Angela Merkelová

	Angela Merkel
8. spolková kancelárka Nemecka
	V úrade; 22. novembra 2005 – 8. decembra 2021
Prezident	Horst Köhler; Christian Wulff; Joachim Gauck; Frank-Walter Steinmeier
7. predsedníčka CDU
	V úrade; 10. apríl 2000 – 7. december 2018
Ministerka životného prostredia Nemecka
	V úrade; 17. november 1994 – 26. október 1998
Ministerka pre ženy a mládež Nemecka
	V úrade; 18. január 1991 – 17. november 1994
Členka Nemeckého spolkového snemu
Momentálne v úrade
	od 18. januára 1991
Biografické údaje
Rodné meno	Kasnerová
Narodenie	17. júl 1954 (70 rokov); Hamburg, NSR
Politická strana	DA (1989 – 1990); CDU (od 1990)
Alma mater	Lipská univerzita; Nemecká akadémia vied; v Berlíne
Národnosť	nemecká
Vierovyznanie	luteránske
Rodina
Manžel	Ulrich Merkel (1977 – 1982) ; Joachim Sauer (od 1998)
Deti	žiadne
Odkazy
	Angela Merkel na angela-merkel.de
	Angela Merkelová; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Angela Dorothea Merkelová^[1], rodená Kasnerová (nem. Angela Dorothea Merkel; * 17. júl 1954, Hamburg, Západné Nemecko) je nemecká politička, od 22. novembra 2005 do 8. decembra 2021 spolková kancelárka Nemecka. Medzi rokmi 2000 až 2018 bola predsedníčkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). V spolkových voľbách, ktoré sa uskutočnili 26. septembra 2021 už nekandidovala.

Angela Merkelová býva označovaná aj ako faktická líderka Európskej únie^[2] a časopis Forbes ju opakovane označil za najmocnejšiu ženu sveta. V roku 2012 ju označil tiež ako druhého najmocnejšieho človeka na planéte, čo znamenalo historicky najvyššie postavenie ženy.^[3]^[4] Magazín Time ju v roku 2015 označil za Osobnosť roka.

Biografia

Angela Merkelová sa narodila 17. júla 1954 v Hamburgu v Západnom Nemecku. Ešte ako nemluvňa sa presťahovala do Východného Nemecka spolu s otcom, ktorý bol luteránsky kňaz a preradený do východonemeckého mesta Perleberg. Má dvoch súrodencov, fyzika Marcusa Kasnera a pracovnú terapeutku Irene Kasnerovú. V detstve a mladosti ju prezývali prezývkou "Kasi", ktorú si odvodili od jej priezviska.

V roku 1977 sa ako 23-ročná vydala za študenta fyziky Ulricha Merkela a prijala jeho priezvisko. Manželstvo skončilo rozvodom v roku 1982. Jej druhý, súčasný, manžel je kvantový chemik a profesor Joachim Sauer. Manželstvo uzavreli v súkromí 30. decembra 1998. Merkelová nemá deti, no jej manžel Joachim má dvoch dospelých synov z predchádzajúceho manželstva.

Získala doktorát v kvantovej chémii a od roku 1986 až do pádu socializmu v NDR v roku 1989 pracovala ako vedecká pracovníčka. Slovensko navštívila v roku 1998 ako účastníčka vedeckej konferencie v Tatranskej Lomnici^[5] a potom ešte niekoľko krát.^[6] V Česku dokonca dlhšie a niekoľkokrát pracovala na Ústave organickej chémie a biochémie Československej akadémie vied v Prahe.^[7]

Politická kariéra

Merkelová vstúpila do politiky v dôsledku revolúcií roku 1989. V roku 1990 krátko pracovala ako zástupkyňa hovorcu prvej demokraticky zvolenej vlády Východného Nemecka na čele s Lotharom de Maizièrem.

Potom ako sa Nemecko znovuzjednotilo bola Merkelová v roku 1990 zvolená do Nemeckého spolkového snemu za štát Meklenbursko-Predpomoransko a obhájila svoj úrad vo všetkých voľbách od znovuzjednotenia.

V roku 1991 bola Merkelová vymenovaná za spolkovú ministerku pre ženy a mládež Nemecka vo vláde kancelára Helmuta Kohla. Neskôr, v roku 1994 sa stala spolkovou ministerkou životného prostredia.

Potom čo jej strana stratila po spolkových voľbách v roku 1998 väčšinu v Spolkovom sneme bola Merkelová zvolená za Generálnu tajomníčku strany, aby sa o dva roky neskôr, v roku 2000, stala jej predsedníčkou potom čo sa prevalil škandál nelegálneho financovania strany, ktorý zvrhol Wolfganga Schäubleho. Do volieb v roku 2002 vstupovala ako líderka strany, avšak vzdala sa postu spolkovej kancelárky v prospech bavorského premiéra Edmunda Stoibera.

