Preskočiť na obsah

Lana Del Rey

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 05:41, 31. august 2024, ktorú vytvoril InternetArchiveBot (diskusia | príspevky) (Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Lana Del Rey
Lana Del Rey (2019)
Lana Del Rey (2019)
Základné informácie
Rodné meno Elizabeth Woolridge Grant
Umelecké mená Lizzy Grant
Sparkle Jump Rope Queen
Queen Of Coney Island
May Jailer
Narodenie 21. jún 1985 (39 rokov)
New York, New York, USA
Pôsobenie Speváčka, skladateľka
Žáner Barokový pop, dream pop, rock
Hrá na nástrojoch Spev, gitara, klávesy
Roky pôsob. 2005 – súčasnosť
Vydavateľstvá 5 Points, Stranger, Polydor, Interscope
Webstránka www.lanadelrey.com

Elizabeth Woolridge Grant (* 21. jún 1985, New York, New York, USA), známa pod umeleckým menom Lana Del Rey, je americká speváčka, skladateľka a hudobná producentka. Jej hudba je známa svojou štylizovanou filmovou kvalitou, témami tragickej romantiky, pôvabu a melanchólie, s odkazmi na popkultúru, najmä na Americana z 50. a 60. rokov 20. storočia.

Narodila sa v New Yorku a vyrastala v Upstate New York. V roku 2005 sa do New Yorku vrátila, aby začala svoju hudobnú kariéru. Po mnohých projektoch vrátane jej debutového štúdiového albumu a nevydanej nahrávky Sirens, sa dostala do povedomia vďaka debutovému singlu „Video Games“ (2011). V tom istom roku podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvami Interscope a Polydor. Album Born to Die (2012) sa stal medzinárodne úspešný, dostal sa do prvej desiatky rebríčka Billboard Hot 100 a to konkrétne piesne „Summertime Sadness“ (Cedric Gervais remix), „Blue Jeans“, „Born to Die“ a „National Anthem“. Del Rey potom v roku 2012 vydala EP s nomináciou na cenu Grammy. V ďalšom roku vyšiel film Tropico a pieseň „Young and Beautiful“, ktorá sa stala hlavným singlom romantickej drámy Veľký Gatsby (The Great Gatsby) (2013).

V roku 2014 vydala album, Ultraviolence, ktorý bol pozitívne hodnotený hudobnými kritikmi. Umiestnil sa na vrchole rebríčkov. V tom istom roku nahrala titulnú pieseň k filmu Big Eyes, za ktorý získala nominácie na Grammy a Zlatý glóbus. Ďalej vydala albumy Honeymoon (2015) a Lust for Life (2017), ktorý jej zaručil nomináciu na cenu Grammy za najlepší vokálny popový album. Jej šiesty štúdiový album s názvom Norman Fucking Rockwell! (2019) získal dve nominácie na cenu Grammy vrátane kategórie Album roka. V roku 2019 vydala single „Doin' Time“ a „Don't Call Me Angel“, na ktorom spolupracovala s Arianou Grande a Miley Cyrus. Medzi jej ďalšie vydania patrili album a básnická zbierka hovoreného slova Violet Bent Backwards over the Grass (2020) a jej siedmy štúdiový album Chemtrails over the Country Club (2021). V tom istom roku vydala aj album Blue Banisters (2021) o dva roky vydala jej deviaty štúdiový album Did You Know That There's a Tunnel Under Ocean Blvd (2023). Medzi jej ocenenia patria dve Brit Awards, dve MTV Europe Music Awards, Satellite Award, deväť cien GAFFA, šesť nominácií na cenu Grammy[1] a nominácia na Zlatý glóbus.

Život a kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

1985 – 2004: Detstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Elizabeth Woolridge Grant sa narodila 21. júna 1985[2] na Manhattane v New Yorku[3] Robertovi Grantovi Jr., copywriterovi Grey Group, a Patricii Ann „Pat“ (rodenej Hill), ktorá v Grey Group zastávala pozíciu account executive.[4][5][6] Má mladšiu sestru Caroline a mladšieho brata Charlieho.[7][8] Bola vychovaná ako rímskokatolíčka a má škótsky pôvod. Jej predkovia boli z Lanarkshire.[9][10] Keď mala rok, rodina sa presťahovala do newyorského mesta Lake Placid. V Lake Placid pracoval jej otec pre nábytkársku spoločnosť predtým, ako sa stal doménovým investorom;[11] jej matka pracovala ako učiteľka.[12] Tam navštevovala základnú školu St. Agnes School[8] a začala spievať v cirkevnom zbore, kde pôsobila ako kantorka.[8][13]

Jeden rok navštevovala strednú školu, kde jej matka učila,[12] ale keď mala 15 rokov,[3][12][14] rodičia ju poslali do internátnej školy Kent School, aby vyriešila začínajúci problém s pitím alkoholu.[15] Jej strýko, úradník na internáte, jej zabezpečil finančnú pomoc, aby tam mohla byť.[11][16][17][18] Priznala, že mala problémy s vytváraním priateľstiev počas veľkej časti svojho dospievania, ale aj v dospelosti.[19][20] Táto internátna škola je spomenutá aj v piesni „Boarding School“, a podľa textu jej priniesla viac škody ako osohu: „musela som si dať drogy aby som zastavila chuť k jedlu... ak sa chceš so mnou nafajčiť, som vzadu a varím crack,...“

Po dokončení školy sa prihlásila na State University of New York at Geneseo, ale rozhodla sa na ňu nenastúpiť a namiesto toho strávila rok na ostrove Long Island so svojou tetou a ujom. Našla si tam prácu ako čašníčka[11] a počas tohto obdobia Lanu naučil strýko základy hry na gitare. Zistila, že „so šiestimi akordmi môže napísať pravdepodobne milión piesní“.[21] Onedlho začala písať piesne a hrať ich po nočných baroch v celom meste pod rôznymi menami ako napríklad „Sparkle Jump Rope Queen“ (trblietavá švihadlová kráľovná) alebo „Lizzy Grant and the Phenomena“ (Lizzy Grant a fenomén). „Spievala som, ale nikdy som to nebrala vážne,“ povedala, „keď som šla späť do New Yorku, keď som mala 18, začala som hrať v kluboch v Brooklyne. Mala som dobrých priateľov a oddaných fanúšikov na underground scéne, hrali sme si pre seba a to bola pointa toho všetkého.“[3]

2005 – 2010: Kariérne začiatky a prvé nahrávky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeseň 2004, vo veku 19 rokov, sa prihlásila na Fordham University v Bronxe, kde sa špecializovala na filozofiu s dôrazom na metafyziku.[3] Povedala, že sa rozhodla študovať tento predmet, pretože to „prepája priepasť medzi Bohom a vedou ... Zaujímala som sa o Boha a o to, ako by nás technológia mohla priblížiť k zisteniu, odkiaľ sme a prečo“.[3] Na jar roku 2005, keď bola ešte na vysokej škole, zaregistrovala sedemstopové EP na Úrade pre autorské práva USA; názov bol Rock Me Stable, ale aj Young Like Me.[22] Druhé EP s názvom From the End bolo v tom čase nahrané aj pod speváčkiným umeleckým menom, May Jailer.[23] V rokoch 2005 až 2006 nahrala pod menom May Jailer akustický album s názvom Sirens,[23] ktorý neskôr v polovici roka 2012 nechtiac unikol na internet.[24][25][26][27][28] Na svojom prvom verejnom vystúpení v roku 2006, v súťaži Williamsburg Live Songwriting Competition, sa stretla s Van Wilsonom, zástupcom A&R pre 5 Points Records,[29][30] nezávislým vydavateľstvom, ktoré vlastní David Nichtern.[30] V roku 2007, keď bola vo svojom poslednom ročníku vo Fordhame, predložila vydavateľstvu demo nahrávku akustických stôp s názvom No Kung Fu,[23] vďaka ktorej získala ponuku na nahrávaciu zmluvu za 10 000 dolárov.[23] Peniaze použila na presťahovanie sa do Manhattan Mobile Home Park, parku s prívesmi v North Bergene v New Jersey,[3][14] a následne začala spolupracovať s producentom Davidom Kahneom.[30] Výkonný riaditeľ Nichtern pripomenul: „Naším plánom bolo všetko zorganizovať tak, aby mala nahraný album a mohla ísť na turné hneď po ukončení vysokej školy. Ako mnoho umelcov, aj ona sa menila. Keď k nám prišla prvýkrát, hrala na malej akustickej gitare, mala rovné blond vlasy, veľmi roztomilá mladá žena. Trochu temná, ale veľmi inteligentná. Počuli sme to. Ale veľmi rýchlo sa vyvíjala.“[30]

