Žleby
O iných významoch výrazu Žleby pozri Žleby (rozlišovacia stránka).| Žleby | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Stredočeský (CZ020) |
| Okres (LAU 1) | Kutná Hora (CZ0205) |
| Obec s rozš. pôs. | Čáslav |
| Poverená obec | Čáslav |
| Historická krajina | Čechy |
| Nadmorská výška | 243 m n. m. |
| Súradnice | 49°53′25″S 15°28′55″V / 49,890278°S 15,481944°V |
| Rozloha | 14,61 km² (1 461 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 297 (1. 1. 2014) [1] |
| Hustota | 88,77 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1278 |
| Starosta | Vladimír Šindelář |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 285 61 až 286 01 |
| Miestne časti | 4 |
| Zákl. síd. jednotky | 4 |
| Katastrálne územie | 2 |
| LAU 2 (obec) | CZ0205 534668 |
| Adresa obecného úradu |
Zámecké náměstí 67 285 61 Žleby |
| E-mailová adresa | |
  Poloha obce v Česku
| |
| Wikimedia Commons: Žleby | |
| Štatistika: ČSÚ | |
| Webová stránka: www.ouzleby.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Žleby sú obec v Česku v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji, asi 18 km juhovýchodne od Kutnej Hory a 7 km východne od mesta Čáslav. 1. januára 2012 tu žilo 1 287 obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1278. Meno majú Žleby od údolia rieky Doubravy, ktorá tu vytvorila hlboký žleb - žľab. Na mestečko boli Žleby povýšené v roku 1356, kedy boli vo vlastníctve cisára Karola IV. a bol im daný do znaku strieborný lev so zlatou korunkou, jazykom a zlatými pazúrmi v čiernom štíte. Písomnosti o tom sa nedochovali. Tento znak bol roku 1697 od neskoršieho majiteľa Žlebov slobodného pána z Kaisersteinu pozmenený a obdarený farbami zo znaku rodiny Kaisersteinovcov. Na čiernom štíte je lev zlatej farby a drží v labe zlatú ľaliu. V súčasnosti sa mesto vrátilo k pôvodným farbám znaku a ponechalo levovi striebornú ľaliu.
Prvá písomná správa o Žleboch je z roku 1278. V tomto storočí tu bol založený hrad Henrichom z Lichtenburku a dané počiatky panstva. V držaní hradu sa vystriedalo mnoho majiteľov aj niekoľko českých kráľov. Významnými rodmi boli Kaisersteinovci, Schönfeldovci a naposledy Auerspergovci. Do roku 1848 tvorilo žlebské panstvo 20 dedín.
Vyhľadávanou pamätnou budovou je v Žleboch štátny zámok s bohatými zbierkami zbraní a iných starožitnosti. Pôvodne gotický hrad bol v roku 1427 poničený husitmi, novo postavený pred rokom 1450, neskôr upravený renesančne, v roku 1754 barokovo, do dnešnej pseudogotickej podoby prestavaný v rokoch 1849-1886.
Ku kultúrnym pamiatkám ešte patrí pôvodne renesančný z 2. polovice 18. storočia barokovo prestavaný kostol Narodenia Panny Márie s hrobkou, zvonica, kaplnka Najsvätejšej Trojice, pseudogotická radnica z roku 1881, mariánsky stĺp, socha svätého Jána Nepomuckého a domy čp. 63, 119, 120.
Pri zámku je rozsiahly anglický park. K Žlebom patrí osada Markovice. V nej sú ako pamiatky zapísané gotický kostol svätého Marka zo začiatku 14. storočia, areál zájazdového hostinca čp. 91, dvor a areál čp. 208 s hospodárskymi budovami z druhej polovice 18. storočia.
Územnosprávne začlenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny územnosprávneho začleňovania zahrňujú obdobie od roku 1850 do súčasnosti.
