Ch. Ch. Valikhanov , A. Kunanbaev, I. Altynsarin a ďalší. Jednou z najväčších vedeckých osobností Kazachstanu bol Šokan Valichanov, zakladateľ modernej kazašskej historiografie a etnografie. Na začiatku 20. storočia mala väčšina kazašských detí možnosť študovať iba v dedinskych madrasách. V roku 1916 bolo na území Kazachstanu iba niekoľko ruských a rusko-kazašských škôl, študovalo v nich 19 370 kazašských detí.

Vedecké organizácie ako Regionálna stanica ochrany rastlín (1924) a Výskumný ústav hnojív a agronomickej pôdy (1926) sa otvorili od začiatku 20. storočia. Začali pracovať oddelenia Hlavného geologického výboru mesta Almay a Ústavu neželezných kovov. V roku 1927 bola sformovaná kazašská expedícia Akadémie vied ZSSR pre komplexné štúdium prírodných zdrojov republiky, ktorú viedol akademik A. E. Fersman. Do roku 1932 mala republika viac ako 10 výskumných ústavov a experimentálnych staníc, stovky kontrolných miest, laboratóriá a meteorologické stanice, niekoľko geologických prieskumných organizácií. 8. marca 1932 bola sformovaná kazašská základňa Akadémie vied ZSSR. Pracovali tu odvetvia zoológie a botaniky. V roku 1940 bola organizovaná pobočka Kazašskej akadémie Všezväzovej akadémie poľnohospodárskych vied. Počas druhej svetovej vojny tu pracovali svetoznámi vedci: I.P. Bardin, L.S. Berg, V.I. Vernadskij, N.F. Gamaleya, I.I. I. Mandelštam, N.V. Tsitsin, S.G. Strumilin, A.M. Pankratova, A.E. Favorskij, S.E. Malov, V.G. Fesenkov, G.A. Tichov, B.A. Voroncov-Velyaminov a ďalší.

V roku 2004 bola v republike založená „Akadémia pedagogických vied“. APV sa nachádza v Almaty.

V decembri 2020 v APV Kazachstan mala: • 186 riadnych členov (akademikov); • 157 korešpondujúcich členov; • 14 čestných akademikov; • 20 zahraničných členov; • 40 kolektívnych členov

Na základe výsledkov výskumu akadémie bolo získaných 877 patentov, vyvinutých 136 vzoriek zariadení, vytvorených a testovaných 193 odrôd poľnohospodárskych plodín, vyvinutých a testovaných 14 nových druhov a plemien hospodárskych zvierat.[46] Založením vedeckej databázy Sci-Hub na seba nedávno upozornila kazašská vedkyňa Alexandra Elbakjanová.

V Kazachstane bol za éry Sovietskeho zväzu postavený prvý kozmodróm na svete – Bajkonur. Prvým kazašským kozmonautom sa tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu stal Toktar Aubakirov. Vďaka modulu Sojuz TM-13 navštívil orbitálnu stanicu Mir a pobudol v kozme 7 dní. Toto prvenstvo mu neskôr zabezpečilo aj politickú kariéru. Druhým kazašským kozmonautom a zároveň prvým reprezentantom nezávislého Kazachstanu vo vesmíre sa stal v roku 1994 Talgat Musabajev. Ten pobudol na stanici Mir už takmer rok. Tretím kozmonautom a prvým zástupcom nezávislej kozmickej agentúry KazCosmos sa stal v roku 2016 Ajdyn Aimbetov. KazCosmos bol založený v roku 2007. Už rok predtým Kazachstan vypustil na obežnú dráhu svoju prvú vlastnú družicu nazvanú KazSat-1.

Kazašská národná kuchyňa je historické založená na nomádskom životnom štýle kazachov. Kazašská kuchyňa je v mnohom podobná kuchyni susedných krajín Kirgizska, Uzbekistanu, Číny, Ruska a mierne sa líši v technológii prípravy a receptúry. Kvôli silnému ruskému vplyvu v priebehu 20. storočia sa niektoré ruské a ukrajinské jedlá udomácnili aj v Kazachstane. Patria sem boršč, ruské palacinky, koláče atd'. [47] Väčšina tradičných kazašských jedál sú jedlá z mäsa a múky. Na varenie sa často používa konské, jahňacie, hovädzie mäso. V národnej kuchyni sa môže mäso pripravovať rôznymi spôsobmi a zvyčajne sa podáva so širokou škálou tradičných pekárskych výrobkov. Medzi občerstvenie často patrí čierny čaj a tradičné mliečne nápoje, ako sú ayran, šubat a kumys. Tradičná kazašská večera zahŕňa veľa predjedál na stole (baursaky, šelpeki, žent, kože, talkan, čierny kaviar), po ktorých nasleduje polievka (sorpa alebo kespe) a jedno alebo dve hlavné jedlá, ako kujrdak, kazy a bešbarmak.[48] Bešbarmak - varené konské alebo baranie mäso (môže to byť aj hovädzie a ťavie mäso) s nasekanými malými kúskami cesta uvarenými vo vývare a posypanými bylinkami. Bešbarmak - v doslovnom preklade „päť prstov“ - to znamená, že ide o jedlo, ktoré sa konzumovalo piatimi prstami. Kujrdak je tiež populárny, je národná kazašská pečienka, ktorá sa pripravuje z mäsa a vnútorností, ako sú obličky, srdce, pečeň, a tiež s prídavkom cibule, bohatej zeleniny a zemiakov. [49]