Kancelárka

Po spolkových voľbách v roku 2005 sa Merkelová stala prvou kancelárkou v dejinách Nemecka. Stála na čele veľkej koalície Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU), sesterskej Kresťansko-sociálnej únie Bavorska (CSU) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).

V nasledujúcich spolkových voľbách, v roku 2009, Merkelovej CDU získala najväčší počet hlasov a bola schopná utvoriť vládnu koalíciu so Slobodnou demokratickou stranou (FDP).

Po ďalších spolkových voľbách, v roku 2013, ktoré CDU pod Merkelovej vedením prenikavo vyhrala so ziskom až 41,5% hlasov, CDU opäť vytvorila veľkú koalíciu s CSU a SPD, pretože FDP stratila všetko svoje zastúpenie v Spolkovom sneme.

Vo voľbách v roku 2017 CDU opäť zvíťazila, no už nie tak drvivo ako v predchádzajúcich voľbách. Po týchto voľbách nasledovalo dlhé vyjednávanie potom čo predseda Sociálnodemokratickej strany Martin Schulz vyhlásil, že on ani jeho strana už viac nechcú pokračovať v práci vo veľkej koalícii s CDU a CSU. Naskytla sa tu tak možnosť vytvorenia tzv. Jamaskej koalície (podľa farieb zainteresovaných strán: čierna-žltá-zelená) so Slobodnou demokratickou stranou (FDP) a stranou Zelených. Bola to jediná možnosť ako vytvoriť vládu bez účasti Ľavice a krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko, s ktorými CDU/CSU odmietla spoluprácu už pred voľbami. 9. októbra 2017 Merkelová prehlásila, že pozve zástupcov FDP a Zelených na rozhovory o možnej budúcej koalícii. V posledných dňoch predbežných rozhovorov sa strany stále nevedeli dohodnúť na spoločnom postoji v otázke migrácie a zmeny klímy. Rozhovory skolabovali 20. novembra 2017, potom čo sa FDP stiahla a argumentovala tým, že rozhovory nedokázali vytvoriť spoločnú víziu a dôveru medzi stranami. Po kolapse týchto predbežných rozhovorov 24. novembra 2017 vyzval nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier CDU, CSU a SPD, aby sa predsa len pokúsili dohodnúť na veľkej koalícii. Po stretnutí s prezidentom predseda SPD vyhlásil, že chce, aby o tom, či majú pristúpiť na rozhovory o možnej koalícii rozhodli členovia strany. 6. decembra 2017 sa konal kongres strany, na ktorom sa väčšina delegátov zhodla na tom, že by mali začať predbežné rozhovory o možnej veľkej koalícii. 12. januára 2018 CDU/CSU a SPD vyhlásili, že v predbežných rozhovoroch dosiahli prielom a dohodli sa na náčrtom dokumente na začatie oficiálnych rozhovorov o vzniku koalície. Tento dokument neskôr podporil aj kongres SPD. Dňa 7. februára strany oznámili, že sa dohodli na konečnej koaličnej zmluve. O konečnom rozhodnutí vstupu SPD do vlády rozhodlo vnútrostranícke referendum, ktoré vstup do vlády odobrilo vláda sa mohla ujať funkcie potom čo ju 14. marca 2018 podporil Nemecký spolkový snem.

Medzinárodná politika

V roku 2007 bola predsedníčkou Európskej rady a mala veľkú úlohu pri uzatvorení Lisabonskej zmluvy a Berlínskej deklarácie. Jedna z Merkelovej priorít je posilňovanie transatlantických ekonomických vzťahov. Zohrala kľúčovú úlohu pri riešení ekonomickej krízy na Európskej a medzinárodnej úrovni. 26. marca 2014 sa stala najdlhšie slúžiacou vedúcou vlády v Európskej únii. Počas Európskej migračnej krízy čelila ostrej kritike za otvorený prístup k prijímaniu imigrantov (takzvanú Willkommenskultur).^[8]^[9]^[10]

Odchod z politiky

V októbri 2018 Merkelová oznámila, že sa na decembrovej konferencii strany už nebude uchádzať o post líderky Kresťanskodemokratickej únie. Takmer hneď po oznámení tejto skutočnosti ohlásil svoju kandidatúru na predsedu strany Friedrich Merz, bývalý vodca poslancov CDU a biznismen. Trochu neskôr svoju kandidatúru ohlásili aj minister zdravotníctva Jens Spahn a Annegret Krampová-Karrenbauerová, v tom čase generálna tajomníčka strany. Krampová-Karrenbauerová bola vnímaná ako kandidátka Merkelovej. Očakávalo sa od nej, že bude pokračovať v jej štýle politiky, zatiaľčo Merz bol Merkelovej dlhodobý rival a očakávalo sa od neho, že stranu posunie viac konzervatívnejším smerom. Delegáti na kongrese strany zvolili za jej nástupkyňu Anngeret Krampovú-Karrenbauerovú.

