Preskočiť na obsah

Darina Kárová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Darina Kárová
slovenská dramaturgička, kultúrna manažérka a expertka v oblasti kultúrnej politiky
Narodenie31. júl 1951 (73 rokov)
Skalica
RodičiaOľga Bartošíková, Ľubor Kára
SúrodenciElena Kárová
ManželJozef Weber
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Darina Kárová

Darina Kárová (* 31. júl 1951, Skalica)[1] je slovenská dramaturgička, kultúrna manažérka a expertka v oblasti kultúrnej politiky. Založila a vedie Asociáciu Divadelná Nitra a Medzinárodný festival Divadelná Nitra (od roku 1992).[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Darina Kárová sa narodila v Skalici. Detstvo a mladosť prežila v Prahe a Bratislave. Od roku 1975 žije a pracuje v Nitre. Jej matkou je akademická maliarka Oľga Bartošíková (*1922), otcom výtvarný teoretik Lubor Kára (*1927 – †1994) a sestrou akademická sochárka Elena Kárová (*1955). Jej manželom je lekár Jozef Weber (*1950).[1]

Štúdium

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1969 – 1974 študovala divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ročníku prof. Petra Karvaša, prof. Jána Boora a prof. Zoltána Rampáka.[3]

Činnosť v oblasti dramaturgie

[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní štúdia divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave[4] nastúpila v roku 1975 ako dramaturgička do Divadla Andreja Bagara v Nitre (do roku 1979 Krajové divadlo Nitra). Pôsobila tu interne do roku 1994, neskôr spolupracovala s divadlom externe.[5]Spolupracovala predovšetkým s Jozefom Bednárikom, Karolom Spišákom, Martinom Kákošom, Romanom Polákom a Ľubomírom Vajdičkom. Je aj autorkou dramatizácií próz Vlada Bednára, Vincenta Šikulu a Andreja Ferka a prekladov hier z češtiny a ruštiny. Medzi najvýznamnejšie inscenácie, na ktorých dramaturgicky spolupracovala, patria Dom Bernardy Alby, Titus Andronicus, Zojkin byt, Modrý vták (réžia Jozef Bednárik)[6] a Psie srdce (réžia Juraj Deák)[7]. Ako dramaturgička spolupracovala aj so Slovenským národným divadlom.

Činnosť v oblasti kultúrnej politiky

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1991 – 1998 bola predsedníčkou profesijného občianskeho združenia Združenie divadelníkov na Slovensku. V rokoch 1997 – 1998 bola členkou Grémia 3. sektora, vrcholného orgánu spoločenstva mimovládnych organizácií Slovenska. V rokoch 1998 – 2001 pôsobila ako generálka riaditeľka sekcie umenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.[3] Od roku 1996 vedie občiansku iniciatívu Otvorené fórum Zachráňme kultúru a v rokoch 2004 – 2007 iniciovala a viedla hnutie Hlas pre kultúru.[3]

Činnosť v oblasti kultúrneho manažmentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejšie projekty Dariny Károvej v oblasti kultúrneho manažmentu patrí založenie Asociácie a Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Ako ich zakladateľka a riaditeľka systematicky vytvára prostredie pre ich trvalú udržateľnosť a podporuje a vzdeláva mladú generáciu kultúrnych manažérov. Pod aktivity Asociácie Divadelná Nitra spadajú okrem festivalu aj ďalšie kultúrne, umelecké, vzdelávacie a komunitné projekty miestneho, celoslovenského a medzinárodného významu.

Dramaturgia

[upraviť | upraviť zdroj]

Už počas štúdia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave Darina Kárová spolupracovala v roku 1972 na dvoch inscenáciách s režisérkou Katarínou Schmidovou. Prvou bolo doteraz jediné slovenské uvedenie hry Federica Garcíu Lorcu Čarokrásna pani majstrová, druhou naštudovanie dramatického textu Alexeja Nikolajeviča Arbuzova Táňa.[8] Ako dramaturgička spolupracovala Kárová v profesionálnych divadlách celkovo na 68 inscenáciách: na 62 v Krajovom divadle Nitra (od roku 1979 Divadlo Andreja Bagara v Nitre) a na 6 s Činohrou Slovenského národného divadla. Z pozície dramaturgičky sa veľmi často zapájala do tvorivého procesu ako autorka inscenačnej úpravy, dramatizácie a pod. Je autorkou niekoľkých prekladov dramatických textov z rôznych jazykov.

