Preskočiť na obsah

Ľudský papilomavírus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudský papilomavírus zobrazený pomocou kryogénnej elektrónovej mikroskopie.
Ľudský papilomavírus

Ľudský papilomavírus (v skratke HPV z anglického human papillomavirus) je v súčasnosti najbežnejšia pohlavne prenášaná infekcia. Toto pomenovanie nesie skupina vírusov, ktoré napádajú ľudské bunky. V ľudskej populácii ide o bežné vírusy, pričom väčšina typov nevyvoláva žiadne symptómy ochorenia a infekcia odznie bez liečenia[1]. Určité typy HPV sú pôvodcami bradavíc na rukách a chodidlách a zhruba 40 typov HPV sú známe ako genitálne HPV, ktoré sú prenášané sexuálnym kontaktom. Postihujú oblasť genitálií a môžu vyvolať zmeny buniek sliznice krčka maternice. Bez liečby sa tieto abnormálne bunky môžu niekedy zmeniť v rakovinové bunky. Iné typy HPV môžu spôsobiť genitálne bradavice a benígne zmeny krčka maternice.

HPV je vysoko nákazlivý, mnoho ľudí nakazených HPV však nemá žiadne príznaky infekcie a môžu vírus ďalej šíriť. Odhaduje sa, že mnoho ľudí sa nakazí HPV v priebehu prvých 2 až 3 rokov pohlavnej aktivity. Dve tretiny ľudí, ktorí majú pohlavný kontakt s infikovaným partnerom, sa podľa údajov WHO nakazí HPV počas 3 mesiacov. Imunitný systém hostiteľa tieto infekcie typicky úspešne prekoná. U žien, ktorých organizmus sa určitých typov vírusu nezbaví, môžu nastať atypické zmeny na sliznici krčka maternice. To časom môže viesť k predrakovinovým zmenám a až k rakovine. Rozvoj rakoviny krčka maternice zvyčajne trvá niekoľko rokov, aj keď v zriedkavých prípadoch môže prebehnúť v priebehu jedného roka.

Prvé papilomavírusy boli objavené už na počiatku 20. storočia, kedy sa dávali do súvisu s vznikom bradavíc, no až vďaka technikám molekulárnej biológie im bol v 80. rokoch minulého storočia prisúdený pôvod rakoviny krčka maternice[2].

Charakteristika a mechanizmus pôsobenia na bunky

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudské papilomavírusy sú radené do čeľae Papillomaviridae (trieda I. podľa Baltimorovej klasifikácie), tvorenej viac než 100 príbuznými dsDNA vírusmi. Majú malý genóm pozostávajúci z 8 000 párov báz[3] usporiadaný do cirkulárnej dvojvláknovej DNA. Pri génovej expresii je informácia z dsDNA prepísaná do komplementárnej mRNA, podľa ktorej prebieha v hostiteľskej bunke translácia na proteiny. Samotná dsDNA je použitá ako templát pri replikácii vírusového genómu.

Gény vírusu sú označované ako E (early) alebo L (late), v závislosti na tom, v akej fázy infekcie sú exprimované. Dva hlavné onkogény sú E6 a E7. Oba sú exprimované v skorom štádiu životného cyklu vírusu. Produkty expresie týchto genóv ovplyvňujú metabolizmus hostiteľských buniek a podmieňujú vznik nádorov. Proteín E6 interaguje s p53 proteínom hostiteľskej bunky a degraduje ho. Proteín p53 zodpovedá za apoptózu (smrť bunky) infikovaných epitelálnych buniek krčka maternice. Zároveň proteín E6 aktivuje enzým telomerázu, ktorá pomáha imortalizovať bunky a tým indukovať onkogenézu[4]. Protein E7 má na metabolizmus bunky podobný efekt – viaže sa na retinoblastomový proteín a inhibuje jeho funkciu, čím dochádza k narušeniu bunkového cyklu[5]. Taktiež dochádza k destabilizácii chromozómov hostiteľskej bunky, pretože sa proteiny E6 a E7 viažu na inhibítory cyklin-dependentných kináz CDK 4 (regulujú prechod medzi fázami G1 a S bunkového cyklu)[6]. Okrem toho inhibujú interferóny hostiteľskej bunky[7].

Sile expresie týchto génov odpovedá úroveň poškodenia cervikálneho epitelu a následný možný vznik rakoviny. Pri vysokom stupni génovej expresie dochádza k začleneniu vírusového genómu do genómu hostiteľskej bunky a zvyšuje sa tak proliferácia buniek a zhubnosť nádoru.

Infekcia vírusom HPV

[upraviť | upraviť zdroj]
Rakovina krčka maternice

Infekcia vírusom HPV sa na rozdiel od iných pohlavných ochorení vo väčšine prípadov neprejavuje typickými príznakmi. Na to, aby ochorenie prešlo z počiatočnej infekcie do rakovinového bujnenia musí vírus prekonať imunitný systém hostiteľa a prípadne svoj genóm integrovať do genómu hostiteľskej bunky, aby mohlo následne dochádzať k ďalším mutáciám. HPV napadá bazálne bunky dlaždicového cervikálneho epitelu v oblasti ektocervixu (vonkajšia časť krčka maternice) i cylindrické bunky endocervixu (hrdlo krčka maternice), kde dochádza k tvorbe CIN (cervical intraepithal neoplasia) – prekarcinózy, ktorá pokiaľ je neliečená, vedie až k štádiu karcinómu[5].