Filmová herečka Lana Turner, podľa ktorej si speváčka zvolila umelecké meno

Del Rey vyštudovala v roku 2008 filozofiu na Fordhame s titulom Bachelor of Arts a potom v októbri vydala trojstopové EP s názvom Kill Kill ako Lizzy Grant s produkciou od Kahnea. [31]Vysvetlila, že „David požiadal o spoluprácu so mnou iba deň po tom, čo dostal moje demo. Je známy ako producent s veľkou integritou a ktorý sa zaujímal o hudbu, nie len tú popovú.“[32] Medzitým Del Rey pracovala v teréne pre bezdomovcov a drogovo závislých;[3] o komunitnú prácu sa začala zaujímať na vysokej škole, keď pomáhala maľovať domy v indiánskej rezervácii v Utahu.[8][33]

Pri výbere umeleckého mena pre svoj debutový album povedala: „Chcela som meno, ku ktorému by som mohla formovať hudbu. V tom čase som chodila dosť na Miami, kde som sa rozprávala po španielsky s mojimi kamarátmi z Kuby – Lana Del Rey nám pripomenulo pôvab pobrežia. Znelo to nádherne, vychádzajúce zo špičky jazyka.“[34] Meno inšpirovala aj herečka Lana Turner a sedan Ford Del Rey vyrábaný a predávaný v Brazílii v 80. rokoch.[35][36][37] Spočiatku si vybrala alternatívny pravopis Lany Del Ray (nie Rey), pod ktorým v januári 2010 vyšiel jej debutový album Lana Del Ray.[30] Jej otec pomáhal s marketingom albumu, ktorý bolo na krátku dobu možné kúpiť na iTunes, predtým ako bol odtiaľ stiahnutý.[30] Kahne, ako aj predchádzajúci majiteľ vydavateľstva Nichtern uviedli, že Del Rey odkúpila späť práva z 5 Points, pretože chcela, aby boli „potlačené budúce príležitosti na ich distribúciu – povráva sa, že táto udalosť bola súčasťou vypočítavosti.“[30][38]

Del Rey sa stretla so svojimi manažérmi, Benom Mawsonom a Edom Millettom, tri mesiace po vydaní albumu Lana Del Ray a pomohli jej dostať sa z kontraktu s 5 Points Records, kde sa podľa jej názoru „nič nedialo“. Krátko nato sa presťahovala do Londýna a „na pár rokov“ sa prisťahovala k Mawsonovi.[8] 1. septembra 2010 sa predstavila na koncerte kapely Mando Diao – MTV Unplugged vo filmových štúdiách Union Film v Berlíne.[39] V tom istom roku účinkovala v krátkom filme s názvom Poolside, ktorý nakrútila s niekoľkými priateľmi.[40]

2011 – 2013: Born to Die, Paradise a Tropico

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2011 nahrala na YouTube vlastné videoklipy k piesňam „Video Games“ a „Blue Jeans“, ktoré obsahovali vintage zábery prekrývané zábermi z jej spievania na kamere.[41] Videoklip „Video Games“ sa stal virálnou senzáciou na internete,[42] čo viedlo k podpísaniu zmluvy s vydavateľstvom Stranger Records, ktoré pieseň vydalo ako speváčkin debutový singel.[43] Pre The Observer povedala: „Pred pár mesiacmi som uverejnila túto pieseň online, pretože bola moja obľúbená. Úprimne povedané, nešlo o to, aby sa stala singlom, ale ľudia na ňu skutočne zareagovali.“[3] Táto pieseň jej v októbri 2011 vyniesla Q Award za „Next Big Thing“ a Ivor Novello Award za „najlepšiu súčasnú pieseň“.[44] V tom istom mesiaci podpísala spoločnú zmluvu so spoločnosťami Interscope Records a Polydor na vydanie druhého štúdiového albumu Born to Die.[21][45][46][47] V tom istom roku začala randiť so škótskym spevákom Barrie-Jamesom O'Neillom. Pár sa rozišiel v roku 2014 po troch rokoch.[48] Del Rey predviedla dve piesne z albumu v šou Saturday Night Live 14. januára 2012. Toto vystúpenie zožalo negatívnu odozvu od rôznych kritikov i širokej verejnosti, ktorí považovali výkon za kostrbatý a hlasovo roztrasený.[49][50] Predtým obhájila svoje miesto v programe slovami: „Som dobrá muzikantka... spievam už dlho a myslím si, že [tvorkyňa SNL] Lorne Michaels vie, že... to nie je náhodné rozhodnutie.“[49]

Del Rey na filmovom festivale v Cannes (2012).

Album Born to Die vyšiel celosvetovo 31. januára 2012 a v jedenástich krajinách sa dostal na prvé miesto.[51][52] V rovnakom týždni oznámila, že odkúpila práva na svoj debutový album z roku 2010, a plánuje jeho opätovné vydanie v lete 2012 pod vedením spoločností Interscope Records a Polydor.[53] Na rozdiel od tlačového vyhlásenia, jej predchádzajúca nahrávacia spoločnosť a producent David Kahne uviedli, že kúpila práva na album, keď sa spolu s vydavateľstvom v apríli 2010 rozišli kvôli ponuke na nový kontrakt.[45] Born to Die v roku 2012 predal 3,4 milióna kópií, čo z neho urobilo piaty najpredávanejší album roku 2012.[54][55][56] V Spojených štátoch sa umiestnil v Billboard 200 a po 36 týždňoch sa umiestnila na 76. priečke.[57]

V septembri 2012 predstavila na autosalóne v Paríži model Jaguar F-Type.[58] Adrian Hallmark, riaditeľ globálnej značky Jaguar, vysvetlil ich výber a uviedol, že Del Rey má „jedinečnú zmes autenticity a modernosti“.[58] Nahrala tiež pieseň „Burning Desire“, ktorá sa objavila v propagačnom krátkom filme k vozidlu.[59][60] Koncom septembra 2012 vyšiel videoklip ku cover verzii „Blue Velvet“ ako reklamný singel pre jesennú kampaň H&M 2012.[61][62] 25. septembra vydala singel „Ride“ na podporu svojho pripravovaného EP Paradise.[63] Následne 10. októbra 2012 uviedla v kine Aero v Santa Monice videoklip k piesni „Ride“.[64][65] Niektorí kritici video skritizovali kvôli údajnej pro-prostitúcii a antifeminizmu, pretože Del Rey stvárnila prostitútku v motocyklovom gangu.[66][67]

EP Paradise vyšlo 12. novembra 2012 ako samostatné vydanie, rovnako ako Born to Die: The Paradise Edition, ktoré kombinovalo speváčkin predchádzajúci album s ďalšími ôsmimi skladbami Paradise.[63] Paradise sa stalo druhým top 10 albumom v USA, pričom debutovalo na 10. mieste v rebríčku Billboard 200 a za prvý týždeň sa ho predalo 67 000 kópií.[68] Bolo tiež neskôr nominované v kategórii najlepší popový vokálny album na 56. ročníku udeľovania cien Grammy.[69] Del Rey získala niekoľko nominácií na MTV Europe Music Awards 2012 a vyhrala cenu pre najlepšieho alternatívneho interpreta.[70] Na odovzdávaní cien Brit Awards vo februári 2013 získala cenu pre medzinárodnú sólovú umelkyňu,[71] po ktorej nasledovali dve víťazstvá v súťaži Echo Award v kategóriách Najlepší medzinárodný nováčik a Najlepší medzinárodný pop/rockový umelec.