Pijú tiež svoj národný nápoj kumys, ktorý pozostáva z fermentovaného kobylieho mlieka. [50]

Nový rok, Medzinárodný deň žien, deň víťazstva 9. mája zostali v Kazachstane z obdobia existencie Sovietskeho zväzu. Tam sú aj nové sviatky. Napríklad deň nezávislosti. Deň prvého prezidenta Kazachstanu každoročne oslavujú 1. decembra.[51]

Nuryz je sviatkom jari. Názov sviatku Nauryz sa prekladá ako „nový deň“. V Kazachstane sa tento sviatok slávi 3 dni, od 21. marca do 23. marca, je hlavným dňom sviatku 22. marec. V tento deň, podľa kazašskej tradície, každý pripravuje „Nauryz - kože“, ktoré sa skladá zo 7 ingrediencií (voda, mäso, soí, tuk, muka, obilniny a mlieko).[52]

Dátum Názov sviatku
od 1. do 2. januára Nový rok
8. marec Medzinárodný deň žien
od 21. do 23. marca Nauryz
1. máj Deň jednoty obyvateľov Kazachstanu
7. máj Deň obrancov vlasti
9. máj Deň víťazstva
6. júl Deň hlavného mesta
30. august Deň ústavy
1. december Deň prvého prezidenta
od 16. do 17. decembra Deň nezávislosti

[53]

Pamiatky a architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Najskoršie byty a osady kmeňov boli v strednom, severnom, západnom a východnom Kazachstane. Obyvanie patriarchálnej rodiny pozostával z niekoľkých priestorov až do 200 metrov štvorcových. V dôsledku nedostatočného učenia sa všetky typy mobilných obydlí často kombinujú so spoločným termínom "Jurta" (plstený dom). Kazašska jurta- je staroveké nomadske obydlie, ktoré je jednym zo symbolov dedičstva krajiny. Jurty sú často využivane ako mobilne miesta počas štátnych sviatkov vratane Nauryzu. Jurta má okruhly tvar, ktory jej dodáva maximalnu tepelnu učinnost. V zime je v nej teplo, a v lete chladno. Najdolezitejšou sučasťou jurty je okruhly «šanyrak» v strope, ktorý služi na odvetranie jurty a odvadzanie dymu z horiacej pece.[54]

Tamgalské petroglyfy. Koncom 50 rokov minulého storočia sa v roklene Tamgaly, nachádzajúcej sa v juhovýchodnej časti pohoria Ču-Ili, našli skalné rytiny a obrazy z doby bronzovej a doby železnej. Dnes je toto miesto zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[55]

Socha Zlatý muž je jedným z najobľúbenejších symbolov Kazachstanu a jedným z vychodísk pre novú identitu kazachov. Pochrebisko, ktoré sa nachádzalo na okraji mesta Issyk, 50 km východne od Almaty, bolo vykopané v roku 1969. Archeologovia tu objavili hrob lemovaný jedlovými kladami na podlahe, na ktorej ležali pozostatky slávnostného odevu skýtskeho bojovníka a boli celé pokryté 4000 zlatými ozdobnými komponentmi. Dnes je v objekte objavu skanzen «Mohyly Sakov».[56]

Chan Šatyr („Stan chána“) je ďalším dramatickým výtvorom slávneho britského architekta Lorda Normana Fostera, ktorý sa už stihol stať jedným zo symbolov hlavného mesta Kazachstanu. Obrovská stavba v tvare stanu, ktorej veža sa týči do výšky 152 metrov, je najväčšou svojho druhu na svete. Chan Šatyr sa nachádza na konci „Millennium Axis,“ centrálnej architektonickej súčasti Ľavého brehu, na ktorého opačnej strane je prezidentské sídlo Ak Orda. Chan Šatyr je jedným z najväčších nákupných a zábavných centier v Kazachstane. Okrem butikov, reštaurácií a kín je tu aj niečo celkom neočakávané – plážový rezort so skutočne tropickým podnebím (vždy je tu 35 stupňov Celzia). Nachádzajú sa tu zodpovedajúce tropické rastliny, ležadlá a slnečníky ako aj vyhrievaná piesočná pláž z Maldív a teplá voda v bazénoch s umelými vlnami.[57]