HPV vyvoláva odpovede prirodzenej i adaptívnej imunity vedúce k zničeniu vírusu i napadnutých buniek, HPV sa však dokáže týmto procesom úspešne vyhnúť. V štádiu počiatočnej infekcie virióny neindikujú bunkovú lýziu a zostávajú v bunke. Pri prirodzenej replikácií bunky proteíny antigénnej kapsidy nie sú exprimované až do chvíle, kedy sú bunky diferencované do najvrchnejších vrstiev epitelu. V tomto momente už dendritické bunky antigénne proteiny nerozpoznajú[3].

Rakovina krčka maternice

[upraviť | upraviť zdroj]

Rakovina krčka maternice je v celosvetovom meradle druhé najrozšírenejšie zhubné ochorenie u žien mladších než 45 rokov. Každým rokom sa toto ochorenie diagnostikuje až u 500 000 žien, z čoho až polovica umiera. Väčšina úmrtí sa však vyskytuje v rozvojových krajinách, a to najmä z dôvodu nedostatočných screeningových testov[8]. V rozvinutých krajinách už prebiehajú screeningové programy, kedy je pri každej gynekologickej prehliadke povinný výter krčka maternice. Rýchlou automatizovanou analýzou DNA odobraných buniek je tak možné včas odhaliť prednádorové a nádorové zmeny. Pri pozitívnom náleze je pacientka sledovaná a v prípade potvrdeného karcinómu sa pristupuje k adekvátnej liečbe.

Vakcinácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Vakcína Gardasil

V súčasnosti sú na trhu dostupné tri vakcíny proti HPV s rôznym rozsahom ochrany. Medzi ne patrí bivalentný Cervarix (GSK, chráni proti 2 typom HPV), kvadrivalentný Gardasil (predtým Sligard, proti 4 typom HPV) a najnovšie i rekombinantná nonavalentá vakcína Gardasil9 (tzv. univerzálna, chráni až proti 9 typom HPV)[9]. Tieto vakcíny sú určené pre dievčatá a mladé ženy. Optimálny vek pre očkovanie je ešte pred začatím pohlavnej aktivity. Vo väčšine krajín sa odporúča očkovanie dievčat vo veku 11 – 13 rokov a doočkovanie starších. V Česku a na Slovensku zatiaľ táto vakcinácia nie je hradená z verejných zdrojov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SR, MEFANET, síť lékařských fakult ČR a. Lidský papillomavirus – WikiSkripta [online]. www.wikiskripta.eu, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po česky)
  2. MEISSNER, H. Cody. From Peyton Rous to the HPV Vaccine: A Journey of Discovery and Progress. Pediatrics, 2019-12-01, roč. 144, čís. 6. PMID 31740499. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN – 4005 0031 – 4005. DOI10.1542/peds.2019 – 2345. (po anglicky)
  3. a b SCHEURER, M. E.; TORTOLERO-LUNA, G.; ADLER-STORTHZ, K.. Human papillomavirus infection: biology, epidemiology, and prevention. International Journal of Gynecological Cancer: Official Journal of the International Gynecological Cancer Society, 2005 – 09, roč. 15, čís. 5, s. 727 – 746. PMID 16174218. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN – 891X 1048 – 891X. DOI10.1111/j.1525 – 1438.2005.00246.x. (po anglicky)
  4. HARLEY, Calvin B.. Telomerase is not an oncogene. Oncogene, 2002 – 01, roč. 21, čís. 4, s. 494 – 502. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN – 5594 1476 – 5594. DOI10.1038/sj.onc.1205076. (po anglicky)
  5. a b AULT, Kevin A.. Epidemiology and Natural History of Human Papillomavirus Infections in the Female Genital Tract. Infectious Diseases in Obstetrics and Gynecology, 2006, roč. 2006. PMID 16967912 PMCID: PMC1581465. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN – 7449 1064 – 7449. DOI10.1155/IDOG/2006/40470. (po anglicky)
  6. MOTOKURA, T.; ARNOLD, A.. Cyclin D and oncogenesis. Current Opinion in Genetics & Development, 1993 – 02, roč. 3, čís. 1, s. 5 – 10. PMID 8453274. Dostupné online [cit. 2021-05-19]. ISSN – 437X 0959 – 437X. DOI10.1016/s0959 – 437x (05) 80334-x. (po anglicky)
  7. HAUSEN, H. z.. Papillomaviruses Causing Cancer: Evasion From Host-Cell Control in Early Events in Carcinogenesis. Journal of the National Cancer Institute, 2000-05-03, roč. 92, čís. 9, s. 690 – 698. ISSN – 2105 1460 – 2105. DOI10.1093/jnci/92.9.690. (po anglicky)
  8. OČKOVÁNÍ proti lidským papilomavirům (HPV) [online]. www.vakciny.net, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. (po česky)
  9. OČKOVANIE PROTI HPV | HPV College [online]. www.hpv-college.sk, [cit. 2021-05-19]. Dostupné online. Archivované 2021-05-19 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]