Počas nasledujúcich mesiacov zverejnila videá s dvoma cover verziami: jednou „Chelsea Hotel#2“ od Leonarda Cohena,[72] po ktorej nasledoval duet s jej vtedajším priateľom Barrie-Jamesom O'Neillom s názvom „Summer Wine“ od Lee Hazlewooda a Nancy Sinatra.[73] V máji 2013 vydala pôvodnú pieseň „Young and Beautiful“ pre soundtrack k filmovej adaptácii Veľkého Gatsbyho z roku 2013.[74] Pieseň vyvrcholila na 22 priečke Billboard Hot 100.[75] Krátko po jej uvedení do hitového rádia ju však vydavateľstvo predčasne stiahlo a rozhodlo sa poslať inú skladbu v tomto formáte; 2. júla 2013 tam bol zaslaný remix Cedrica Gervaisa Laninej piesne „Summertime Sadness“; pieseň sa ukázala ako úspešná, keď prekonala pieseň „Young and Beautiful“, dosiahla číslo 6 a stala sa jej prvým americkým hitom prvej desiatky.[76] Remix získal v roku 2013 cenu Grammy za najlepší remix (neklasický), zatiaľ čo skladba „Young and Beautiful“ bola nominovaná na najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá.[69]

V júni 2013 Del Rey nakrútila Tropico, hudobný krátky film so skladbami z albumu Paradise, ktorý režíroval Anthony Mandler.[77][78] Film mal premiéru 4. decembra 2013 v hollywoodskom kine Cinerama Dome. 6. decembra vyšiel soundtrack v digitálnej verzii.[79][80]

2014 – 2016: Ultraviolence, Honeymoon a filmová tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
Del Rey na festivale Coachella v roku 2014

26. januára 2014 uviedla cover k piesni „Once Upon a Dream“ z fantasy filmu Maleficent z roku 2014.[81] Po dokončení EP Paradise začala písať a nahrávať svoj nasledujúci album Ultraviolence, ktorý obsahuje produkciu Dana Auerbacha.[82] Ultraviolence bol vydaný 13. júna 2014 a debutoval na prvom mieste v 12 krajinách, vrátane USA a Spojeného kráľovstva. Albumu, ktorého sa v prvom týždni predalo po celom svete 880 000 kópií, predchádzali single „West Coast“, „Shades of Cool“,[83] „Ultraviolence“[84] a „Brooklyn Baby“.[85] S fotografom Francescom Carrozzinim začala randiť po tom, čo režíroval jej videoklip k piesni „Ultraviolence“; rozišli sa v novembri 2015 po viac ako roku.[86] Niektorí kritici charakterizovali nahrávku ako psychedelickú a ovplyvnenú desert rockom, ktorá mala výraznejšie gitarové prvky ako jej predchádzajúce vydania.[87][88] Neskôr toho roku Del Rey prispela skladbami „Big Eyes“ a „I Can Fly“ do životopisného filmu Tima Burtona z roku 2014, Big Eyes.[89]

Honeymoon, štvrtý štúdiový album Del Rey, vyšiel 18. septembra 2015[90] s pozitívnou odozvou od hudobných kritikov.[91] Pred vydaním albumu uviedla skladbu „Honeymoon“,[92] singel „High by the Beach“ a propagačný singel „Terrence Loves You“.[93] V máji 2015 sa vydala na svoje turné The Endless Summer Tour, na ktorom sa predstavili Courtney Love a Grimes ako predskokani. Ďalej je Del Rey spoluautorkou a tiež aj speváčkou po boku The Weeknda v skladbe „Prisoner“ z jeho albumu Beauty Behind the Madness, ktorý vyšiel 28. augusta 2015.[94]

V novembri 2015 sa stala výkonnou producentkou krátkeho filmu Hi, How Are You Daniel Johnston?, ktorý dokumentuje život speváka a skladateľa Daniela Johnstona.[95] Pre film nahrala cover Johnstonovej piesne „Some Things Last a Long Time“.[96] V novembri 2015 získala na ceremoniáli Billboard Women in Music cenu Trailblazer a získala hudobnú cenu MTV Europe v kategórii najlepšia alternatívna hudba.[97]

9. februára 2016 uviedla vo Wiltern Theatre v Los Angeles videoklip k piesni „Freak“ z albumu Honeymoon.[98][99] Neskôr v tom roku spolupracovala so spevákom The Weeknd na jeho albume Starboy (2016),[100] kde mu poskytla sprievodné vokály k piesni „Party Monster“ a hlavné vokály k „Stargirl Interlude“.[101] Pieseň „Party Monster“, ktorej autorkou je aj Del Rey, vyšla ako singel[102] a následne sa dostala do prvej dvadsiatky rebríčka Billboard Hot 100.[103] V USA získala certifikáciu s dvojitou platinou.[104]

2017 – 2019: Lust for Life a Norman Fucking Rockwell!

[upraviť | upraviť zdroj]
Del Rey na Flow Festival v roku 2017

Piaty štúdiový album Lust for Life, vyšiel 21. júla 2017.[105] Pred albumom boli vydané single „Love“,[106] „Lust for Life“ s The Weekndom,[107] „Summer Bummer“ s A$AP Rockym a Playboiom Cartim, a „Groupie Love“ tiež s Rockym.[108] Del Rey pred vydaním povedala: „Vytvorila som svoje prvé 4 albumy pre seba, ale tento je pre mojich fanúšikov a je o tom, asi kam dúfam, že máme všetci namierené.“[109] Nahrávka ďalej obsahuje spoluprácu so Steviem Nicksom[110] a Seanom Ono Lennonom,[111] čo bolo po prvýkrát, čo vydala svoju vlastnú nahrávku aj so spoluprácami. Tento album získal všeobecne priaznivé recenzie[112] a stal sa jej tretím albumom číslo 1 v Spojenom kráľovstve a druhým albumom číslo 1 v Spojených štátoch.[113][114] 27. septembra 2017 oznámila LA to the Moon Tour, oficiálne koncertné turné s Jhené Aiko a Kali Uchisom s cieľom ďalšej propagácie albumu. Turné sa začalo v Severnej Amerike v priebehu januára 2018 a skončilo sa v auguste. Album Lust for Life bol nominovaný za najlepší popový vokálny album 60. ročníka cien Grammy, čo znamenalo druhú nomináciu Del Rey v tejto kategórii.[115]

V januári 2018 oznámila, že sa súdila s britskou rockovou kapelou Radiohead pre údajné podobnosti medzi ich piesňou „Creep“ a jej piesňou „Get Free“.[116] Po jej oznámení právni zástupcovia z ich vydavateľstva Warner/Chappell žalobu popreli, rovnako ako aj to, že podľa speváčky skupina požaduje „100% honorárov“.[117] Del Rey oznámila, že v lete sa žaloba „skončila“ počas účinkovania na brazílskej Lollapalooze.[116]

Počas roka 2018 sa objavila ako hosťujúca vokalistka vo viacerých skladbách od ďalších hudobníkov, vrátane piesne „Living with Myself“ od Jonathana Wilsona z albumu Rare Birds (2018),[118] „God Save Our Young Blood“ a „Blue Madonna“ od Børnsa z albumu Blue Madonna (2018)[119] a „Woman“ od Cat Power z Wanderer (2018).[120] V novembri bola Del Rey vyhlásená za tvár Gucciho Guilty Fragrances a následne sa objavila v televíznej reklame s Jaredom Letom a Courtney Love.[121][122]

Lana Del Rey počas vystúpenia v Grammy Museum v októbri 2019.