Astana Ballet je jedným z najznámejších divadiel v Kazachstane. Vznikol v roku 2012 z iniciatívy prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Napriek mladému veku je jeho tím dobre známy a žiadaný nielen doma, ale aj v zahraničí. Divadlo má všestranný súbor, ktorý vynikajúco uvádza balety klasického repertoáru (Giselle, Luskáčik, Legenda o láske), ako aj inscenácie renomovaných kazašských a zahraničných baletných majstrov (George Balanchine a William Forsythe, Nicolo Fonte a Raimondo Rebeck, Mukaram Avakhri a ďalší). Repertoár divadla zahŕňa viac ako 20 baletných predstavení, ako aj rozsiahle koncertné programy; klasika je kombinovaná s odvážnymi kreatívnymi umeleckými formami. Divadlo starostlivo zachováva tradície kazašskej choreografickej školy, ktorej počiatkom bola slávna Galina Ulanovová. Kolektív každý rok poteší svojich fanúšikov najmenej piatimi premiérami. Astana Ballet predstavil choreografické umenie krajiny na takých slávnych scénach, ako je Mariinské divadlo v Rusku; Palais des Congrès vo Francúzsku; Lincoln Center v USA; Covent Garden vo Veľkej Británii a v mnohých ďalších. V priestoroch divadla sa konajú medzinárodné súťaže a festivaly, medzi ktoré patrí baletný festival Eurasian Dance Festival a medzinárodná súťaž mladých klaviristov Astana Piano Passion. [58]

V júni až septembri 2017 sa vo vtedajšej Astane konala výstava EXPO 2017 zameraná na tému „Energia budúcnosti.“ Téma bola zameraná na budúcnosť energetiky a na inovatívne, praktické energetické riešenia a ich globálny dopad. EXPO 2017 bola prvá veľká medzinárodná výstava tohto druhu, ktorá sa konala v krajine bývalého Sovietskeho zväzu. Celkovo sa výstavy zúčastnilo 125 krajín vrátane Slovenska a 20 medzinárodných organizácií, ktoré predstavili viac ako 500 inovatívnych energetických riešení. Pavilóny od júna do septembra 2017 navštívilo viac ako 4 milióny ľudí. Výstavba na výstavisku sa riadila zásadami zelenej ekonomiky, využívaním inteligentných napájacích sietí a budov s obnoviteľnými zdrojmi energie. Tento jedinečný a vysoko pokročilý stavebný projekt podnietil technologický rozvoj krajiny, pretože na implementáciu v krajine bolo vybraných okolo 100 technológií predstavených na EXPO 2017. V súčasnosti v nich sídli Medzinárodné finančné centrum „Astana“ (AIFC) s burzou cenných papierov, Múzeum budúcnosti Nur Alem, ktoré sa nachádza v obrovskej guli s priemerom 80 metrov, Astana IT Start-up Hub, Astana IT University a Medzinárodné centrum pre zelené technológie a investičné projekty. V súvislosti s výstavou EXPO 2017 bola v hlavnom meste tiež postavená nová časť letiska a nová železničná stanica.[59]

Komplex troch veží rôznych výšok – 37, 40 a 53-poschodové – „Smaragdové veže“ patria medzi najvyššie budovy v Kazachstane. Koncept komplexu navrhol architekt Roy Varakalli a firma Zeidler Partnership Architects (Kanada) v spolupráci s inštitútom dizajnu Bazis. Výška najvyššej budovy je 201 metrov. Architektúra Smaragdových veží má mnoho jedinečných vlastností: počnúc 32. poschodím sa plocha každého nasledujúceho poschodia zväčšuje. Vďaka tomu sú budovy asymetrické s odchýlkou 9 metrov v hornej časti. Hmotnosť najvyššej budovy je 186 000 ton. V jej základoch sú vyvŕtané pilóty a základové dosky s hrúbkou asi 3 metre. Obytný komplex „Polárna žiara“ je odvážny a jedinečný projekt stelesnený v štýle hi-tech, ktorý získal cenu Medzinárodnej asociácie architektov. V tomto projekte sa spájajú najpokročilejšie úspechy v oblasti architektúry a dizajnu, konštrukčných a inžinierskych zariadení. Obytný komplex „Polárna žiara“ je navrhnutý tak, aby obyvatelia Nur-Sultana zostali počas drsnej zimy v teple a pohodlí 24 hodín denne. Za týmto účelom spája všetky tri budovy veľký stylobát, ktorý poskytuje celý rad infraštruktúry: samoobsluhy, butiky, kozmetické salóny, kaviarne, banky a ďalšie.[60]

Abu Dabí Plaza je multifunkčný komplex pozostávajúci z niekoľkých budov rôznej výšky, ktoré sú postavené v hlavnom meste Kazachstanu. Výstavba štyroch výškových budov sa začala v novembri 2010 a dokončená bude v roku 2021. Po dokončení stavby sa Abu Dabí Plaza stane najvyššou budovou v Kazachstane a Strednej Ázii s vrcholom veže vo výške 320 metrov a so 75 poschodiami. Celková plocha hotela Abu Dabí Plaza je viac ako 515 000 m². Abu Dabí Plaza je tiež „mestom v meste,“ pretože spája 12-poschodový hotel Sheraton, nákupné centrum, supermarket, lekáreň, kaviareň a detské zábavné centrum ako aj kancelárie a apartmány business tried.[61]