Spoločne s oznámením rozhodnutia o neuchádzaní sa o post predsedníčky strany vyhlásila, že sa už nechystá stať sa opäť kancelárkou. Spolkové voľby v Nemecku v roku 2021 sa uskutočnili 26. septembra 2021. Voliči rozhodli o zložení Spolkového snemu (nem. Bundestag) a víťazstve Olafa Scholza z SPD. ^[11]

Ocenenia

V roku 2014 získala čestný doktorát Univerzity Komenského.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-13]. Dostupné online.
↑ Balasubramanyam, Ranjitha."All Eyes on Berlin", 16 September 2013. Ověřeno k 23 September 2013.
↑ "Angela Merkel 'world's most powerful woman'", The Daily Telegraph, 24 August 2011.
↑ Třetí triumf v řadě. Nejmocnější ženou světa je opět Angela Merkelová. iHNED.cz [online]. 2013-05-23 [cit. 2013-11-20]. Dostupné online.
↑ DUGOVIČ, MATEJ. Merkelová bola kedysi na Slovensku často. Ako príjemná vedkyňa [online]. Petit Press, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online.
↑ BRAXATOROVÁ, KRISTÍNA. Merkelovej éra sa končí, pozrite si jej kariéru na fotografiách [online]. [Cit. 2021-09-28]. Dostupné online.
↑ Veselá vedkyňa, spomína si na Merkelovú jej český školiteľ [online]. Pravda.sk, 2021-09-28, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online.
↑ http://www.lidovky.cz/nemecka-policie-je-v-pohotovosti-zeme-o-vikendu-ocekava-prichod-40-tisic-uprchliku-ggm-/zpravy-svet.aspx?c=A150911_193751_ln_zahranici_ele
↑ Rakouským slovem roku je "kultura vítání".. eurozpravy.cz, 2015-12-04. Dostupné online [cit. 2016-01-08]. Archivované 2015-12-13 z originálu.
↑ Příběh roku 2015: Uprchlíci mění Evropu. Téma pomoci migrantům a jejich přijetí rozdělilo kontinent.. Hospodářské noviny, 2015-12-31. Dostupné online [cit. 2016-01-08].
↑ AKTUALITY.SK. Komentár Zola Mikeša: SPD vyhrala, Nemecko však aj tak hľadá kancelára [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Angela Merkelová

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angela Merkel na anglickej Wikipédii.

[:0-1] Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-13]. Dostupné online.

[2] Balasubramanyam, Ranjitha."All Eyes on Berlin", 16 September 2013. Ověřeno k 23 September 2013.

[3] "Angela Merkel 'world's most powerful woman'", The Daily Telegraph, 24 August 2011.

[4] Třetí triumf v řadě. Nejmocnější ženou světa je opět Angela Merkelová. iHNED.cz [online]. 2013-05-23 [cit. 2013-11-20]. Dostupné online.

[5] DUGOVIČ, MATEJ. Merkelová bola kedysi na Slovensku často. Ako príjemná vedkyňa [online]. Petit Press, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online.

[6] BRAXATOROVÁ, KRISTÍNA. Merkelovej éra sa končí, pozrite si jej kariéru na fotografiách [online]. [Cit. 2021-09-28]. Dostupné online.

[7] Veselá vedkyňa, spomína si na Merkelovú jej český školiteľ [online]. Pravda.sk, 2021-09-28, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online.

[8] ttp://www.lidovky.cz/nemecka-policie-je-v-pohotovosti-zeme-o-vikendu-ocekava-prichod-40-tisic-uprchliku-ggm-/zpravy-svet.aspx?c=A150911_193751_ln_zahranici_ele

[9] Rakouským slovem roku je "kultura vítání".. eurozpravy.cz, 2015-12-04. Dostupné online [cit. 2016-01-08]. Archivované 2015-12-13 z originálu.

[10] Příběh roku 2015: Uprchlíci mění Evropu. Téma pomoci migrantům a jejich přijetí rozdělilo kontinent.. Hospodářské noviny, 2015-12-31. Dostupné online [cit. 2016-01-08].

[11] AKTUALITY.SK. Komentár Zola Mikeša: SPD vyhrala, Nemecko však aj tak hľadá kancelára [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-09-28]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]