6. augusta 2019 predstavila hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy filmárovi Guillermovi del Toro a následne uviedla cover verziu piesne „Season of the Witch“ z jeho filmu Scary Stories to Tell in the Dark.[123] V ten istý deň vydala nealbumový singel „Looking for America“, ktorý spontánne napísala a nahrala začiatkom toho týždňa ako reakciu na hromadné streľby v El Pase a Daytone.[124]

Jej šiesty štúdiový album Norman Fucking Rockwell! vyšiel 30. augusta 2019.[125][126][127] Po zverejnení albumu v septembri 2018[128][129][130] mu predchádzali single „Mariners Apartment Complex“,[131] „Venice Bitch“,[128] „Hope Is a Dangerous Thing for a Woman like Me to Have – but I Have It“[132] a „Doin' Time“,[133][134] ako aj singel„ Fuck It, I Love You“/„The Greatest“.[135] Album si získal rôznorodé ohlasy kritikov a podľa webovej stránky agregátora recenzií Metacritic je dovtedy najlepšie hodnoteným albumom kariéry Del Rey.[136] NME ocenilo album plnými piatimi z piatich hviezdičiek.[137] Vo svojej recenzii pre Rolling Stone Rob Sheffield napísal, že „dlho očakávaný Norman Fucking Rockwell je ešte masívnejší a majestátnejší, ako všetci dúfali. Lana urobila zo svojho piateho a najlepšieho albumu turné špinavých amerických snov, a dostala sa hlboko do zákulisia všetkých najdivnejších fantázií o pôvabe a nebezpečenstve nášho národa,“ a nakoniec album označil za „popovú klasiku“.[138] Album bol nominovaný na dve ceny Grammy, album roka a pieseň roka za titulnú skladbu albumu.[139][140]

V septembri bola uvedená spolupráca s Arianou Grande a Miley Cyrus s názvom „Don't Call Me Angel“, hlavný singel soundtracku k filmu Charlieho anjeli z roku 2019.[141] Pieseň mala medzinárodne mierny úspech, no neskôr získala zlatú certifikáciu vo viacerých krajinách.[142][143] V novembri sa Del Rey predstavila na Amazon Prime Special: The Kacey Musgraves Christmas Show po boku špeciálnych hostí ako Camila Cabello, James Corden a Troye Sivan.[144][145]

2020 – súčasnosť: Chemtrails over the Country Club a poézia

[upraviť | upraviť zdroj]

V rozhovore pre L'Officiel začiatkom roka 2018, keď sa jej pýtali na záujem o filmovú tvorbu, povedala, že ju oslovili, aby napísala broadwayský muzikál, a nedávno na ňom začala pracovať. Na otázku, ako dlho to bude trvať, odpovedala: „Môžem skončiť o dva alebo tri roky.“[146][147] V rozhovore pre The Independent v roku 2019 uviedla, že si nechce robiť prestávky medzi albumami, a potvrdila, že na rok 2020 je pripravovaná nová nahrávka s názvom White Hot Forever.[148] Oznámila tiež, že prispeje k soundtracku novej adaptácie Alice's Adventures in Wonderland.[149]

Po ohlásení albumu s hovoreným slovom v roku 2019 vydala album Violet Bent Backwards over the Grass a tiež zodpovedajúci album s hovoreným slovom v roku 2020. Fyzická kniha vyšla 29. septembra, zatiaľ čo audiokniha produkovaná Jackom Antonoffom vyšla 28. júla.[150][151] Báseň s hovoreným slovom „LA Who Am I to Love You“ bola vydaná ako hlavný singel deň pred vydaním albumu. 22. mája 2020 oznámila druhú knihu s názvom Behind the Iron Gates – Insights from the Institution, ktorej vydanie naplánovala na marec 2021.

V septembri 2020 bola uvedená v remixe piesne „Hallucinogenics“ od Matta Maesona z roku 2019. Dvojica predtým túto pieseň predviedla spolu naživo v roku 2019. Počas leta oznámila svoj siedmy štúdiový album Chemtrails over the Country Club, ktorý je jej druhým po sebe idúcim štúdiovým albumom, ktorý produkoval Jack Antonoff. Prvý singel „Let Me Love You Like a Woman“ vyšiel 16. októbra.[152] V novembri oznámila, že vydanie Chemtrails over the Country Club odložia na marec 2021 kvôli oneskoreniu vo výrobe vinylov. Povedala tiež, že na Štedrý deň vydá digitálnu platňu „americkej klasiky“, ktorá však ešte musí vyjsť.[153] Na nahrávke je niekoľko skladieb nahraných s Nikki Lane.

V novembri 2020 sa podieľala na dokumente tímu Liverpool F.C., The End of the Storm, predstavením klubovej hymny „You'll Never Walk Alone“. Del Rey taktiež vydala cover verziu ako limitovaný singel, pričom všetky zisky išli nadácii LFC.[154] Je známe, že je fanúšičkou klubu a v minulosti sa zúčastňovala zápasov v Anfielde.[155]

V decembri 2020 sa uvádzalo, že bola zasnúbená s hudobníkom Claytonom Johnsonom.[156]

Jej ôsmy štúdiový album s názvom Blue Banisters má vyjsť v roku 2021.[157][158][159]

Žáner a vplyv

[upraviť | upraviť zdroj]

Spieva síce anglicky, no akcent znie výrazne francúzsky hlavne v skladbách v šansónovom štýle. Často krát je spájaná s žánrami trip hop a pre ňu charakteristickým Hollywood sadcore.

Lana tvrdí, že jej inšpiráciou sú Elvis Presley, Cat Power, Axl Rose, Antony and the Johnsons, Frank Sinatra, Marylin Monroe, Eminem, Amy Winehouse, Billie Holiday, Britney Spears, Bruce Springsteen, Janis Joplin, Nina Simone, Nancy Sinatra, The Eagles, Julee Cruise, Lou Reed, The Crystals, Father John Misty, Bobby Vinton, Courtney Love and Kurt Cobain a hudobná tvorba zo 60. rokov.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Lana del Rey potvrdila, že trpela alkoholizmom ako veľmi mladá. Od roku 2004 je ale abstinent. V septembri roku 2012, prehovorila o tejto téme pre GQ:

„Bola som veľký alkoholik. Mohla som piť každý deň. Mohla som piť sama. Myslela som si, že celá tato vec bola tak hrozne cool. Mnoho z piesní, ktoré som napísala v albume Born to Die, sú o týchto divokých časoch. Keď som písala o veciach, že som stratila alebo sa cítim ako, písala som o alkohole, pretože to bola moja prvá láska v živote. Moji rodičia sa trápili, ja som sa trápila. Vedela som, že to je zlé, keď som to mala radšej ako čokoľvek iné. Bola som akože: “Som v prdeli. Som totálne v prdeli.“ Je to ako keď si myslíš, že si v poriadku, ale vieš, že máš svoju temnú stránku – je to vzrušujúce – ale potom si uvedomíš, že tá temná strana vyhráva vždy, keď sa rozhodnete si jej dopriať. Je to tiež úplne iný spôsob života, keď to už vieš... a iný druh človeka. Toto bola tá najhoršia vec, ktorá sa mi stala.“

Vzťahy

[upraviť | upraviť zdroj]

V období od augusta 2011 do júna 2014 bola Lana vo vzťahu s členom skupiny Kassidy – Barrie-Jamesom O'Neillom, pričom spolu plánovali aj svadbu.[160] 24. júna oficiálne potvrdila, že sa s Barriem rozišli. Predtým bola vo vzťahu s alternative rock antifolkovým muzikantom Stevenom Mertensom. Mertens produkoval jej debutový album Lana Del Ray.