Bajterek

Bajterek je jedným z pôvodných symbolov hlavného mesta a je vyobrazený na väčšine suveníroch. Veža Bajterek je už mnoho rokov určujúcim symbolom Kazachstanu. Výstup na kruhovú vyhliadkovú plošinu, z ktorej je nádherný výhľad na novú časť Nur-Sultana – „Ľavý breh,“ je nevyhnutnou súčasťou prehliadky mesta. Bajterek bol „vrytý“ tak hlboko do myslí ľudí, že v mnohých mestách a dedinách môžete nájsť jeho repliky. Nebuďte prekvapení, keď počas svojej cesty do Kazachstanu uvidíte v centrách dedín/miest veľa malých a stredne veľkých „Bajterekov.“ Podľa populárnej legendy je Bajterek magickým „stromom života,“ ktorý po dlhej ceste našiel hrdina mnohých kazašských príbehov, Er-Tostik. Podľa legendy čarovný vták Samruk každý deň kladie do konárov stromu zlaté vajce so všetkými snami a túžbami ľudí, ktoré sú v ňom ukryté a ktoré potom ukradne zlý drak. Na druhý deň sem však kladie nové vajce, ktoré predstavuje znovuzrodenie. Veža vysoká 97 metrov predstavuje štylizovaný strom zakončený obrovskou zlatou kupolou (priemer 22 metrov), ktorá predstavuje toto vajce. Jednou z obľúbených zábav pre návštevníkov Bajtereku je položenie rúk na kovový odtlačok dlane prvého kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý sa nachádza v panoramatickej hale veže. Ľudia si niečo želajú a hovorí sa, že sa tieto želania splnia.[62] Centrálna koncertná sieň „Kazachstan“ je centrom múzických umení v Nur-Sultane. Navrhol ju taliansky architekt Manfredi Nicoletti a slávnostne ju otvoril vtedajší prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev v predvečer Dňa nezávislosti Kazachstanu – 15. decembra 2009. Tvar budovy evokuje dynamiku lupeňov kvetu ako metaforu dynamiky samotnej hudby. Vonkajšia konštrukcia budovy je tvorená radom zakrivených betónových šikmých stien s modrým lakovaným skleneným obkladom zo zadnej strany. Takáto štruktúra chráni vnútorné časti budovy pred drsnými poveternostnými podmienkami Nur-Sultanu. Budova obsahuje tri rôzne hudobné sály. Zahŕňa tiež reštaurácie, obchody a bary.[63]

Knižnica Prvého Prezidenta Kazašskej republiky – El Basy („Vodcu Národa“), bola založená 13. marca 2014 s cieľom zabezpečiť fungovanie osobnej knižnice a archívu Nursultana Nazarbajeva, študovať históriu a vývoj Kazachstanu a tiež propagovať myšlienky a iniciatívy prvého prezidenta doma i v zahraničí. Knižnica zhromaždila viac ako 20 000 kníh a 700 exponátov z osobnej zbierky Nursultana Nazarbajeva: dary hláv štátov, umelecké výrobky a historické kuriozity získané na náklady samotného prvého prezidenta. Prostredníctvom elektronickej databázy môžu návštevníci získať prístup k zdrojom Svetovej digitálnej knižnice a Globálnej knižnice elektronických časopisov. Medzi inými aj Kongresová knižnica, Knižnica univerzity v Oxforde a Cambridge, Ruská štátna knižnica atď.[64]

Hlavna mešita v Nur-Sultane je postavena z bieleho mramoru a posobivo sa tyči do vyšky 77 metrov. Nachadza sa na Pravom brehu, v blizkosti pamatnika Kazak Eli („Kazašsky narod“) a Pyramidy. Nazov mešity Chazret Sultan nam pripomina najrozširenejši titul svateho sufi Chodži Ahmeda Jasaviho. Prvenstvo medzi mešitami ziskal Chazret Sultan až v juli 2012. Teraz je to jedna z najvačšich mešit v Strednej Azii. Na rozlohe viac ako 11 hektarov sa tu može sučasne modliť až desaťtisic ľudi.[65]

Palác Mieru a Harmónie je oficiálnym názvom paláca. Je to 62 metrov vysoká pyramída, ktorá sa nachádza na Pravom brehu, priamo oproti prezidentskej rezidencii Ak Orda a je jednou z najpozoruhodnejších pamiatok mesta. 4 strany pyramidy sú orientované na 4 svetové strany. To slúži ako symbol priatel'stva, jednoty, mieru a tolerancie, za ktorými si Kazachstan stoji.[66]