Spolupráca s Jozefom Bednárikom v Nitre

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobenie Dariny Károvej v nitrianskom divadle je spojené s obdobím, ktoré predstavuje jeden z najzásadnejších zlomov v jeho histórii (nárastom kvality inscenácií, ale aj reputácie divadla). Nejde tu pritom len o kvalitatívny posun súboru, ale hlavne o obdobie jeho zotrvania.[9] V mimobratislavských divadlách bolo totiž v tom čase bežným javom, že po niekoľkých úspešných sezónach nastal hromadný odchod členov hereckého súboru či režisérov do bratislavských divadiel. V tomto ohľade zohralo kľúčovú úlohu najmä to, že dramaturgička Darina Kárová spoločne s režisérom Jozefom Bednárikom, ktorý do divadla nastúpil pôvodne ako herec, v ňom zostali pôsobiť dlhé roky. V spojení s výraznými hereckými osobnosťami, ako Adela Gáborová, Eva Matejková či Marián Slovák (a mnohí ďalší), tak v Nitre vznikla silná generácia, ktorá nitrianske divadlo posunula do pozície špičky slovenskej (československej) divadelnej kultúry.[4] Sedemdesiate roky 20. storočia sú vďaka tomu definované ako „začiatok úspešnej etapy, premeny zájazdového divadla lokálneho významu na sebavedomú divadelnú inštitúciu, ktorá v 80. rokoch vzbudzovala nielenže celoštátny rešpekt, ale bola schopná zastať reprezentačnú úlohu divadelnej kultúry Československa na zahraničných festivaloch s medzinárodným významom“.[10] Za pozornosť v tomto ohľade stojí hlavne šírka dramaturgického záberu Dariny Károvej, ktorá sa odzrkadlila v profilácii súboru.

V istom zmysle predstavovali prvú líniu tvorby inscenácie zamerané na tvorbu pre detského diváka. Práve nimi totiž dvojica Kárová – Bednárik vzdelávala detské publikum. Vytvárala návyk rodín, detí a mládeže Nitry a okolia brať návštevu divadla ako prirodzenú súčasť života a zároveň v nich pestovala estetické nároky. V tomto kontexte možno spomenúť napríklad dramatizáciu štyroch poviedok Vincenta Šikulu, uvedenú pod názvom Šikuliáda.[11](1982), inscenáciu adaptácie rozprávky A. S. Puškina O cárovi Saltánovi (1983) či naštudovanie symbolistického textu M. Maeterlincka Modrý vták (1988).

Pri inscenáciách určených dospelému publiku rovnako platí, že Darina Kárová pracovala s textami vychádzajúcimi z rôznorodých poetík, kultúr a spoločenského ukotvenia. Výraznú stopu zanechali napríklad inscenácie málo uvádzaných Shakespearových hier Oko za oko (1977), Perikles, Kráľ tyrský (1984), Troilos a Kressida (1988), Zimná rozprávka (1989), no predovšetkým Titus Andronicus (1981) – tá naposledy menovaná jednak pre výrazné protitotalitné posolstvo a kvalitu umeleckého spracovania a jednak preto, že išlo o tragédiu zriedkavo inscenovanú aj v zahraničí. Výnimočnosť nitrianskej inscenácie dokazuje, že sa spomína aj v britskej encyklopédii World Encyclopedia of Contemporary Theatre, Volume 1: Europe.[12]