V chronologickom prehľade je uvedená územno administratívna príslušnosť obce v roku, kedy k zmene došlo:
- 1850 zem česká, kraj Pardubice, politický okres Kutná Hora, súdny okres Čáslav[2]
- 1855 zem česká, kraj Čáslav, súdny okres Čáslav
- 1868 zem česká, politický aj súdny okres Čáslav
- 1939 zem česká, Oberlandrat Kolín, politický aj súdny okres Čáslav[3]
- 1942 zem česká, Oberlandrat Praha, politický aj súdny okres Čáslav[4]
- 1945 zem česká, správny aj súdny okres Čáslav[5]
- 1949 Pardubický kraj, okres Čáslav[6]
- 1960 Stredočeský kraj, okres Kutná Hora
- 2003 Stredočeský kraj, obec s rozšírenou pôsobnosťou Čáslav
Rok 1932
[upraviť | upraviť zdroj]V meste Žleby (2183 obyvateľov, poštový úrad, telegrafný úrad, telefónny úrad, katol. kostol, žandárska stanica, zbor dobrovoľných hasičov) boli v roku 1932 evidované tieto živnosti a obchody:[7]
lekár, autodoprava, bednár, biograf Sokol, tehelňa, cukrár, 5 obchodov s dobytkom, elektráreň, 3 holiči, 4 hostince, 2 hotely, hrnčiar, hudobná škola, kachliar, kapelník, kaviareň, klampiar, obchod s klobúkmi, 2 kolári, 2 kominári, 2 kováči, 6 krajčírov, liehovar, maliar, 3 mechanici, mlyn, natierač, pražiareň obilia, obchod s obuvou Baťa, 6 obuvníkov, 3 paliva, 2 pekári, píla, pohrebný ústav, 2 pokrývači, porodná asistentka, povozníctvo, povrazník, 2 roľníci, 7 mäsiarov, 3 sadári, sedlár, 11 obchodov so zmiešaným tovarom, Záložňa Žlebská, staviteľ, 2 obchody so strižním tovarom, studnár, výroba obuvníckych zvrškov, tesársky majster, 3 krajčírky, 4 trafiky, 4 stolári, veľkostatok Auersperg, 4 záhradníctva, 3 zámočníci, zubný ateliér
V obci Zehuby (prísl. Kamenné Mosty, 421 obyvateľov, samostatná obec sa neskôr stala súčasťou Žlebov) boli v roku 1932 evidované tieto živnosti a obchody:[8]
3 hostince, kapelník, kováč, 2 roľníci, 3 obchody so zmiešaným tovarom, 2 trafiky
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Zámok Žleby
- Kostol Narodenia Panny Márie
- Stará náhrobná kaplnka Augspergov vedľa kostola Narodenia Panny Márie
- Kaplnka Najsvätejšej Trojice
- Zvonica na návrší pri základnej škole
- Božia muka
- Socha svätého Jána Nepomuckého
- Stĺp so sochou Panny Márie
- Pôvodná radnica
- Lipová aleja zo Žlebov smerom k už neexistujúcej novej Augspergskej hrobke (vybudovaná 1912, zrušená 1987) v Markoviciach
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Ludmila Formanová - atlétka
- Karel Kněžourek - český pedagóg, prírodovedec, botanik, zoológ, entomológ a ornitológ
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Dopravná sieť
- Pozemná komunikácia
- Obcou prechádza cesta II/337 Uhlířské Janovice - Čáslav - Žleby - Třemošnice - Seč.
- Železnica
- Obcou vedie železničná trať 236 Čáslav - Třemošnice. Je to jednokoľajná regionálna 17 km dlhá trať situovaná na rozhraní stredných a východných Čiech, končiaca na úpätí Železných hor pod zrúcaninou gotického hradu Lichnice.
- Prvá časť trate - Čáslav<>Žleby - bola otvorená roku 1880. Zostávajúci úsek zo Žlebov do Třemošnice o 2 roky neskôr (14. 2. 1882).
- Na trati možno nájsť niekoľko zaujímavostí vrátane úvraťovej stanice Žleby, prvého železničného telefónu na českých tratiach a unikátny, cez kilometer dlhý, súbeh železnice s cestou.
- Na území obce ležia dva stanice železnice: Žleby a Žleby zastávka.
Verejná doprava 2011
- Autobusová doprava
- Do obce viedli v pracovných dňoch autobusové spoje napr. do týchto cieľov: Běstvina, Čáslav, Prachovice, Třemošnice a Vrdy (dopravca Veolia Transport Východní Čechy, a. s.).
- Železničná doprava
- Po trati 236 jazdilo v pracovných dňoch 12 párov osobných vlakov, cez víkend 6 párov osobných vlakov.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
- ↑ Správní uspořádání Předlitavska 1850-1918
- ↑ Amtliches Deutsches Ortsbuch für das Protektorat Böhmen und Mähren
- ↑ Nařízení ministra vnitra č. 185/1942 Sb.
- ↑ Dekret presidenta republiky č. 121/1945 Sb. [online]. [Cit. 2011-09-28]. Dostupné online. Archivované 2011-09-28 z originálu.
- ↑ Vládní nařízení č. 3/1949 Sb. [online]. [Cit. 2011-05-22]. Dostupné online. Archivované 2011-05-22 z originálu.
- ↑ Adresář republiky Československé pro průmysl, živnosti, obchod a zemědělství, sestavila a vydala firma Rudolf Mosse, Praha 1932, svazek I, str. 1952-1953. (česky a německy)
- ↑ Adresář republiky Československé pro průmysl, živnosti, obchod a zemědělství, sestavila a vydala firma Rudolf Mosse, Praha 1932, svazek I, str. 1917. (česky a německy)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žleby na českej Wikipédii.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žleby
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]