Tiež bola v 7-ročnom komplikovanom vzťahu so šéfom nahrávacej spoločnosti, pre ňu bol veľmi dobrá inšpirácia a sama hovorí, že to bola láska jej života. Stretla ho keď mala necelých 20, keď sa snažila vydať svoj album pod prestížnou nahrávacou spoločnosťou. Majú si stále blízko.

Tajomstvo o prvom riadku piesne COLA

[upraviť | upraviť zdroj]

Reakcia rodičov na tento text bola fakt vtipná – „Môj otec si myslel, že to je vtipné.. moja mama si to až tak nemyslela..“ hovorí Lana pri rozhovore pre americký časopis Rolling Stone. Tento riadok pochádza od jej škótskeho ex-priateľa. Lana ho parafrázovala takto: „Rozprával o amerických dievčatách, že všetky ich šušulky chutia ako Pepsi Cola. Bolo to ako sen...bola som si istá, že som v živote nepočula nič vtipnejšie!“

Lana tiež uviedla, že všetky jej pesničky o nešťastnej láske sú o jednom mužovi – Jim. A tak my môžeme len uvažovať, či sa jedná o druh alkoholu Jim Beam alebo o amerického speváka Jimmy Gnecco, ktorého spomínala v rovnomennej piesni od nej.

Priatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Lanini blízki priatelia sú: kanadský spevák The Weeknd, rapper Azealia Banks a tiež rockeri Courtney Love a Marilyn Manson.

Tetovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Lana má na ľavej ruke vytetované „M“, spomienka na starú mamu menom Madeleine, a slovo „paradise“ – raj. Na pravej ruke má vytetovanú frázu „trust no one“ – nikomu never. Má vytetované aj „die young“ na prstenníku na pravej ruke. Ďalšie tetovanie na jej pravej ruke – „Whitman Nabokov“. V novembri v roku 2015 si dala vytetovať mená „Nina, Billie, Whitney and Amy“ okolo jej hrudi.

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Lana Del Ray (2010)
  • Born to Die (2012)
  • Ultraviolence (2014)
  • Honeymoon (2015)
  • Lust for Life (2017)
  • Norman Fucking Rockwell! (2019)
  • Chemtrails Over the Country Club (2021)
  • Blue Banisters (2021)
  • Did You Know That There's a Tunnel Under Ocean Blvd (2023)
  • Lasso (2024)

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Violet Bent Backwards over the Grass (2020)
  • Behind the Iron Gates – Insights from the Institution (2021)

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Poolside (2010)
  • National Anthem (2012)
  • Ride (2012)
  • Tropico (2013)
  • Hi, How Are You Daniel Johnston? (2015)
  • Freak (2016)
  • Tower of Song: A Memorial Tribute to Leonard Cohen (2017)
  • The Kacey Musgraves Christmas Show (2019)
  • Norman Fucking Rockwell (2019)
  • Violet Bent Backwards Over the Grass (2020)
  • Chemtrails over the Country Club (2021)
  • Blue Banisters (2021)

Koncertné turné

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Born to Die Tour (2011 – 2012)
  • Paradise Tour (2013 – 2014)
  • The Endless Summer Tour (2015)
  • LA to the Moon Tour (2018)
  • The Norman Fucking Rockwell! Tour (2019)