Kazachstánskym športovcom sa od začiatku samostatná účasť na olympijských hrách darí, majú na svojom konte už 16 zlatých olympijských medailí.[67] Kazachstan má hlavné silné boxerský školu, boxeri dostali z olympiády už 22 medailí, z toho 7 zlatých. Na najvyššej úrovni dosiahnete v ringu Gennady Golovkin, Bachyt Sarsekbajev, Serik Sapijev, Bekzat Sattarchanov, Vasilij Žirov, Jermachan Ibraimov, Bachtijar Artajev a Danijar Jelusinov. Cyklista Alexander Vinokurov - je jedným z najvýznamnejšich športovcov, olympijský víťaz v cestnej cyklistiky a manažér známeho tímu «Astana Team». Olga Rypaková získala olympijské zlato v trojskoku, Jurij Melnyčenko v zápase grécko-rímskom, Olga Šišiginová v behu na 100 metrov cez prekážky, Vladimir Smirnov v behu na lyžiach na 50 km. Ešte v ZSSR ziskal olympijské zlato basketbalista Alžan Žarmuchamedov.

Stále väčšej popularite sa teší ľadový hokej. Kazachstan vyslal niekolko klubov do Kontinentálnej hokejovej ligy, najlepším z jeho klubov je Barys Nur-Sultan (Barys Astana).[1] V severoamerickej NHL sa presadil Jevgenij Nabokov. Zarina Dijasová a Julia Putincevová prenikli do prvej päťdesiatky rebríčka svetových tenisiek, v prvej stovke je aj Michail Kukuškin. Horolezec Anatolij Bukrejev dokázal osemnásťkrát vyliezť na vrchol prevyšujúci 8000 metrov. Žansaya Abdumalik - kazašská šachistka, veľmajsterka medzi mužmi (2021), medzinárodná majsterka (2017) a veľmajsterka žien (2014). Zástupca mesta Almaty zo strany Nur Otan (od 14. januára 2021).

V Kazachstane sa konali zimné ázijské hry 2011. Konali sa od 30. januára do 6. februára 2011 v Nur – Sultane (Astane) a Almaty. [68]

Zahraničná politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan, Rusko, Bielorusko, Kirgizsko a Tadžikistan vytvorili v roku 2000 Euroázijské hospodárske spoločenstvo, aby oživili predchádzajúce snahy o harmonizáciu obchodných ciel a vytvorenie zóny voľného obchodu v rámci colnej únie. 1. decembra 2007 bolo oznámené, že Kazachstan bol zvolený za predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na rok 2010. Kazachstan bol prvýkrát zvolený za člena Rady OSN pre ľudské práva 12. novembra 2012. Kazachstan aktívne podporuje mierové misie OSN na Haiti, Západnej Sahare a Pobreží Slonoviny. V marci 2014 ministerstvo obrany vybralo 20 kazašských vojenských pracovníkov ako pozorovateľov mierových misií OSN.

Zahraničná politika Kazachstanu je zameraná na Rusko, Čínu, USA, a arabské krajiny. Jedná sa o krajiny, vzťahy, s ktorými sú oficiálne orgány Kazachstanu definovali ako strategické. Od získania nezávislosti v roku 1991 uskutočňuje Kazachstan takzvanú „viacvektorovú zahraničnú politiku“. [69]

Kazachstan a Ruská federácia

[upraviť | upraviť zdroj]
N. Nazarbajev a V. Putin

Kazachstan bol prvým štátom SNŠ, s ktorým Rusko podpísalo 25. mája 1992 „Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci“. Podľa zmluvy strany uznávajú nedotknuteľnosť hraníc, ktoré existujú medzi nimi, a zaväzujú sa vykonávať rovnocennú a prospešnú hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu.

Ďalším zásadným bilaterálnym dokumentom je "Deklarácia o večnom priateľstve a spojenectve orientovanej na 21. storočie“ podpísaná v júli 1998 počas pracovnej návštevy N. Nazarbajeva v Moskve (Rusko ani Kazachstan nemajú podobnú dohodu so žiadnou inou krajinou).

Za posledné roky bolo medzi krajinami podpísaných viac ako 270 dohôd. Medzi nimi: "Deklarácia o rozšírení a prehĺbení rusko-kazašskej spolupráce" (1995), "Zmluva o právnom postavení občanov oboch republík" (1995), "Dohoda o zjednodušenom postupe pri nadobúdaní občianstva" (1995), "Dohoda o colnej únii" ( 1995), "Zmluva medzi Ruskou federáciou a Kazašskou republikou o štátnej hranici" (2005) a ďalšie.

Rusko si v súčasnosti prenajíma 111 913 km² kazašského územia (4,1% územia krajiny) vrátane kozmodrómu Bajkonur. [70]

Kazachstan a Spojené štáty americké

[upraviť | upraviť zdroj]

Diplomatické vzťahy Kazašskej republiky so Spojenými štátmi americkými sa nadviazali nasledujúci deň po tom, ako Amerika uznala zvrchovanosť Kazachstanu.

Hlavné kontakty medzi týmito dvoma krajinami sú v oblasti obrany a bezpečnosti. Kazachstan sa tiež zúčastňuje na programe "Partnerstvo za mier" iniciovanom NATO.

