Preskočiť na obsah

Úhošť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 14:40, 12. október 2023, ktorú vytvoril InternetArchiveBot (diskusia | príspevky) (Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Toto je článok o vrchu a národnej prírodnej rezervácii Úhošť. O zaniknutej osade pozri Úhošť (Kadaň).
Úhošť
vrch
Úhošť
Štát Česko Česko
Okres Chomutov
Pohorie Doupovské hory
Podcelok Jehličenská hornatina
Povodie Ohře
Nadmorská výška 593 m n. m.
Súradnice 50°21′32″S 13°14′18″V / 50,3588892°S 13,2383394°V / 50.3588892; 13.2383394
Geologické zloženie čadič
Wikimedia Commons: Úhošť
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Úhošť
Národná prírodná rezervácia
Pohľad z Úhoště
Štát Česko Česko
Región Úsťanský kraj
Okres Chomutov
Lokalita Kadaň (k. ú. Pokutice,
Úhošť, Úhošťany,
Zásada u Kadaně)
Nadmorská výška 350 – 590[1] m n. m.
Rozloha 114,57[1] ha
Vznik 4. október 1974[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo kultúry ČSR
Správa AOPK ČR - RP SCHKO Slavkovský les
Kód AOPK ČR 606
Česko: Úhošť
Úhošť
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Úhošť
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0424125

Úhošť je vrch v Doupovských horách a národná prírodná rezervácia rozkladajúca sa na tomto vrchu. Ochrana územia bola vyhlásená v roku 1974.[1] Rozkladá sa zhruba 1,5 až 3 km juhozápadne od mesta Kadaň. Dôvodom je ochrana tabuľovitého kopca významnej geologickej stavby a prirodzených lesných, lesostepných a stepných spoločenstiev na jeho svahoch. Starostlivosťou o územie je poverená správa CHKO Labské pískovce.

Hlavným dôvodom ochrany sú lesostepné a stepné ekosystémy na svahoch tabuľovej hory Úhošť. Vyskytuje sa tu mnoho chránených druhov rastlín a vzácnych druhov hmyzu. Rezervácia reprezentuje typickú biocenózu Doupovských hôr. Rezervácia zarastá agresívnymi kríkmi ruží, trniek a hlohu. Ďalším negatívnym javom zostáva šírenie vysadenej borovice čiernej (Pinus nigra). V posledných rokoch prebiehajú asanačné zásahy. Sú zamerané na postupnú likvidáciu borovice čiernej na južnom svahu a odstraňovanie náletových kríkov z cenných stepných a lesostepných plôch.

NPR Úhošť sa prekrýva so sústavou NATURA 2000 (jedná sa o vtáčiu oblasť Doupovské hory). Oblasť nie je pod turistickým tlakom. Náhorná plošina stolovej hory leží na červenej turistickej trase s dĺžkou približne 5,5 km. Na trase sú 4 vyhliadky. Nachádza sa tu tiež náučný chodník Úhošť.

August Sedláček v roku 1882 publikoval článok, v ktorom na základe jazykovej podobnosti na Úhošť situoval Wogastisburg. Od tej doby je jedným z často spomínaných miest, kde sa v roku 631/2 mohla odohrať bitka medzi Samovým kmeňovým zväzom a Franskou ríšou. Podobný názor ako Sedláček mali neskôr napr. Václav Novotný (1912), Lubor Niederle (1919), Rudolf Käubler (1937) či Gerard Labuda (1949). Archeologické výskumy slovanské hradisko nepotvrdili ani nevyvrátili, neďaleko Úhošťa však boli nájdené dôkazy pre existenciu hradiska na vrchu Rubín pri Podbořanoch.

Prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Nadmorská výška samotného vrchu je 593 m n. m. Geomorfologicky spadá do celku Doupovské hory, okrsku Jehličenská hornatina a podokrsku Martinovská hornatina.[2] Náhorná plošina má tvar obdĺžnika a rozlohu zhruba 82 ha. Ročne tu spadne asi 300 mm zrážok.

Podložie je tvorené horninami severovýchodného okraja treťohorného neovulkanického komplexu Doupovských hôr. Úhošť je tvorený piatimi uklonenými polohami príkrovov čadičových hornín (leucitit, bazanit, tefrit a čadič). Striedajú sa s mäkšími polohami tufov a tufitov. Svahy sú pokryté štvrtohornými kamenitohlinitými sedimentami, ktoré miestami tvoria súvislé suťové pole. Dnes vystupuje Úhošť ako nápadná tabuľová hora, ktorá bola zo všetkých strán oddelená eróziou vodných tokov. Od komplexu Doupovských hôr je oddelená údolím Donínského potoka.

Hora Úhošť predstavuje relikt samostatného vulkanického telesa. Pri treťohornej činnosti doupovského vulkanického komplexu vznikla hora Úhošť na okraji lávového prúdu čadičových hornín. Tento relikt je tvorený sekvenciou deviatich rôznych lávových prúdov. Poradie výlevu bazaltických hornín dokladá zložitosť magnetického krbu.

V oblasti Úhošta sa vyskytuje približne 560 cievnatých rastlín. K najcennejším rastlinným formáciám patria stepi, trávnaté porasty stepného charakteru a lesostepi. V týchto formáciách sa nachádza mnoho osobitne chránených rastlín - taričník skalný (Aurinia saxatilis), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), klinček sivý (Dianthus gratianopolitanus), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subsp. bohemica), niekoľko druhov kavyľa (Stipa sp.). Vzácny je kavyľ Smirnovov (Stipa smirnovii). V listnatých lesoch a krovinách rastie kruštík širokolistý pravý (Epipactis helleborine), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), plamienok priamy (Clematis recta), a medúnka medovkolistá (Melittis melissophyllum).

Úhošť je veľmi významná zoologická lokalita. Hniezdi tu výr skalný (Bubo bubo), vyskytuje sa jašterica obyčajná (Lacerta agilis), jašterica živorodá (Zootoca vivipara), slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka hladká (Coronella austriaca), užovka obojková (natrix natrix) a vretenica severná (Vipera berus). Môžeme tu nájsť aj významné bezstavovce: kochlikopa drobná (Cochlicopa lubricella) a pikulík (Pupilla triplicata).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d NPR Úhošť [online]. [Cit. 2016-02-19]. Dostupné online. (po česky)
  2. Břetislav Balatka, Jan Kalvoda - Geomorfologické členenie reliéfu Čech (Kartografie Praha, 2006, ISBN 80-7011-913-6)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Úhošť

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Úhošť na českej Wikipédii.