Promočné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Festival Tour (2016)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Lana Del Rey [online]. The Recording Academy. Dostupné online.
  2. ↑ Lana Del Rey – The Saddest, Baddest Diva in Rock. Rolling Stone, July 18, 2014, s. 44. ; July 4, 2008 Post [online]. July 4, 2008. Dostupné online. Archivované 2014-07-25 z originálu. ; Girl, Interrupted: Lizzy Grant Becomes Lana Del Rey [online]. 2009. Dostupné online. Archivované 2014-07-27 z originálu.
  3. ↑ a b c d e f g h SOWRAY, Bibby. Lana Del Rey Biography, Quotes and Facts [online]. February 10, 2012. Dostupné online. Archivované 2012-10-03 z originálu.
  4. ↑ JACKSON, Ron. The Domain Giant You Didn't Know: Rob Grant's Roundabout Route to Real Estate Riches (Online and Off!) [online]. DN Journal, April 2008. Dostupné online. Archivované 2012-10-14 z originálu.
  5. ↑ Robert England Grant Jr. Marries Patricia Ann Hill. The New York Times, June 13, 1982. Dostupné online [cit. 2014-12-04].
  6. ↑ BOCK, Melvin Lynn; E. Dale Hooper; Carole J. Skelly. Joseph and Mary Dale and their descendants. [s.l.] : Windmill Publications, 1998. S. 113.
  7. ↑ RÜTH, Steffen. Lana Del Rey. Grazia (Hamburg, Germany: G+J/Klambt-Style-Verlag GmbH & Co. KG), June 5, 2014, s. 36. ISSN 2192-3965. (po nemecky)
  8. ↑ a b c d e GIANNINI, Melissa. National Anthem [online]. November 28, 2013. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu.
  9. ↑ Lana Del Rey – Celtic Life International [online]. . Dostupné online.
  10. ↑ Celebrities who are practicing Catholics or were raised in the church [online]. April 10, 2016. Dostupné online. Archivované 2016-10-06 z originálu.
  11. ↑ a b c HIATT, Brian. Lana Del Rey: Vamp of Constant Sorrow [online]. January 9, 2014. Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.
  12. ↑ a b c TRANTER, Kirsten. Lolita in the 'hood [online]. May 10, 2014. Dostupné online. Archivované 2015-04-06 z originálu.
  13. ↑ Lana Del Rey Interview [online]. November 29, 2011. Dostupné online. Archivované 2013-09-27 z originálu.
  14. ↑ a b BANNING, Lisa. Paradise Lost: An interview with Lana Del Rey [online]. June 19, 2013. Dostupné online. Archivované 2013-10-05 z originálu.
  15. ↑ Lana Del Rey Goes Nude in GQ's Men of the Year Issue [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  16. ↑ HIATT, Brian. Dark places: summertime sadness with Lana Del Ray [online]. January 9, 2014. Dostupné online.
  17. ↑ ZADEH, Joe. American Dreamer: Lana Del Rey Interviewed [online]. December 6, 2014. Dostupné online. Archivované 2015-03-20 z originálu.
  18. ↑ Lana Del Rey: Happiness is a process [online]. Cover Media/Yahoo, July 4, 2014. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
  19. ↑ FENNESSEY, Sean. Ice Breaker: Lana Del Rey [online]. October 6, 2011. Dostupné online. Archivované 2015-03-13 z originálu.
  20. ↑ SIMPSON, Leah. Lana Del Rey hoped music industry would make her more friends [online]. Digital Spy. Digital Spy Ltd, January 29, 2012. Dostupné online. Archivované 2012-01-31 z originálu.
  21. ↑ a b SAVAGE, Mark. Love, the law, and Lana Del Rey. BBC News, January 27, 2012. Dostupné online [cit. 2012-06-20].
  22. ↑ Registration Number / Date: PAu002950687 / April 25, 2005 [online]. 2005. Dostupné online. Archivované 2016-02-02 z originálu.
  23. ↑ a b c d Hellyer, Isabelle. The Greatest Lana Del Rey Songs That Never Made an (Official) Album [online]. Vice, April 18, 2017. Dostupné online.
  24. ↑ Spinner: Lana Del Rey, May Jailer: Did Singer Have ANOTHER Alter Ego? [online]. spinner.com, 2012. Dostupné online. Archivované 2013-01-10 z originálu.
  25. ↑ Another early album from Lana Del Rey leaks online? [online]. 2012. Dostupné online. Archivované 2012-06-04 z originálu.
  26. ↑ LISTEN: Unheard Lana Del Rey Album Leaks Online [online]. entertainmentwise.com, 2012. Dostupné online. Archivované 2012-06-02 z originálu.
  27. ↑ Lana Del Rey's May Jailer 'Sirens' album leaks in full [online]. 2012. Dostupné online. Archivované 2012-07-05 z originálu.
  28. ↑ Lana Del Rey's first album 'Sirens' leaks [online]. strut.com, 2012. Dostupné online. Archivované 2012-06-06 z originálu.
  29. ↑ Williamsburg Live Songwriter Competition 2006 (WLSC 2006): Prizes [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-10-13 z originálu.
  30. ↑ a b c d e f g AYERS, David. Why Lana Del Rey's First Album Disappeared [online]. January 30, 2012. Dostupné online. Archivované 2014-04-10 z originálu.
  31. ↑ C. SULLIVAN, Felicia. Interview: Singer/Songwriter Lizzy Grant on Cheap Thrills, Elvis, The Flamingos, Trailer Parks, and Coney Island [online]. February 20, 2009. Dostupné online. Archivované 2016-12-11 z originálu.
  32. ↑ Original Sin: An Interview With Lana Del Rey [online]. October 4, 2011. Dostupné online. Archivované 2012-07-21 z originálu.
  33. ↑ Hug, Dominik. Exklusiv-Interview mit Superstar Lana Del Rey [online]. July 16, 2016. Dostupné online. (po nemecky)
  34. ↑ Lana Del Rey Interview. Vogue UK, October 20, 2011. Dostupné online [cit. 2012-08-09].
  35. ↑ Petrusich, Amanda. Lana Del Rey Is Exhausted [online]. September 29, 2015. Dostupné online. Archivované 2016-04-30 z originálu.
  36. ↑ Varga, George. Lana Del Rey has legs, a stalker, four Grammy nominations and a possible Broadway musical [online]. San Diego, California: February 14, 2018. Dostupné online. Archivované 2018-05-24 z originálu.
  37. ↑ BROWN, Helen. Why I feel uneasy declaring my love for Lana Del Rey's music. The Independent, August 30, 2019. Dostupné online [cit. 2019-09-26].
  38. ↑ Horowitz, Steven J.. Lana Del Rey: The Billboard Cover Story. Billboard, January 14, 2012. Dostupné online. Archivované 2013-09-28 na Wayback Machine
  39. ↑ INTERVIEW MIT MANDO DIAO [online]. Hitparade.ch. Dostupné online. Archivované 2012-10-31 z originálu.
  40. ↑ Poolside (2012) [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-05-31 z originálu.
  41. ↑ DOBBINS, Amanda. Meet Lana Del Rey, the New Singer Music Bloggers Love to Hate [online]. September 21, 2011. Dostupné online. Archivované 2011-12-12 z originálu.
  42. ↑ Erlewine, Stephen Thomas. Lana Del Rey | Biography & History [online]. AllMusic. Dostupné online. Archivované 2016-06-28 z originálu.
  43. ↑ Lana Del Rey signs to Stranger! [online]. Stranger Records, June 30, 2011. Dostupné online. Archivované 2011-12-18 z originálu.
  44. ↑ CORNER, Lewis. Adele, Lana Del Rey, Take That win at Ivor Novellos 2012 [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-06-25 z originálu.
  45. ↑ a b HOROWITZ, Stephen. Lana Del Rey: The Billboard Cover Story [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-02-06 z originálu.
  46. ↑ HALPERIN, Shirley. Lana Del Rey to Release Interscope Debut January 2012 [online]. December 5, 2011. Dostupné online. Archivované 2013-05-28 z originálu.
  47. ↑ SWASH, Rosie. One to watch: Lana Del Rey. The Observer (London, UK), September 4, 2011. Dostupné online [cit. 2011-12-20].
  48. ↑ Lana Del Rey's ex-boyfriend says she broke up with him in an interview [online]. November 24, 2015. Dostupné online.
  49. ↑ a b Montgomery, James. Lana Del Rey's 'SNL' Performance Has Critics Howling [online]. January 17, 2012. Dostupné online. Archivované 2014-11-02 z originálu.
  50. ↑ ANDERSON, Kyle. Lana Del Rey's 'SNL' performance draws criticism, counter-backlash. Entertainment Weekly, January 16, 2012. Dostupné online.
  51. ↑ JONES, Alan. Official Chart Analysis: Lana Del Rey album sells 117k, 43% digital [online]. February 6, 2012. Dostupné online. Archivované 2013-11-05 z originálu.
  52. ↑ Lana Del Rey – Born to Die [online]. Metacritic. Dostupné online. Archivované 2012-01-31 z originálu.
  53. ↑ Lana Del Rey to release 'secret album'. BBC News. Dostupné online [cit. 2012-01-27].