Druhou výraznou líniou bolo uvádzanie ruských a sovietskych textov. Okrem spomínanej Puškinovej rozprávky O cárovi Saltánovi rezonovalo autorské spojenie textov I. A. Bunina pod názvom 3 x Bunin (1978), Vidiecka lady Macbeth N. S. Leskova (1987) či dramatizácia Bulgakovovej novely Psie srdce (1988) a uvedenie jeho divadelnej hry Zojkin byt (1984). Nechýbali ani texty súdobých slovenských autorov, medzi ktorými vyniká inscenácia Andreja Ferka Proso (1986). Často sa objavovali aj texty nemeckých dramatikov romantického a postromantického obdobia (Malomeštiakova svadba Bertold Brechta, 1978; Mária Stuartová F. Schillera, 1978; Jarné prebudenie F. Wedekinda, 1983; Katarínka z Heilbronnu H. von Kleista, 1988, a i.).[13]

Samostatnou kapitolou, ktorá predstavuje jeden z hlavných vrcholov spolupráce Dariny Károvej s Jozefom Bednárikom, bolo spracovanie hry Federica Garcíu Lorcu Dom Bernardy Alby (1979).[3] Výnimočná inscenácia, ktorá bola nadšene prijatá aj na zájazde v Prahe, sa stala divadelnou udalosťou československého rozmeru. V inscenácii sa prepájalo silné spoločenské posolstvo a dobový príbeh so situáciou vo vtedajšom Československu (v náznakoch, ktoré neboli také očividné, aby režim inscenáciu zakázal). Krajina, obohnaná ostnatým drôtom, vtedy prežívala najbeznádejnejšie roky normalizácie. Najvýznamnejšie Károvej inscenácie tohto obdobia boli bytostne prepojené s režijnou tvorbou Jozefa Bednárika: „Charakteristická pre tandem Bednárik – Kárová bola práca s textom, ktorý nebrali ako mantru… Vďaka nim sa repertoár nitrianskeho divadla zásadne premenil na objavný a pozoruhodný koncept, s fascinujúcou príťažlivosťou a schopnosťou pritiahnuť do nitrianskeho hľadiska divákov z celej krajiny.“[5]

Spolupráca so Slovenským národným divadlom

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1993 – 1997 pôsobila Darina Kárová ako dramaturgička Činohry Slovenského národného divadla.[14] Bola dramaturgičkou niekoľkých inscenácii, hlavne v spolupráci s režisérom Pavlom Hasprom. Na líniu inscenácií pre deti nadviazala napríklad spoluprácou (dramatizácia, dramaturgia) na divadelnom spracovaní v tom čase známej rozprávkovej knihy Gianniho Rodariho Jazmínko v krajine klamárov.[15](1994) Spomenúť možno aj dramaturgickú spoluprácu na inscenácii textu Júliusa Barča-Ivana Neznámy (1995).[16]

Kultúrna politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Darina Kárová sa angažuje v profesijných združeniach a v združeniach strategicky podporujúcich aktivity neštátnej kultúry. V rokoch 1998 – 2001, počas pôsobenia ministra Milana Kňažka,[17] bola generálnou riaditeľkou sekcie umenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.[18]

Združenie divadelníkov na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Profesijné občianske združenie bolo založené v roku 1990.[19] Darina Kárová bola jeho predsedníčkou v rokoch 1991 – 1998. Prioritnými činnosťami združenia boli organizácia akcií (semináre, prehliadky, súťaže, festivaly), poskytovanie servisu divadelným umelcom (zahraničné kontakty, knižnica, videotéka) a predovšetkým podieľanie na vytváraní podmienok na tvorbu a ochranu divadelného umenia (legislatíva, ekonomické pravidlá podpory divadelného umenia).

