André Maurois
| André Maurois | |
 francúzsky spisovateľ | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 26. júl 1885 |
| Elbeuf, Francúzsko | |
| Úmrtie | 9. október 1967 (82 rokov) |
| Neuilly-sur-Seine, Francúzsko | |
| Dielo | |
| Žánre | romány |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | André Maurois (plné texty diel autora) |
 | André Maurois (multimediálne súbory na commons) |
André Maurois vlastným menom Émile Salomon Wilhelm Herzog (* 26. júl 1885, Elbeuf, Francúzsko – † 9. október 1967, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ, esejista a autor biografií viacerých postáv francúzskych a anglických kultúrnych dejín.
Súkromný život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z pôvodne židovsko-nemeckej rodiny z Alsaska, ktorá sa usadila v Normandii. Jeho otec bol podnikateľ. Študoval na lýceu v Rouene. V čase prvej svetovej vojny slúžil ako styčný dôstojník v britskom expedičnom zbore (Corps Expéditionnaire Britannique) na francúzskom území.
Jeho prvou manželkou bola Jane-Wanda de Szymkiewicz (* 1892 - † 1923), dcéra poľského emigranta. Druhou jeho manželkou bola od roku 1926 Simone de Caillavet (* 1894 - † 1968), menej významná poetka. V roku 1947 počas pobytu v Južnej Amerike mal krátky pomer so svojou sprievodkyňou a tlmočníčkou Maríou de los Dolores Checa García y Rivera, ktorej venoval niekoľko svojich básní.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Počas vojenskej služby napísal svoj prvý román Mlčanie plukovníka Brambla (Les Silences du colonel Bramble, vydané 1918). Preslávil sa novelou Dve lásky Philippa Marcenata (vyd. 1928) o morálnej kríze v manželstve. Medzi jeho známe romány patria diela: Rodinný kruh (vyd. 1932), Stroj čítajúci myšlienky (vyd. 1937), Pomyselné svety (vyd. 1947) a Fantastické príbehy a poviedky (1948).
Preslávil sa najmä štylisticky bravúrnymi a psychologicky detailnými biografiami osobností ako boli Voltaire, Benjamin Disraeli, lord George Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley, Turgenev, George Sandová, Victor Hugo, Honoré de Balzac alebo vikomt de Chateaubriand.
Napísal aj esejistické historické prehľadové práce o dejinách Anglicka a Francúzska. S Louisom Aragonom bol spoluautorom súbežných dejín Spojených štátov amerických a Sovietskeho Zväzu (Maurois napísal dejiny USA, slovensky vyšli pod názvom: Súbežné dejiny USA : Dejiny USA v rokoch 1917 – 1961. Bratislava : Smena, 1966; preložil Anton Vantuch).
Bol aj uznávaným literárnym kritikom a teoretikom, napísal trojzväzkové dejiny francúzskej literatúry od 17. storočia po svoju súčasnosť (I. Od La Bruyèra po Prousta, vyd. 1964, II. Od Prousta po Camusa, vyd. 1965, III. Od Aragona po Montherlanta, vyd. 1967). Biografistike je venovaná jeho esejistická práca Aspekty biografie (vyd. 1928).
Členstvo vo Francúzskej akadémii
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1938 sa stal členom Francúzskej akadémie (Académie française), zasadol v kresle č. 26 po literárnom kritikovi René Doumicovi. Začiatkom 40-tych rokov prednášal na viacerých amerických univerzitách.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o André Maurois- Commons ponúka multimediálne súbory na tému André Maurois
| Predchodca René Doumic |
Kreslo 26 Francúzska akadémia 1938–1967 |
Nástupca Marcel Arland |