  54. ↑ Adele's 21 Is Biggest-Selling Album in World... Again [online]. MTV, February 26, 2013. Dostupné online. Archivované 2013-06-16 z originálu.
  55. ↑ Lana Del Rey Breaks into The Top 10 – San Francisco Business Times. The Business Journals, September 3, 2013. Dostupné online [cit. 2013-09-24].
  56. ↑ IFPI Digital Music Report 2013 (Page 11) [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-09-27 z originálu.
  57. ↑ LIPSHUTZ, Jason. Lana Del Rey Unveils 10-Minute 'Ride' Video: Watch [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-05-28 z originálu.
  58. ↑ a b ELLIOTT, Hannah. Jaguar Taps Lana Del Rey For F-Type. Forbes, August 22, 2012. Dostupné online [cit. 2012-08-23].
  59. ↑ Jaguar Releases Dramatic Trailer For Short Feature Film 'DESIRE' with Ridley Scott Associates [online]. March 4, 2013. Dostupné online.
  60. ↑ GEORGE, Anita. Watch Ridley Scott Associates and Jaguar's Short Film, Desire [online]. April 25, 2013, [cit. 2021-04-28]. Dostupné online. Archivované 2018-07-25 z originálu.
  61. ↑ ROWLEY, Allison. Lana Del Rey's H&M TV advert revealed – watch [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-09-16 z originálu.
  62. ↑ ALEXANDER, Ella. H&M Confirms Lana [online]. July 17, 2012. Dostupné online. Archivované 2012-07-19 z originálu.
  63. ↑ a b LIPSHUTZ, Jason. Lana Del Rey Releases 'Ride' Single From 'Born To Die' Deluxe Edition [online]. September 25, 2012. Dostupné online. Archivované 2013-03-30 z originálu.
  64. ↑ Lana Del Rey premieres her new Ride music video in Santa Monica [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-10-18 z originálu.
  65. ↑ [nefunkčný odkaz]JONES, Lucy. Lana Del Rey Channels Blanche DuBois in Music Video For 'Ride' [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-10-17 z originálu.
  66. ↑ SAVAGE, Mark. Love, the law, and Lana Del Rey [online]. BBC, January 27, 2012, [cit. 2012-10-12]. Dostupné online.
  67. ↑ RICE, Paul. Lana Del Rey's Feminist Problem [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-15 z originálu.
  68. ↑ Lana Del Rey Debuts at No. 10 on Billboard 200 With 'Paradise' EP (Interscope/Polydor) [online]. Santa Monica, California: November 21, 2012, [cit. 2012-11-22]. Dostupné online.
  69. ↑ a b Lana Del Rey [online]. . Dostupné online.
  70. ↑ MCGOVERN, Kyle. MTV EMAs 2012: Taylor Swift Is Popular in Europe, Too [online]. November 12, 2012. Dostupné online. Archivované 2015-11-25 z originálu.
  71. ↑ SMIRKE, Richard. Brit Awards 2013: Emeli Sande, Mumford & Sons, Adele Win Big [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-02-24 z originálu.
  72. ↑ SIA, Nicole. Lana Del Rey Enters Her '70s Folk Period in 'Chelsea Hotel No. 2' Video [online]. March 27, 2013. Dostupné online. Archivované 2013-03-29 z originálu.
  73. ↑ COOPER, Leonie. Lana Del Rey covers Nancy & Lee's 'Summer Wine' with Kassidy boyfriend [online]. April 21, 2013. Dostupné online. Archivované 2018-07-02 z originálu.
  74. ↑ BROWN, August. 'Gatsby' soundtrack to feature Jay-Z, Lana del Rey, The xx and more. Los Angeles Times (Eddy Hartenstein), April 4, 2013. Dostupné online [cit. 2013-04-06].
  75. ↑ TRUST, Gary. Weekly Chart Notes: Steve Martin, Edie Brickell Blast Back; Lana Del Rey Debuts; Mariah Carey, Nicki Minaj Get Hot (100)-Headed [online]. May 5, 2013. Dostupné online. Archivované 2013-05-08 z originálu.
  76. ↑ Robin Thicke Leads Hot 100, Katy Perry Holds at No. 2 [online]. August 28, 2013. Dostupné online. Archivované 2013-08-28 z originálu.
  77. ↑ Lana Del Rey, as the Virgin Mother, Hints 'Tropico' Film Will Send Her Career to Heaven [online]. August 19, 2013. Dostupné online. Archivované 2013-08-28 z originálu.
  78. ↑ Lana Del Rey confuses fans by tweeting about 'the farewell project' [online]. August 18, 2013. Dostupné online. Archivované 2013-08-27 z originálu.
  79. ↑ BOARDMAN, Madeline. Lana Del Rey's 'Ultra-Violence' Album Announced At 'Tropico' Premiere. The Huffington Post, December 5, 2013. Dostupné online [cit. 2014-04-12].
  80. ↑ Lana Del Rey Announces New Album 'Ultra-Violence' [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-03-11 z originálu.
  81. ↑ 'Maleficent' to Feature 'Once Upon a Dream' by Lana Del Rey [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-01-25 z originálu.
  82. ↑ Lana Del Rey announces new album title: Ultraviolence [online]. London, UK: December 5, 2013. Dostupné online. Archivované 2014-04-15 z originálu.
  83. ↑ Listen To Lana Del Rey's New Single, 'Shades of Cool' [online]. MTV. Dostupné online. Archivované 2014-05-30 z originálu.
  84. ↑ Listen to Lana Del Rey's "Ultraviolence" [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-06-07 z originálu.
  85. ↑ Lana Del Rey reveals 'Brooklyn Baby', 10 other tracks leak online [online]. . Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
  86. ↑ Lana Del Rey and Boyfriend Francesco Carrozzini Split: Report [online]. November 11, 2015. Dostupné online.
  87. ↑ HORNER, Al. Lana Del Rey – Ultraviolence [online]. October 28, 2014. Dostupné online. Archivované 2019-09-26 z originálu.
  88. ↑ POWER, Ed. Album review: Lana Del Rey, Ultraviolence [online]. June 21, 2014. Dostupné online. Archivované 2019-09-26 z originálu.
  89. ↑ 'Big Eyes': The Story Behind Lana Del Rey's Stunning Secret Songs [online]. November 18, 2014. Dostupné online. Archivované 2014-11-21 z originálu.
  90. ↑ LIPSHUTZ, Jason. Lana Del Rey's 'Honeymoon' Album Gets Sept. 18 Release Date [online]. August 14, 2015. Dostupné online. Archivované 2015-08-16 z originálu.
  91. ↑ Reviews for Honeymoon [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-09-20 z originálu.
  92. ↑ PLAUGIC, Lizzie. Lana Del Rey's new single 'Honeymoon' is six minutes of meandering bliss [online]. July 14, 2015. Dostupné online. Archivované 2015-08-07 z originálu.
  93. ↑ REED, Ryan. Hear Lana Del Rey's Hypnotic New Song, 'Terrence Loves You' [online]. August 21, 2015. Dostupné online. Archivované 2016-07-23 z originálu.
  94. ↑ CARLEY, Brennan. The Weeknd's New Album Features Lana Del Rey [online]. August 4, 2015. Dostupné online. Archivované 2015-12-13 z originálu.
  95. ↑ Stutz, Colin. When Lana Del Rey Met Daniel Johnston: Inside 'Hi, How Are You Daniel Johnston?' L.A. Premiere [online]. November 9, 2015. Dostupné online. Archivované 2018-07-06 z originálu.
  96. ↑ STUTZ, Colin. Lana Del Rey Covers Daniel Johnston's 'Some Things Last a Long Time': Listen [online]. November 6, 2015. Dostupné online. Archivované 2015-12-10 z originálu.
  97. ↑ 2015 MTV EMA: See The Full Winners List [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-12-24 z originálu.
  98. ↑ TORRES, Erik. Lana Del Rey's Forthcoming "Freak" Video Will Star Father John Misty [online]. January 25, 2016. Dostupné online. Archivované 2016-02-12 z originálu.
  99. ↑ BRITTON, Luke Morgan. Lana Del Rey is back in the studio [online]. March 22, 2016. Dostupné online. Archivované 2019-09-26 z originálu.
  100. ↑ The Weeknd Details Starboy Tracklist Feat. Lana Del Rey, Kendrick Lamar, Future, Daft Punk [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-12-12 z originálu.
  101. ↑ Starboy album credits [online]. Universal Music Group. Dostupné online. Archivované 2017-02-06 z originálu.
  102. ↑ MENCH, Chris. The Weeknd Drops Two New Songs, "Party Monster" and "I Feel It Coming" f/ Daft Punk [online]. Complex Media, November 18, 2016, [cit. 2021-04-29]. Dostupné online. Archivované 2023-02-12 z originálu.
  103. ↑ The Weeknd Chart History: Hot 100 [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-08-25 z originálu.
  104. ↑ American single certifications – The Weeknd – Party Monster [online]. Recording Industry Association of America. Dostupné online. If necessary, click Advanced, then click Format, then select Single, then click SEARCH.