Otvorené fórum Zachráňme kultúru

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1996 Darina Kárová založila občiansku iniciatívu celoslovenského dosahu Otvorené fórum Zachráňme kultúru.[20] V súčasnosti sú hlavnými aktérkami fóra Darina Kárová a kultúrna manažérka, bývalá riaditeľka významných kultúrnych inštitúcií na Slovensku a v Česku Silvia Hroncová. Cieľom iniciatívy je vytvoriť konštruktívnu krízovú platformu z nezávislých odborníkov z oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá bude kontinuálne pracovať na riešení dnešnej vážnej situácie v súvislosti so záchranou neštátnych i štátnych kultúrnych podujatí, projektov, infraštruktúry a najmä tvorivého, organizačného a technického potenciálu kultúry.[21] Prvú výzvu na záchranu kultúry vydalo fórum 21. augusta 1996 a do roku 1998 zohralo úlohu aktivizátora a akcelerátora kultúrneho i politického diania smerom k zásadnej politickej zmene. V modifikovanej podobe Hlas pre kultúru bola táto platforma aktívna aj v čase boja proti „privatizácii“ novostavby SND. Jednou z významných iniciatív fóra v poslednom období v súvislosti s covidovou pandémiou bola výzva a vypracovanie unikátneho materiálu, ktorý obsahuje súbor rýchlych krízových opatrení pre celý kultúrny sektor[22]. Návrh bol 30. marca 2020 predložený ministerke kultúry SR N. Milanovej[23].

Hlas pre kultúru

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas pre kultúru bol jednou zo zásadných občianskych iniciatív v oblasti kultúry na Slovensku s cieľom podporovať diskusiu o kultúre a umení na celospoločenskej úrovni. Jeho hlavnou koordinátorkou bola Darina Kárová. Hlas pre kultúru spojil v rokoch 2005 – 2007 expertov v oblasti kultúry a občanov so záujmom o dianie v kultúre v diskusii za záchranu a proti „privatizácii“ novostavby Slovenského národného divadla. Základným impulzom pre vznik iniciatívy Hlas pre kultúru bol nesúhlas s postupom vlády SR vo veci novostavby SND, najmä s jej rozhodnutím o dokončení novostavby s pomocou vstupu súkromného investora, o následnej zmene účelu novej budovy zo sídla Slovenského národného divadla na komerčné Národné kultúrne a kongresové centrum, ako aj o zmene vlastníckeho podielu štátu, ktorou by štát fakticky prišiel o možnosť používať novostavbu na poskytovanie služieb vo verejnom záujme. Rozhodnutím ministra kultúry vznikla z aktívnych členov Hlasu pre kultúru pracovná skupina (D. Kárová, S. Hroncová, A. Popovič), ktorá vypracovala expertný materiál s návrhom riešenia problematiky novostavby SND.[24] Iniciatíva bola aktívna aj v iných otázkach, napr. pri upozornení na kardinálne zníženie rozpočtu MK SR na rok 2007.[25]

Kultúrny manažment

[upraviť | upraviť zdroj]

Darina Kárová je kultúrnou manažérkou, ktorá vedie najvýznamnejší medzinárodný divadelný festival na Slovensku a podieľala sa na koncepcii a organizácii mnohých kultúrnych projektov.

Medzinárodný festival Divadelná Nitra

[upraviť | upraviť zdroj]

Festival v roku 1992 založila Darina Kárová a odvtedy ho vedie ako výkonná riaditeľka.[26] Na tvorbe hlavného, sprievodného a pracovného programu spolupracuje s kurátormi pre zahraničný a slovenský program a s dramaturgom sprievodného programu. Divadelná Nitra je najväčším medzinárodným divadelným festivalom a jedným z najvýznamnejších kultúrnych podujatí na Slovensku. Koná sa od roku 1992 každoročne koncom septembra. V hlavnom programe predstavuje priemerne 10 inscenácií zo 7 krajín vrátane Slovenska. Súčasťou sprievodného, pracovného a vzdelávacieho projektu sú desiatky podujatí z oblasti divadla, hudby či výtvarného umenia. Divadelná Nitra je neštátne neziskové podujatie s výrazným verejnoprospešným charakterom. Prepája prezentáciu zahraničných a slovenských divadelných diel s lokálnymi a regionálnymi aktivitami. Uskutočňuje presahy z divadla do iných druhov umenia, zapája do festivalu výstupy a osobnosti spoločenských a iných vied, rôzne komunity, rozvíja dobrovoľníctvo a kultúrny a spoločenský život v meste a regióne. Identifikuje sa ako medzinárodná platforma na kultúrnu výmenu, komunikáciu a spoluprácu, na šírenie i výmenu ideí a inšpiráciu. Programovo prezentuje nové témy, nové tendencie a nové mená. Orientuje sa na umenie netradičné, objavné, a teda divácky náročnejšie. Poskytuje priestor na rozvoj kritického myslenia a verejného diskurzu na závažné spoločensko-politické témy. Je miestom neformálneho vzdelávania a rozvíjania vzťahu k umeniu a ku kultúre. Slúži ako nástroj na aktivizáciu miestnej a regionálnej kultúry, na zviditeľnenie slovenskej kultúry v zahraničí, ako sprostredkovateľ hodnôt umenia a kultúry a zásad kreatívnej spoločnosti.[27] Špecifikom festivalu je motto každého ročníka, na základe ktorého sa tematicky formuje program (napr. územie: étos, 2020[28]; Óda na radosť?, 2016[29]; Načo umenie?, 2014; [30]Out of normal, 2010[31]). Festival je ťažiskovou aktivitou Asociácie Divadelná Nitra, ktorej predsedníčkou je teatrologička a vysokoškolská pedagogička prof. Soňa Šimková.[32]