11. apríla 2010 sa prezidenti Nazarbajev a Obama stretli na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone, aby rokovali o posilnení strategického partnerstva medzi USA a Kazachstanom. Zaviazali sa zintenzívniť bilaterálnu spoluprácu na podporu jadrovej bezpečnosti, regionálnej stability v Strednej Ázii, hospodárskej prosperity a ľudských hodnôt.

V apríli 2011 prezident Obama zavolal prezidentovi Nazarbajevovi a rokoval o mnohých spoločných snahách o jadrovú bezpečnosť vrátane poskytnutia jadrového materiálu z reaktora "BN-350". Zhodnotili pokrok pri dosahovaní cieľov, ktoré si obaja prezidenti stanovili počas svojho bilaterálneho stretnutia na samite o jadrovej bezpečnosti v roku 2010. 28. júna 2016 bol Kazachstan zvolený za nestáleho člena Rady bezpečnosti OSN na dvojročné funkčné obdobie. [71]

Kazachstan a Čína

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťah medzi týmito dvoma ázijskými krajinami má pomerne dlhú a bohatú históriu. Čína a Kazachstan sú medzi sebou vo vynikajúcom vzťahu. To platí aj pre politiku a cestovný ruch a ďalšie oblasti. Rovnako ako ďalšie krajiny Strednej Ázie ich spájala Veľká hodvábna cesta. Takto sa dovážal nielen hodváb, ale aj kozmetika, ryža, čaj. Tieto obchodné vzťahy tiež zohrávali úlohu pri vývoji nových technológií a umenia.

Už v roku 1993 bol podpísaný dokument o priateľských vzťahoch medzi krajinami. Deklarovalo sa v ňom dodržiavanie neútočenia, ako aj rešpekt Číny zo zvrchovanosti Kazachstanu. Bolo veľmi dôležité prinútiť čínsku stranu, aby sľúbila, že nepoužije jadrové zbrane. ČĽR už v roku 1995 poskytovala Kazachstanu tieto záruky.

V posledných rokoch sa začal turistický sektor rozvíjať aktívnejšie. To zohralo veľkú úlohu pri posilňovaní vzťahov medzi krajinami a prilákalo tiež významné investície z Číny. Mnoho bežných ľudí navštívilo priateľskú krajinu, aby sa dozvedeli viac o miestnej kultúre a ak je to možné, dozvedeli sa niečo pre seba.[72]

A obchodné vzťahy medzi krajinami sú na vysokej úrovni. Čína sa tak už stala jedným z najdôležitejších partnerov Kazachstanu v oblasti obchodu. Obchodný obrat každoročne rastie, len za posledné dva roky vzrástol o takmer 45%.

Nemožno ignorovať dodávky plynu z Kazachstanu do Číny. V posledných rokoch vznikol čínsko-kazašský plynovod, cez ktorý sa už prečerpalo viac ako 183 miliárd kubických metrov plynu. Energia sa začala rozvíjať veľmi aktívne: jadrová a veterná.

Priateľskú spoluprácu oboch krajín na samite ŠOS treba spomenúť osobitne. Každý rok sa zástupcovia ŠOS stretávajú, aby diskutovali o najdôležitejších otázkach a určili vektor vývoja pre nasledujúce mesiace. To umožňuje každému aktívnejšie sa rozvíjať v mnohých oblastiach činnosti.[73]

Kazachstan a Európska únia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z najdôležitejších v zahraničnej politike Kazachstanu je európske smerovanie. Vyhliadky a nevyhnutnosť rozvoja vzťahov s Európskou úniou pre Kazachstan určuje úloha a miesto tejto únie v európskej a svetovej politike, hospodárstve a kultúre. Európska únia a Kazachstan sú partnermi a majú stále sa rozširujúci spoločný dialóg. Kazachstan je spojený s Európskou úniou spoločným záujmom v oblasti regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti, hospodárstva, sociálneho a kultúrneho rozvoja, uskutočňovania investičných aktivít, veľkých medzinárodných projektov, priťahovania pokrokových technológií a poznatkov do krajiny. Udržiavanie vzťahov na vysokej úrovni medzi našou republikou a Európskou úniou je prioritou. Moderné obdobie, ktorého sme svedkami, je zamerané na upevnenie a rozšírenie postavenia EÚ v strednej Ázii a kaspickom regióne. EÚ dnes už vyvinula svoju víziu budúcnosti Strednej Ázie ako regiónu, ktorý sa môže stať prekážkou obchodovania s drogami, nelegálnej migrácie a náboženského extrémizmu.