  105. ↑ MINSKER, Evan. Lana Del Rey Reveals Lust For Life Album Release Date [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-05-25 z originálu.
  106. ↑ Lana Del Rey Releases Trailer for New Album Lust for Life, Which Is "Coming Soon" [online]. March 29, 2017. Dostupné online. Archivované 2017-03-30 z originálu.
  107. ↑ Lana Del Rey's 'Lust for Life' Feat [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-04-20 z originálu.
  108. ↑ CAMP, Alexa. Lana Del Rey Drops Two New Songs: "Summer Bummer" and "Groupie Love" [online]. July 21, 2017. Dostupné online. Archivované 2019-09-26 z originálu.
  109. ↑ Kreps, Daniel. Watch Lana Del Rey's Dreamy 'Love' Video [online]. February 20, 2017. Dostupné online. Archivované 2019-02-14 z originálu.
  110. ↑ Willman, Chris. Album Review: Lana Del Rey's 'Lust for Life' [online]. July 21, 2017. Dostupné online. Archivované 2019-06-16 z originálu.
  111. ↑ BRITTON, Luke Morgan. Lana Del Rey's new song with Sean Ono Lennon features lyric about his parents [online]. April 18, 2017. Dostupné online. Archivované 2019-08-24 z originálu.
  112. ↑ Lust for Life by Lana Del Rey [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-09-26 z originálu.
  113. ↑ Lana Del Rey's Lust For Life earns her a third Number 1 album [online]. . Dostupné online.
  114. ↑ Lana Del Rey Debuts at No. 1 on Billboard 200 Albums Chart, Tyler, The Creator and Meek Mill Bow at Nos. 2 & 3 [online]. . Dostupné online.
  115. ↑ LYNCH, Joe. Grammys 2018 Nominees: The Complete List. Billboard, November 28, 2017. Dostupné online [cit. 2017-11-28].
  116. ↑ a b SNAPES, Laura. Lana Del Rey Claims Copyright Dispute with Radiohead is Over [online]. March 26, 2018. Dostupné online.
  117. ↑ Radiohead Denies Suing Lana Del Rey Over Copyright (but Still Wants Credit) [online]. January 9, 2018. Dostupné online.
  118. ↑ Jonathan Wilson's New Album Features Lana Del Rey & Father John Misty; Hear "Over The Midnight" [online]. December 5, 2017. Dostupné online.
  119. ↑ REED, Ryan. Hear Lana Del Rey on BORNS' New Electro-Soul Song 'Blue Madonna' [online]. January 12, 2018. Dostupné online. Archivované 2019-09-27 z originálu.
  120. ↑ Cat Power announces new album Wanderer, collaboration with Lana Del Rey [online]. July 18, 2018. Dostupné online. Archivované 2019-09-26 z originálu. (po anglicky)
  121. ↑ Gucci Celebrates the Gucci Guilty Campaign at the Hollywood Forever Cemetery [online]. . Dostupné online.
  122. ↑ Lana Del Rey Stars in Gucci Guilty Campaign With Jared Leto & Courtney Love [online]. . Dostupné online.
  123. ↑ Lana Del Rey Releases "Looking For America" and "Season of the Witch": Listen [online]. . Dostupné online.
  124. ↑ Lana Del Rey shares a new song in response to mass shootings [online]. August 7, 2019. Dostupné online.
  125. ↑ SODOMSKY, Sam. 5 Takeaways From Lana Del Rey's New Album, Norman Fucking Rockwell! [online]. August 30, 2019. Dostupné online. Archivované 2019-09-10 z originálu.
  126. ↑ SHAFER, Claire. Lana Del Rey Covers Ariana Grande in BBC Live Lounge [online]. September 9, 2019. Dostupné online. Archivované 2019-09-20 z originálu.
  127. ↑ ROWLEY, Glenn. Lana Del Rey Covered Ariana Grande Because It's Christmas, Apparently: Watch [online]. September 9, 2019. Dostupné online.
  128. ↑ a b GILLESPIE, Katherine. Lana's New Album Is Called 'Norman Fucking Rockwell' [online]. September 18, 2018. Dostupné online. Archivované 2019-09-03 z originálu.
  129. ↑ DALY, Rhian. Lana Del Rey says she wants to publish a book of poetry [online]. September 18, 2018. Dostupné online.
  130. ↑ Lana Del Rey Says Her New Album and Book of Poetry Are Done [online]. January 2, 2019. Dostupné online.
  131. ↑ REED, Ryan. Lana Del Rey Recruits Jack Antonoff for New Song 'Mariners Apartment Complex' [online]. September 12, 2018. Dostupné online. Archivované 2018-12-09 z originálu.
  132. ↑ Hear Lana Del Rey's Mournful New Song 'Hope Is a Dangerous Thing…' [online]. January 9, 2019. Dostupné online. Archivované 2019-03-29 z originálu.
  133. ↑ Lana Del Rey Covers 'Doin' Time' in New Sublime Documentary Clip: Watch [online]. . Dostupné online.
  134. ↑ Lana Del Rey Announces 'Norman F-cking Rockwell' Release Date, Track List [online]. July 31, 2019. Dostupné online. (po anglicky)
  135. ↑ SHAFFER, Claire. Lana Del Rey Drops Double Video for 'F-ck It I Love You,' 'The Greatest' [online]. August 22, 2019. Dostupné online. Archivované 2019-09-20 z originálu.
  136. ↑ Norman Fucking Rockwell! by Lana Del Rey [online]. . Dostupné online.
  137. ↑ DHALY, Rhian. Lana Del Rey – 'Norman Fucking Rockwell!' review [online]. August 30, 2019. Dostupné online. Archivované 2019-09-01 z originálu.
  138. ↑ SHEFFIELD, Rob. Lana Del Rey Builds Her Most Elaborate Fantasies Yet on 'Norman F-cking Rockwell' [online]. August 30, 2019. Dostupné online.
  139. ↑ Lana Del Rey | Artist. www.grammy.com. Retrieved on March 22, 2020.
  140. ↑ [1] [nefunkčný odkaz]
  141. ↑ Miley Cyrus, Ariana Grande, Lana Del Rey's "Don't Call Me Angel": Watch The Trailer [online]. June 27, 2019. Dostupné online.
  142. ↑ ARIA Australian Top 50 Singles Chart - Australia's Official Top 50 Songs, Pop, Rock and All Genres. ARIA Charts. Retrieved on March 22, 2020.
  143. ↑ Gold/Platinum. Music Canada (October 22, 2019). Retrieved on March 22, 2020.
  144. ↑ Kacey Musgraves Announces All-Star Christmas Special. Rolling Stone (November 4, 2019). Retrieved on March 22, 2020.
  145. ↑ Gonzalez, Sandra. (November 4, 2019) Kacey Musgraves is getting a Christmas special on Amazon. CNN. Retrieved on March 22, 2020.
  146. ↑ DEFEBAUGH, William. Groupie Love: Lana Del Rey by Kim K, Stevie Nicks, Courtney Love, & More. L'Officiel, February 7, 2018. Dostupné online [cit. 2018-04-07].
  147. ↑ SODOMSKY, Sam. Lana Del Rey Says She's Working on a Musical [online]. February 7, 2018, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  148. ↑ HARRISON, Ellie. Lana Del Rey reveals new album White Hot Forever will be released in 2020 [online]. August 30, 2019, [cit. 2019-10-20]. Dostupné online.
  149. ↑ Lana Del Rey Says She's Working On Another New Album Called White Hot Forever [online]. August 30, 2019. Dostupné online.
  150. ↑ Lana Del Rey on Instagram: "Violet bent backwards over the grass link in bio 🌲" [online]. . Dostupné online.
  151. ↑ Lana Del Rey – Violet Bent Backwards Over The Grass [online]. . Dostupné online.
  152. ↑ Lana Del Rey Returns With Tender New Song 'Let Me Love You Like a Woman' [online]. . Dostupné online.
  153. ↑ MARTOCCIO, Angie. Lana Del Rey Preps LP of Standards, Covers 'You'll Never Walk Alone' [online]. November 4, 2020. Dostupné online.
  154. ↑ The End of the Storm soundtrack to benefit LFC Foundation [online]. Liverpool Football Club. Dostupné online.
  155. ↑ PHOTOS: Lana Del Rey at Anfield [online]. Liverpool Football Club. Dostupné online.
  156. ↑ Lana Del Rey is engaged, and here's what we know about her under-the-radar fiancé. Los Angeles Times, December 16, 2020. Dostupné online [cit. 2020-12-21].
  157. ↑ Lana Del Rey. Album out July 4th
    BLUE BANISTERS'. April 27, 2021.
  158. ↑ MURRAY, Robin. Lana Del Rey Announces New Album 'Rock Candy Sweet' [online]. March 20, 2021. Dostupné online. Archivované 2021-03-20 z originálu.
  159. ↑ HUSSEY, Allison. Lana Del Rey Announces New Album Rock Candy Sweet [online]. March 20, 2021. Dostupné online.
  160. ↑ http://next.liberation.fr/musique/2014/05/13/lana-confidential_1006985

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lana Del Rey

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lana Del Rey na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lana_Del_Rey&oldid=7906694“