Míting IETM Bratislava 2009

[upraviť | upraviť zdroj]

Jarný plenárny míting IETM (International Network for Contemporary Performing Arts) sa konal od 23. do 26. apríla 2009 v Bratislave.[33] Míting spoluorganizovali Asociácia Divadelná Nitra, Slovenské národné divadlo, Divadelný ústav, Asociácia Bratislava v pohybe a Kultúrny kontaktný bod Slovensko. Míting IETM Bratislava sa konal aj v rámci 2009: Európskeho roku kreativity a inovácií. Témou mítingu bola Kultúra a vzdelávanie. Súčasťou programu boli desiatky pracovných stretnutí, prednášok, seminárov a diskusií umelcov, kultúrnych manažérov, politikov a verejnosti, ako aj prezentácia 25 divadelných inscenácií v rámci Festivalu slovenského divadla a tanca. Darina Kárová sa podieľala na koncepcii, programovej dramaturgii a organizácii projektu.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier Rádu umení a literatúry (1998)
  • vyznamenanie Ruskej federácie Za prínos k rozvoju priateľstva (2005)
  • Cena primátora mesta Nitry (2011)
  • Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo (2015),[34]
  • vyznamenanie Francúzskej republiky Oficier Rádu umení a literatúry (2016)
  • Cena mesta Nitry (2016),[35]
  • vyznamenanie prezidenta Slovenskej republiky Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a divadelného umenia a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí (2019).[36]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Darina Kárová (1951) [online]. www.pametnaroda.cz, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ KÁROVÁ, Darina. Darina Kárová [online]. [Cit. 2021-08-13]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Darina Kárová – Otvorené fórum Zachráňme kultúru [online]. [Cit. 2021-08-07]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Darina Kárová (1951) [online]. www.pametnaroda.cz, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ a b Divadlo Andreja Bagara v Nitre - 70, s. 90-93 [online]. Divadlo Andreja Bagara v Nitre a Divadelný ústav v Bratislave, 2019, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online.
  6. ↑ HTTP://WWW.COGNITO.CZ, Cognito cz, s r o , see. Darina Kárová si z rúk prezidenta SR prevzala Rad Ľudovíta Štúra I. triedy | DAB Nitra [online]. www.dab.sk, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online.
  7. ↑ HTTP://WWW.COGNITO.CZ, Cognito cz, s r o , see. INSCENÁCIE DIVADLA UVEDENÉ V ROKOCH 1980 - 2019 | DAB Nitra [online]. www.dab.sk, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online.
  8. ↑ HTTP://WWW.COGNITO.CZ, Cognito cz, s.r.o. INSCENÁCIE DIVADLA UVEDENÉ V ROKOCH 1949 – 1980 | DAB Nitra [online]. www.dab.sk, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online.
  9. ↑ Divadlo Andreja Bagara v Nitre - 70, s.90 - 93 [online]. Divadlo Andreja Bagara v Nitre a Divadelný ústav v Bratislave, 2019, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online. (xx)
  10. ↑ Divadlo Andreja Bagara v Nitre : 70. Nitra : [s.n.], 2019. Dostupné online. ISBN 978-80-8190-059-4.
  11. ↑ . Dostupné online.
  12. ↑ BALLAY, MIROSLAV - CIVÁŇOVÁ, SLAVKA - DÓCZY, JAROSLAV, ET AL. DIVADLO ANDREJA BAGARA V NITRE. 70. Nitra. Nitra : Divadlo Andreja Bagara ; Divadelný ústav, 2019. ISBN 978-80-8190-059-4. S. 80.