Zahraničná politika novo nezávislých štátov stredoázijského regiónu bola od samého začiatku zameraná na nadviazanie rovnocenných a vzájomne výhodných vzťahov so všetkými štátmi sveta. Jednou z týchto priorít je samozrejme rozvoj spolupráce s Európskou úniou. Spolupráca s Európskou úniou, ktorá zaujíma popredné miesto vo svetovej politike a ekonomike, má v kazašskej zahraničnej politike osobitné miesto.[74]

Členstvo v medzinárodných organizáciách

[upraviť | upraviť zdroj]

Kazachstan je členom nasledujúcich medzinárodných organizácií:

  1. Približne 4 % územia Kazachstanu na západ od rieky Ural ležia vo východnej Európe.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Slovenské slovníky
  2. Kazakhstan’s population reaches 20 million. President Tokayev congratulates his fellow citizens — - 16.11.2023 - Kursiv Media Kazakhstan [online]. web.archive.org, 2023-11-17, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. Archivované 2023-11-17 z originálu.
  3. Traditional Institutions in Modern Kazakhstan [online]. src-h.slav.hokudai.ac.jp, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online.
  4. ASTANA, YURI ZARAKHOVICH |. Breaking News, Analysis, Politics, Blogs, News Photos, Video, Tech Reviews. Time, 2006-09-27. Dostupné online [cit. 2024-05-29]. ISSN 0040-781X. (po anglicky)
  5. Democracy Index 2022 [online]. Economist Intelligence Unit, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Kazakhstan: Nations in Transit 2020 Country Report [online]. Freedom House, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Kazakhstan’s president announces resignation [online]. tass.com, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
  8. INFORM.KZ. Qasym-Jomart Toqaev takes office as President of Kazakhstan [online]. inform.kz, [cit. 2019-03-20]. Dostupné online. Archivované 2019-03-25 z originálu. (po anglicky)
  9. Nástupca kazašského prezidenta zloží prísahu v stredu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-19. Dostupné online [cit. 2019-03-19].
  10. TASR. V Kazachstane schválili premenovanie hlavného mesta. Už nebude Astana. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-20. Dostupné online [cit. 2019-03-20].
  11. Cossack beyond the Danube, A. [s.l.] : Oxford University Press, 2002. (Oxford Music Online.) Dostupné online.
  12. The Constitution — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. Archivované 2015-07-06 z originálu. (po anglicky)
  13. История президентских выборов в Казахстане [online]. Zakon.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po rusky)
  14. BAČIŠIN, Vladimír. FN Finančné Noviny [online]. 2021-01-10, [cit. 2021-06-25]. Dostupné online.
  15. Состоялась церемония официального вступления Касым-Жомарта Токаева в должность Президента Республики Казахстан — Официальный сайт Президента Республики Казахстан [online]. Akorda.kz, [cit. 2021-06-25]. Dostupné online. (po rusky)
  16. INFORM.KZ. Как реализуются поручения и политические реформы Президента РК Касым-Жомарта Токаева [online]. www.inform.kz, 2021-05-17, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po rusky)[nefunkčný odkaz]
  17. Судебная власть в республике Казахстан: достижения, проблемы и перспективы при формировании правового государства [online]. [Cit. 2021-06-07]. Dostupné online.
  18. Kazakhstan. [s.l.] : [s.n.], 2021-06-04. Page Version ID: 1026908448. Dostupné online. (po anglicky)
  19. Население Казахстана: численность, плотность, состав, города [online]. rosinfostat.ru, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online.
  20. Казахстан. [s.l.] : [s.n.], 2021-06-04. Page Version ID: 114686169. Dostupné online. (po rusky)
  21. https://www.gov.kz/memleket/entities/miid?lang=en [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po kazašsky)
  22. https://www.gov.kz/memleket/entities/moa?lang=ru [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po kazašsky)
  23. https://www.gov.kz/memleket/entities/tourism?lang=ru [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po kazašsky)
  24. Министерство экологии, геологии и природных ресурсов Республики Казахстан [online]. www.gov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online.
  25. https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po kazašsky)
  26. https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po kazašsky)
  27. https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po kazašsky)
  28. https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po kazašsky)
  29. https://www.gov.kz/memleket/entities/minfin?lang=ru [online]. gov.egov.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. (po kazašsky)
  30. Kazachstán. [s.l.] : [s.n.], 2021-05-27. Page Version ID: 19939610. Dostupné online. (po česky)
  31. stat.gov.kz [online]. stat.gov.kz, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  32. Казахстан. [s.l.] : [s.n.], 2021-05-03. Page Version ID: 113983228. Dostupné online. (po rusky)
  33. Қазақ мәдениеті. [s.l.] : [s.n.], 2020-12-29. Page Version ID: 2830875. Dostupné online. (po kazašsky)
  34. Абай Кунанбаев. [s.l.] : [s.n.], 2021-05-20. Page Version ID: 114313815. Dostupné online. (po rusky)
  35. Ибрай Алтынсарин. [s.l.] : [s.n.], 2021-05-15. Page Version ID: 114210007. Dostupné online. (po rusky)
  36. Макатаев, Мукагали. [s.l.] : [s.n.], 2021-04-21. Page Version ID: 113737709. Dostupné online. (po rusky)
  37. Сулейменов, Олжас Омарович. [s.l.] : [s.n.], 2021-06-01. Page Version ID: 114596255. Dostupné online. (po rusky)
  38. Казахская литература. Развитие казахской поэзии. [online]. visitkazakhstan.kz, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. Archivované 2021-06-03 z originálu.
