Bryher
| Annie Winifred Ellerman | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Bryher |
| Narodenie | 2. september 1894 |
| Margate Spojené kráľovstvo | |
| Úmrtie | 28. január 1983 (88 rokov) |
| Vevey, Kanton Waadt, Švajčiarsko | |
| Národnosť | anglická |
| Zamestnanie | spisovateľka, poetka, filantropka, editorka |
| Manžel | 1.Robert McAlmon, 2. Kenneth MacPherson |
| Vzťahy | Hilda Doolittle (H.D.) |
| Dielo | |
| Žánre | historický román |
Bryher, vlastným menom Annie Winifred Ellerman, (* 2. september 1894, Margate, Spojené kráľovstvo – † 28. január 1983, Vevey, Švajčiarsko) bola anglická spisovateľka, poetka, autorka memoárov, filantropka a vydavateľka.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v rodine Johna Ellermana, ktorý bol až do svojej smrti najbohatším Angličanom, lodiarom a finančníkom. Jej matkou bola Hannah Glover.
Ako dieťa cestovala po Európe, do Francúzska, Talianska a tiež do Egypta. Vo veku štrnásť rokov bola poslaná do tradičnej internátnej školy. Niekedy okolo tohto obdobia sa jej matka a otec zosobášili. Keď sa raz Ellermann plavil k súostroviu Scilly, vymyslel názov pre svoj obľúbený ostrov, „Bryher.“ Ten sa stal neskôr pseudonymom jeho dcéry.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa Bryher stala nekonvenčnou osobnosťou parížskej spoločnosti. Do okruhu jej priateľov patril vtedy Ernest Hemingway, James Joyce, Gertrude Steinová, Sylvia Beachová (knihovníčka), Adrienne Monnierová (knihovníčka) a Berenice Abbottová. Jej pozícia jej umožňovala finančne podporovať chudobných spisovateľov vrátane Jamesa Joycea a Edith Siitwell. Finančne podporovala aj Sylvie Beach a jej známy obchod s knihami „Shakespeare and Company“ a viaceré publikácie. Založila filmovú spoločnosť „Pool Group“. Poskytovala granty na nákup bytu v Paríži pre umelcov hnutia „Dada“ a dadaistickú spisovateľku baronesu Elsu von Freytag-Loringhoven.
Od roku 1918 mala lesbický vzťah s poetkou Hildou Doolittle lepšie známu ako H.D. V roku 1921 uzavrela však sobáš z povinnosti s americkým autorom Robertom McAlmonom, s ktorým sa rozviedla v roku 1927. V tom istom roku sa zosobášila so škótskym spisovateľom Kennethom Macphersonom, s ktorým zdieľala svoj záujem o kinematografiu. Obaja jej manželia boli orientovaní homosexuálne. Vo Švajčiarsku si postavil manželský pár sídlo v štýle Bauhausu, ktorý bol ich domovom aj nahrávacím štúdiom s názvom „Kenwin“. Obaja tiež formálne adoptovali dcéru H.D. Perditu. Bryher sa opäť rozviedla v roku 1947. Rozišla sa aj s H.D., no zostali priateľkami až do smrti H.D. v 1961.
Ku jej obľúbeným záujmom patrila psychoanalýza a kinematografia. Vo Viedni sa stretli H.D. a Bryher so Sigmundom Freudom a britským sexuológom Havelockom Ellisom. V Grécku v roku 1920 mala možnosť byť v kontakte s režisérmi Georgom Wilhelmom Pabstom a Sergejom Ejznštejnom.
Od roku 1927 boli Bryherovej kontakty na nemeckú kinematografiu veľmi úzke. Medzi 1927-1933 založili Bryher a McPherson prvý časopis „Close up“, ktorý sa zaoberal filmovou kritikou a vedou. Napísala knihu Problémy kinematografie v Sovietskom Rusku (1929). Zaslúžila sa o spropagovanie diela Sergeja Ejznštejna medzi anglickým publikom.
Založila aj literárny časopis „Life and Letters Today“, v ktorom uverejňovala diela H.D. V 1930 vyrobila spolu s manželom experimentálny film „Borderline“ s Paulom Robesonom a H.D. v hlavných úlohách.
Od roku 1929 žila aj so svojou matkou, manželom McPhersonom, H.D. a jej dcérou Perditou najprv v „Territet am Genfersee“, potom väčšinou v modernej vile „Villa Kenwin“ v La Tour-de-Peilz pri Vevey, kde mala ideálny priestor na bývanie a prácu, tvorbu, koncerty a oslavy.
V tridsiatych rokoch a počas druhej svetovej vojny zachraňovala emigrantov spolu s Alice Toklasovou, družkou Gertrudy Stein. Pred vojnou písala o prenasledovaní Židov v Nemecku. Cez vojnu pomáhala vo Švajčiarsku ľuďom, ktorí utekali z Nemecka pred nacistami. Po vojne začala písať historické romány a autobiografiu. Skonala vo Vevey.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Amy Lowell. A critical appreciation, 1918
- Two Selves, 1920, román
- Development,, 1923, román
- West, 1925
- Civilians, 1926
- Film problems of Soviet Russia, 1929
- The Player's Boy, 1953, román
- The Fourteenth of October, 1952, (dt. Schwert und Rose, 1955), román
- Roman Wall, 1954 (dt. Der römische Wall, 1956), román
- Beowulf, 1956, román
- Gate to the Sea, 1958
- Ruan, 1960
- The Heart to Artemis, 1962, autobiografia
- Visa for Avalon, 1965
- The coin of Carthage, 1965
- This January tale, 1966
- The colors of Vaud, 1969
- The days of Mars. A memoir. 1940-1946, 1972, memoáre
- Analyzing Freud. The Letters of H.D., Bryher, and Their Circle, Briefwechsel, hrsg. von Susan Stanford Friedman, korešpondencia
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Humphrey Carpenter: Geniuses together. American writers in Paris in the 1920s. Uwin Hyman, London 1987, ISBN 0-04-440067-5
- Robert McAlmon: Being Geniuses Together. 1920-1930. North Point Press, San Francisco 1968
- Adrienne Monnier: Aufzeichnungen aus der Rue de l'Odéon. Schriften 1917 - 1953. Insel, Frankfurt am Main 1995, ISBN 3-458-16692-0
- Andrea Weiss: Paris war eine Frau. Die Frauen von der Left Bank. Djuna Barnes, Janet Flanner, Gertrude Stein & Co., Neuausgabe. Rowohlt, Reinbek 2006, ISBN 978-3-499-24224-3
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Bryher na nemeckej Wikipédii, Bryher na anglickej Wikipédii a Bryher na ruskej Wikipédii.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Bryher - archív v Yale university
- Nemecká národná knižnica - Bryher v katalógu(po nemecky)
- Bryher. vo FemBio - citáty a vydania(po nemecky)
- priatelia H.D.(po anglicky)
- Villa Kenwin Archivované 2012-11-05 na Wayback Machine(po francúzsky)