  13. ↑ eTHEATRE.SK [online]. etheatre.sk, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  14. ↑ SND - Info/Aktuality, Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 26. výročia vzniku Slovenskej republiky 30 osobností. Tvorivý život troch z nich je spätý so SND. Prevzali si Štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy [online]. [Cit. 2021-08-13]. Dostupné online.
  15. ↑ Divadelný ústav Bratislava [online]. etheatre.sk, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  16. ↑ Divadelný ústav Bratislava [online]. etheatre.sk, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  17. ↑ HTTP://KARAC.SK, Design and development: Juraj Karáč, juraj@karac sk. Milan Kňažko (1945) [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  18. ↑ Darina Kárová – Otvorené fórum Zachráňme kultúru [online]. [Cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  19. ↑ INFO@FINSTAT.SK. Združenie divadelníkov na Slovensku hospodárenie organizácie a finančné údaje v databáze FinStat [online]. finstat.sk, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  20. ↑ Darina Kárová (1951) [online]. www.pametnaroda.cz, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online. (po česky)
  21. ↑ Otvorené fórum Zachráňme kultúru – Otvorené fórum Zachráňme kultúru [online]. [Cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  22. ↑ Zachráňme kultúru - návrh na krízové opatrenia [online]. 2020-04-09, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online. (po česky)
  23. ↑ . Dostupné online.
  24. ↑ . Dostupné online. Archivované 2013-08-12 z originálu.
  25. ↑ A.S, Petit Press. Hlas pre kultúru upozorňuje na nízky rozpočet ministerstva [online]. domov.sme.sk, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online.
  26. ↑ . Dostupné online.
  27. ↑ . Dostupné online. Archivované 2021-08-10 z originálu.
  28. ↑ . Dostupné online.
  29. ↑ . Dostupné online.
  30. ↑ Festival Divadelná Nitra 2014 odpovie na otázku: Načo umenie? | divadlo.cz [online]. www.divadlo.cz, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  31. ↑ A.S, Petit Press. Divadelná Nitra je mimo normálu [online]. kultura.sme.sk, [cit. 2021-08-10]. Dostupné online.
  32. ↑ . Dostupné online.
  33. ↑ IETM Bratislava Plenary Meeting 2009 [online]. IETM, 2012-07-18, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online. (po francúzsky)
  34. ↑ TERAZ.SK. Literárny fond udelil ceny. Ocenili Vajdu, Haverla aj Podzámsku [online]. TERAZ.sk, 2015-11-23, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online.
  35. ↑ A.S, Petit Press. Ocenili významné osobnosti Nitry [online]. mynitra.sme.sk, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online.
  36. ↑ N, Denník. Vášáryová, Abrhám, Snopko, Hantuchová, Kuciak, Stanke či Žbirka – za čo Kiska udelil vyznamenania [online]. Denník N, 2019-01-08, [cit. 2021-08-07]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ... 15+1+4=20... Divadelná Nitra 1992 – 2011. L. Bakošová, D. Kárová (eds.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, 2011. ISBN 978-80-970794-0-6. Dostupné online: https://dnarchivy.sk/publikacia/
  • Paralelné príbehy. Čítanka. M. Vannayová (ed.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, 2014.
  • Túžba živá po kráse. Medzinárodný festival Divadelná Nitra 1992 – 2016. R. Štorková Maliti (ed.). Nitra: Asociácia Divadelná Nitra, Divadelný ústav, 2016. ISBN 978-80-8190-008-2. Dostupné online: https://dnarchivy.sk/publikacia/

Bibliografia (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Darina_Kárová&oldid=7811236“