  39. Dombra. [s.l.] : [s.n.], 2020-06-08. Page Version ID: 18673952. Dostupné online. (po česky)
  40. КАЗАХСКАЯ ЭСТРАДА, Казахская эстрада. Қазақ энциклопедиясы. Қазақ энциклопедиясы.. vyd. Алматы : Алматы: Қазақ энциклопедиясы., 2005. ISBN 9965-9746-4-0.
  41. Žambyl Žabajev. [s.l.] : [s.n.], 2020-03-10. Page Version ID: 18246450. Dostupné online. (po česky)
  42. Астана Опера [online]. astanaopera.kz, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  43. AO «Казахфильм» им. Шакена Айманова [online]. kazakhfilmstudios.kz, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. Archivované 2021-06-01 z originálu.
  44. Амангельды (фильм). [s.l.] : [s.n.], 2020-09-20. Page Version ID: 109379280. Dostupné online. (po rusky)
  45. Краткая история казахстанского кинематографа: от Шакена Айманова до Эмира Байгазина [online]. the-steppe.com, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. (po rusky)
  46. Наука в Казахстане. [s.l.] : [s.n.], 2021-05-19. Page Version ID: 114302796. Dostupné online. (po rusky)
  47. Казахская кухня. [s.l.] : [s.n.], 2021-05-11. Page Version ID: 114131536. Dostupné online. (po rusky)
  48. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA., 101 Zážitkov z Kazachstanu. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd., 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 132 - 136.
  49. Национальная кухня Казахстана [online]. Centralasia Adventures, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. (po rusky)
  50. Казахская кухня. [s.l.] : [s.n.], 2021-05-11. Page Version ID: 114131536. Dostupné online. (po rusky)
  51. Public holidays in Kazakhstan. [s.l.] : [s.n.], 2021-01-28. Page Version ID: 1003257886. Dostupné online. (po anglicky)
  52. Праздник весны: как празднуют Наурыз в Казахстане [online]. kazakhstan.travel, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  53. egov.kz [online]. [Cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  54. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, 101 Zážitkov z Kazachstanu.. 101 Zážitkov z Kazachstanu.. United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd, 2021.. vyd. United Kingdom : [s.n.], 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 126.
  55. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, 101 Zážitkov z Kazachstanu. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom : [s.n.], 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 152.
  56. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, 101 Zážitkov z Kazachstanu. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd, 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 156.
  57. Main page [online]. www.khanshatyr.com, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  58. Astana Ballet [online]. astanaballet.com, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  59. Международная выставка ЕХРО-2017 [online]. Egov, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  60. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, 101 Zážitkov z Kazachstanu. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom:Hertfordshire Press Ltd. vyd. United Kingdom : [s.n.], 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 38.
  61. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, 101 Zážitkov z Kazachstanu. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd. vyd. United Kingdom : [s.n.], 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 34.
  62. БАЙТЕРЕК [online]. bayterek.kz, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online.
  63. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd, 2021. vyd. United Kingdom : [s.n.], 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 30.
  64. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, 101 Zážitkov z Kazachstanu. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd. vyd. United Kingdom : [s.n.], 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 28.
  65. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, 101 Zážitkov z Kazachstanu. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom : Hertfordshire Press Ltd. vyd. United Kingdom : [s.n.], 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 26.
  66. VITALIJ ŠUPTAR, NICK ROWAN, DOC. KAJRAT ZAKIRJANOV, RODGER CHAO, AZAMAT KADYR, GULMIRA ERNAZAROVA, 101 Zážitkov z Kazachstanu. 101 Zážitkov z Kazachstanu. United Kingdom: Hertfordshire Press Ltd.2021. vyd. United Kingdom : [s.n.], 2021. ISBN 978-1-913356-25-5. S. 20.
  67. Казахстан — Википедия [online]. ru.wikipedia.org, [cit. 2021-06-03]. Dostupné online. (po rusky)
  68. Asijské zimní hry 2011. [s.l.] : [s.n.], 2019-09-18. Page Version ID: 17654164. Dostupné online. (po česky)
  69. Казахстан. [s.l.] : [s.n.], 2021-06-04. Page Version ID: 114686169. Dostupné online. (po rusky)
  70. Российско-казахстанские отношения. Справка [online]. Zakon.kz, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online. Archivované 2021-06-07 z originálu. (po rusky)
  71. Kazakhstan–United States relations. [s.l.] : [s.n.], 2021-05-31. Page Version ID: 1026074960. Dostupné online. (po anglicky)
  72. Китай и Казахстан:Грандиозные результаты, прекрасные перспективы [online]. kz.china-embassy.org, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  73. Общее состояние двусторонних отношений [online]. kz.china-embassy.org, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online.
  74. Казахстан и ЕС [online]. EEAS - European Commission, [cit. 2021-06-08]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]