Édouard Le Roy

	Édouard Le Roy
	francúzsky filozof
Narodenie	18. jún 1870; Paríž, Francúzsko
Úmrtie	10. jún 1954 (83 rokov); Paríž, Francúzsko
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Édouard Le Roy; (plné texty diel autora)
Commons	Édouard Le Roy
	Biografický portál

Édouard Louis Emmanuel Julien Le Roy (* 18. jún 1870, Paríž, Francúzsko – † 10. november 1954, tamže) bol francúzsky filozof, predstaviteľ katolíckeho modernizmu, stúpenec H. Bergsona.

Venoval sa matematike, paleontológii a antropológii.

Jeho starší súčasník Henri Poincaré charakterizoval jeho filozofiu ako antiintelektualistickú a nominalistickú: "Zhrňme stručne jeho učenie, ktoré vyvolalo mnohé diskusie. Veda je vytvorená iba z konvencií a len tejto okolnosti vďačí za svoju zdanlivú istotu. Vedecké fakty a a fortifiori zákony sú umelým výtvorom vedca. Veda nám teda nič nemôže povedať o pravde, slúži nám iba ako pravidlo konania."^[1]

Dielo

Sur l'intégration des équations de chaleur (1898)
Science et philosophie (1899)
Dogme et critique (1907)
Une philosophie nouvelle : Henri Bergson (1912)
Qu'est-ce-que la Science ?: réponse à André Metz (1926)
L'exigence idéaliste et le fait de l'évolution (1927)
Les origines humaines et l'évolution de l'intelligence (1928)
La pensée intuitive. Le problème de Dieu (1929)
Introduction à l'étude du problème religieux (1944)
Essai d'une philosophie première : l'exigence idéaliste et l'exigence morale, 2 vol., posthumes (1956-1958)

Referencie

↑ POINCARÉ, H.: Hodnota vedy. Prel. M. Zigo. In: Antológia z diel filozofov. Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Zv. 7. Zost. I. Hrušovský – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967, s. 256.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Biografia

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Predchodca Henri Bergson	Kreslo 7 Francúzska akadémia 1945–1954	Nástupca Daniel-Rops

[1] POINCARÉ, H.: Hodnota vedy. Prel. M. Zigo. In: Antológia z diel filozofov. Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo. Zv. 7. Zost. I. Hrušovský – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967, s. 256.

[1]