Cyanóza
Cyanóza je modrasté až tmavomodré sfarbenie kože a slizníc, ktoré sa objavuje pri vzostupe redukovaného (odkysličeného) hemoglobínu nad 50 g/l. To znamená, že cyanóza je častejšia u polyglobúlie a vzácnejšia u anémie. Rozlišujeme 2 základné typy cyanózy: centrálny a periférny.
Centrálny typ cyanózy
[upraviť | upraviť zdroj]Postihuje rovnomerne kožu celého tela, cyanóza je i na slizniciach a koža je teplá. Vzniká pri nedostatočnom okysličovaní krvi v pľúcach - ťažké ochorenia pľúc, vrodené srdcové chyby s pravo-ľavým skratom, ľavostranné zlyhávanie srdca.
Periférny typ cyanózy
[upraviť | upraviť zdroj]Je nerovnomerný a najlepšie je viditeľný na okrajových častiach tela - prsty, ušné lalôčiky, pery. Koža je chladná. Vzniká pri dlhšom zotrvávaní krvi v kapilárach a žilách, najčastejšie pri pravostrannom srdcovom zlyhávaní. Rovnaký typ je i cyanóza vyvolaná chladom.
Vzácne typy cyanózy
[upraviť | upraviť zdroj]- pri methemoglobinémii - má hnedastý odtieň (vrodená, po fenacetíne)
- pri sulfhemoglobinémii - po sulfonamidoch