Silúr

**Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka**
	neogén (mladšie treťohory)
	paleogén (staršie treťohory)
mezozoikum ; (druhohory)	krieda
	jura
	trias
paleozoikum ; (prvohory)	perm
	karbón
	devón
	silúr
	ordovik
	kambrium
	kryogén
	tón
mezopro-; terozoikum	sten
	ektas
	kalym
paleopro-; terozoikum	statér
	orosir
	ryak
	sider
archaikum ; (prahory)	neoarchaikum
	mezoarchaikum
	paleoarchaikum
	eoarchaikum
	hadean

Silúr
Zaradenie
Perióda paleozoika
← ordovik	devón →
Časové rozpätie silúru; (v miliónoch rokov)
Začiatok	443,7 (± 1,5)
Koniec	416 (± 2,9)
Trvanie	27,7
	Charakteristika atmosféry silúru; (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka	14 obj. %; (70 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2	4 500 ppm; (16-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota	17 °C; (3 °C nad dneškom)
Grafická časová os silúru
	; -450 — – -445 — – -440 — – -435 — – -430 — – -425 — – -420 — – -415 — – -410 — Devón Ordovik Přídolí Ludlow Wenlock Llandover Paleozoikum Silúr Približné časové rozdelenie silúru.; (hodnoty sú v mil. rokov)
	Portál vied o Zemi

Verzia tlače už nie je podporovaná a môže obsahovať chyby pri vykresľovaní. Prosím aktualizujte záložky vo svojom prehliadači a použite predvolenú funkciu pre tlač v prehliadači.

Silúr (podľa keltského kmeňa Silúrov) je perióda paleozoika, v poradí tretia po ordoviku. Po nej nasledoval devón. Začal sa pred 443 miliónmi rokov a skončil pred 419 miliónmi rokov.^[1]

Označenie silúr zaviedol škótsky geológ Roderick Murchison, pre vrstvy, ktoré sú dnes považované iba za jednu z častí silúru. Hranice silúru potom upravil Charles Lapworth.

Členenie

Členenie silúru^[2]^[3]
Oddelenie / epocha	Stupeň / vek
přídol
ludlov	ludford
ludlov	gorst
venlok	homer
venlok	sheinwood
landover	telych
	aeron
	rhuddan (rudan)

Geografické a geologické pomery

Podobne ako v predošlom ordoviku spočiatku pretrvávalo rozširovanie – transgresia mora. Počas silúru sa južný superkontinent Gondwana ďalej pohyboval na juh, rozsah jej zaľadnenia sa však v porovnaní s predošlým obdobím mierne zmenšil. Od Gondwany sa odtrhla platňa budúcej južnej Európy, ktorá začala driftovať na sever k Baltike. Severné kratogény sa začali spájať do kontinentu Euramerika (Kontinent Old red). Zrážkou Európskej a Severoamerickej platne zanikol oceán Iapetus. Prebehla tak posledná fáza kaledónskeho vrásnenia, ktorú na veľa miestach sprevádzal prevažne bázický vulkanizmus. Rozsiahle oblasti Európy aj Severnej Ameriky však zostali naďalej zaliate morom a mohla tu v plnej miere prebiehať sedimentácia vápencov, graptolitových, ílovitých a kremitých bridlíc. Kaledónske vrásnenie vybudovalo pohoria, ktorých zvyšky možno dnes nájsť v americkom štáte New York a rôznych častiach Európy: v Nórsku a Grónsku. Rovnaké horniny v týchto pohoriach sú dôkazmi, že tieto oblasti kedysi tvorili súčasť jedného horského celku. V Európe boli počas silúru vynorené okrem kaledónskych horstiev aj oblasti ruskej tabule. To či boli vynorené aj ďalšie oblasti nemožno presne preukázať.

Koncom silúru v dôsledku zmien klímy a rozloženia pevnín nastal ústup – regresia mora. Hladina morí poklesla a vytvorili sa tak podmienky pre vznik evaporitov napr. v Severnej Amerike, kde sedimentačné panvy týchto usadenín siahajú od Michiganu do Západnej Virgínie. Koniec silúru bol vymedzedný na přídolského súvrstvia v barrandiéne v Česku. Je typický s rôznymi druhmi karbonátových sedimentov, najmä vápencami.

Obrovský oceán Panthalassa zalieval väčšiu časť severnej pologule. Ďalšími menšími oceánmi boli Prototethys, Paleotethys, Rheický oceán, a zvyšok oceánu Iapetus, ktorý sa nachádzal medzi Avaloniou a Laurentiou a nedávno vzniknutý Uralský oceán.

Podnebie

Počas tohto obdobia sa Zem dostala do dlhého teplého obdobia, vyznačujúceho sa postupom morí a zaplavovaním nižšie položených oblastí kontinentov. Silúrske ľadovce ustúpili viac na juh a koncom periódy takmer zmizli. Celosvetová klíma sa v porovnaní s predošlými obdobiami, kedy teploty výrazne kolísali, relatívne stabilizovala. Počasie v príbrežných oblastiach bolo neraz veľmi búrlivé o čom svedčia vrstvy rozbitých lastúr (tzv. lumachely).

Život v silúre

Na začiatku silúru boli organizmy obmedzené stále iba na vodné prostredie. Až koncom silúru nastal prienik najprv rastlín a za nimi aj živočíchov najprv do plytkých pobrežných oblastí a neskôr celkom na súš. Na rozhraní silúru a nasledujúceho devónu sa udialo výrazné vymieranie organizmov.

Flóra

Vo vrchnom silúre sa na súši objavujú prvé zložitejšie rastlinné organizmy a papraďorasty (Psilophyta) ako boli rhýnie a cooksonie. Tieto prvé rastliny boli ešte veľmi primitívne a nemali listy.

Fauna

V moriach sa vyvinuli prvé morské šťúry pavúkovce (Arachnida), ktoré patrili k podkmeňu klepietkavce (Chelicerata). Objavujú sa prvé čeľustnaté ryby. K nim patrili jednak panciernaté ryby plakodermy, neskôr pribudli tŕňoplutvé ryby acanthodi a koncom silúru aj kostnaté ryby (Osteichthyes). Je pravdepodobné, že tieto sa vyvíjali na horných tokoch riek, pretože dané oblasti boli intenzívne erodované, čím sa vysvetľuje nedostatok nálezov postupného evolučného prechodu z primitívnejších foriem rýb. Vyvinuli sa tiež drsnokožce, ryby s chrupkovitou kostrou ako sú napríklad žraloky. Postupne vymierali graptolity, ktoré predstavovali živočíchy typické pre hlbokomorské oblasti. Pri pobrežiach sa vyskytovali trilobity, ramenonožce, mäkkýše – lastúrniky aj ulitníky.

Referencie

↑ Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
↑ Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
↑ Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.

Pozri aj

Chronostratigrafická tabuľka

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému silúr

Externé odkazy

Databáza GeoWhen

Silúr
Llandover			Wenlock		Ludlow		Přídol
Rhuddan	Aeron	Telych	Sheinwood	Homér	Gorst	Ludford

[1] Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204

[2] Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204

[3] Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.

[1]

[2]

[3]